Verbisti

Počúvať a hovoriť

Prijatie pravdy o sebe je jedným z najťažších krokov v živote.

„Pred človekom stojí život a smrť.“  Tieto slová sa netýkajú len veľkých a kraj­ných situácií. Hovoria aj o každodenných, často nenápadných rozhodnutiach, ktorými si pomaly utvárame smer života.

Pán chce, aby sme naše prosby prednášali s vytrvalosťou, s pokorou, vierou a láskou. Vtedy sa naša modlitba spája so všemohúcou slobodou Boha a robí svet takým, aký ho chce Boh a tak trochu ako ho chceme my.

Sme pozvaní kontemplovať Božie Dieťa, čiže pozerať naň očami viery a žasnúť nad týmto zázrakom Božej lásky. Kontemplovať Božie Dieťa znamená aj nechať na sebe spočinúť pohľad tohto Dieťaťa.

V Cirkvi, v našich rodinách aj v osobnom živote je mnoho nedostatkov, ktoré Mária rozpoznáva a prináša Ježišovi.

Dnes v prvom čítaní prednáša Šalamún modlitbu pri posviacke Jeruzalemského chrámu. Boží chrám má byť aj pre nás domom modlitby.  

Ježiš dnes neprichádza ako učiteľ s dlhými rečami, ale ako Ten, ktorého prítomnosť uzdravuje. Evanjelium nás vedie do krajiny Genezaret, kde stačí dotyk, tiché priblíženie sa, jednoduchý akt viery – a chorí nachádzajú uzdravenie. Boh je bližšie, než si často myslíme. Niekedy stačí len natiahnuť ruku.

... evanjelium nás vedie k hlbokej rovnováhe. Byť soľou – neviditeľne, ale účinne. Byť svetlom – viditeľne, ale pokorne

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ 

Boha treba viac poslúchať ako ľudí

Kristus nás posiela ako slobodných ľudí bez opory v istotách sveta, aby sme v spoločenstve, s dôverou v Boha a bez strachu zo zlyhania či odmietnutia niesli svetu pravdu, ktorá uzdravuje a lásku, ktorá premieňa človeka. 

„A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený.“  (1 Kor 2,3)

Pápež František: „ Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. "

Zázraky ukazujú Božiu moc a zároveň nám pripomínajú, ako veľmi Boha potrebujeme v každodennom živote.

Dňa 2. februára sme si pripomenuli Deň zasväteného života – deň, ktorý oslavuje krásu a význam tohto osobitného povolania.

V dnešnom prvom čítaní vidíme koniec kráľovho syna Absolóna. V  láske jeho otca voči nemu, môžeme objaviť niečo z lásky nášho Otca voči nám. 

Sviatok Obetovania Pána je tichým doznievaním vianočného svetla, ktoré sa dnes z jaslí presúva do chrámu. Dieťa, ktoré sa narodilo v tichu Betlehema, je dnes prinesené do chrámu – do priestoru očakávania, proroctva a stretnutia. Boh, ktorý sa stal malým, vstupuje do rúk starca. Svetlo, ktoré sa zjavilo v noci, je dnes pomenované:  svetlo pre všetky národy .

Vypočujte si slová zamyslenia provinciála Spoločnsoti Božieho Slova na Slovensku, P. Mareka Vaňuša SVD, na mesiac február 2026.

Blahoslavenstvá nie sú zoznamom povinností. Sú pozvaním k životu, ktorý je hlbší, pravdivejší a slobodnejší.

Kdo to asi je, že ho poslouchá i vítr a moře?

Možno nám Boh niektoré zápasy neberie preto, že by nás nechcel oslobodiť. Možno nás učí niečo hlbšie: že sloboda nerastie zo sebestačnosti, ale zo vzťahu. 

Všetko veľké bolo raz malé

Evanjelium nás pozýva neschovávať svetlo viery, ale nechať ho svietiť v každodennom živote. Spomienka svätého Jozefa Freinademetza nám pripomína, že evanjelium sa najviac šíri tichou vernosťou, darovaním a láskou.

Božie slovo nás nevolá k výkonu ani k porovnávaniu sa so sebou či s inými. Pozýva nás najprv zastaviť sa, započúvať sa a pozrieť sa na svoj život Božími očami.