Verbisti

Teológ vychádza z viery Cirkvi a usiluje sa pochopiť jej pravý zmysel; keď ho pochopí, snaží sa ho uviesť do dialógu s vedou a kultúrou svojej doby — bez toho, aby ho skreslil.

Čo musí človek opustiť, aby sa mohol stať skutočne blízkym? Nie každý odchod znamená vzdialenie.

Nech totiž prežíva človek čokoľvek, bolesť, sklamanie, nespravodlivosť… aj pre neho je tu radosť, ktorú Pán pripravil.

Keď dnes v evanjeliu počujeme o Ježišovej rodine, isto sa v nás ozýva túžba patriť do nej. Radostnou správou dnešného úryvku z evanjelia je, že aj my môžeme byť bratom či sestrou Ježiša; stačí nám plniť Božiu vôľu.  

Manželství a rodina patří k nejzákladnějším lidským zkušenostem. Jsou místem blízkosti, věrnosti a odpovědnosti, ale také křehkosti a zranitelnosti. Evangelia se těmto skutečnostem nevyhýbají – naopak je berou vážně a zasazují je do širší perspektivy Božího království. Ježíš manželství a rodinu neodmítá, ale zároveň je zbavuje nároku být absolutními hodnotami. Právě v tomto napětí se rodí biblická...

Dnešné evanjelium nám pripomína, že ohlasovanie Evanjelia nie je výkon, ale povolanie. Boh si volí svojich spolupracovníkov, učí ich jednoduchosti, dôvere a pokoju – a potom ich posiela ako nositeľov jeho blízkosti do každého domu sveta.

Božie slovo často zaznieva tam, kde by sme ho najmenej čakali. 

Jeho příbuzní říkali, že se pomátl na rozumu.

Evanjelium používa jednoduchú, no nesmierne silnú vetu: „Vstúpil teda do seba.“

Vyvolený, povolaný a poslaný

Všetci, ktorí sme boli pokrstení v jedného Pána a v jednu vieru, máme tvoriť jednotu, aby svet mohol uveriť. Naše úsilie o posväcovanie nemôže byť prekážkou úsilia o jednotu s inými, o vzájomné porozumenie, prijatie a odpustenie.

Božie slovo formuje naše myslenie, naše rozhodnutia aj naše vzťahy a stáva sa svetlom v konkrétnych situáciách, ktoré prežívame.

Kristus volá k úplnej odovzdanosti: darovať svoj život.

Podobne ma oberá o radosť aj akýkoľvek hriech, slabosť či závislosť – čiže všetko, čo narúša harmóniu medzi mnou a Bohom. 

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš pozýva vystúpiť ponad bezduché zachovávanie Božích príkazov. Na príklade Ježišovej interpretácie sobotného príkazu sa môžeme učiť interpretovať zákony z perspektívy lásky.

Dnešné evanjelium nás vedie k pochopeniu, že skutočné náboženské úkony majú vychádzať z novosti srdca. Kristus neodmieta pôst – dáva mu nový zmysel, ktorý sa rodí zo stretnutia s Ním, Ženíchom.

V tomto duchu sa Cirkev každoročne, v týždni od 18. do 25. januára, spája v modlitbe za jednotu kresťanov, aby to, o čo sa Kristus modlil pred svojím utrpením, dozrievalo v srdciach jeho učeníkov aj dnes.

Evanjelium nás pozýva ukazovať na Toho, ktorý dáva životu zmysel.

Vypočujte si, čo všetko mnôžete nájsť na našej web stránke verbisti.sk

Nepřišel jsem povolat spravedlivé, ale hříšníky.

„Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“  (Ž 119,105)

Zistite, čo všetko si môžete prečítať v januárovom čísle časopisu Hlasy z domova a misií

Odpúšťajú sa ti hriechy

Ježišovo uzdravenie malomocného odhaľuje silu Božieho „chcem“, ktoré premieňa život človeka. Toto Božie „áno“ stálo aj pri počiatkoch misijného diela sv. Arnolda Janssena, zakladateľa troch kongregácií.

Byť Božím služobníkom neznamená byť chránený pred slabosťou či námahou. Znamená to dovoliť Bohu, aby si cez náš život našiel cestu k druhým.