Verbisti

Ježiš nás v podobenstve o boháčovi a Lazárovi varuje, že najväčším nebezpečenstvom nie je majetok, ale zatvorené a ľahostajné srdce voči človeku, ktorý trpí pri našej „bráne“.

Milí priatelia, aj tento týždeň sa spolu zastavujeme pri reflexii k 3. pôstnej nedeli v roku A. Prinášame ju v stredu, aby sme mohli do nedeľného slávenia vstúpiť pokojnejšie a vedomejšie. 

Kto nežije pre službu, ten vlastne nežije naplno.

Zistite, čo všetko si môžete prečítať v marcovom čísle časopisu Hlasy z domova a misií.

Pôstne obdobie nás nevedie najprv k veľkým askézam, ale k premene srdca. Dnes nás Ježiš nepozýva k výkonu, ale k podobnosti. Nehovorí: buďte dokonalí ako váš Otec. Hovorí: buďte milosrdní. To je miera Boha.

Vypočujte si slová zamyslenia provinciála Spoločnsoti Božieho Slova na Slovensku, P. Mareka Vaňuša SVD, na mesiac marec 2026.

Vrch premenenia nám tak ukazuje, že sláva a kríž patria k sebe. V živote Krista, i v živote našom.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘

Nová spravodlivosť

Modlitba nás približuje k Bohu, otvára bránu jeho bezhraničnej lásky a dáva vopred zakúsiť nebeské dobrá. Ježiš od nás žiada, aby sme „hľadali“ a „klopali“, lebo on sám je brána a cesta. 

„ Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou a plesám nad dielami tvojich rúk “ (Žalm 92. 5).

...  naša spása nepríde z nejakej formulky, ale z Osoby ...

Ježiš dnes pred učeníkmi nezakrýva pravdu. Neponúka im lacný pokoj ani ilúziu bezpečia. Hovorí jasne: kto patrí jemu, nebude vždy prijatý svetom. Evanjelium nás vovádza do napätia medzi vernosťou Kristovi a túžbou zapáčiť sa svetu. Príslušnosť ku Kristovi má svoju cenu – no aj svoju hĺbku a plnosť.

Krížová cesta nie je len spomienkou na udalosti minulosti. Je priestorom stretnutia. 

Na začiatku pôstneho obdobia vstupujeme spolu s Ježišom na púšť. Evanjelium nás pozýva do priestoru ticha, skúšky a pravdy, kde sa odhaľuje, komu patrí naše srdce. Pôst sa stáva cestou, na ktorej sa učíme dôvere, rozlišovaniu a vernosti Bohu.

„Ako skrze jedného človeka vstúpil do sveta hriech a skrze hriech smrť…“  (Rim 5, 12)

Lévimu sa zmení celý svet

Pri uvažovaní o radosti sa môžeme zastaviť pri otázke, či bol Ježiš Kristus muž radosti a či pri hlásaní evanjelia o Božom kráľovstve prežíval radosť. 

Dobrý a preláskavý Ježišu

Kto sa zo strachu drží seba a svojho pohodlia, stráca dušu, no ten, kto s láskou prijme svoj každodenný kríž, odovzdá sa Kristovi a vytrvá pri ňom aj v utrpení, nájde pravý život, pokoj srdca a spásu. 

A modlitba — zredukovaná na sterilný monológ — prestáva byť skutočným duchovným otvorením sa Bohu, intímnym dialógom s Otcom a pozorným počúvaním evanjelia Syna.

Evanjelista Marek nám hovorí, že dokonca aj apoštoli mali zatvrdnuté srdce. A čo my, dokážeme rozpoznať v Ježišovi chlieb, ktorý nás všetkých spája? 

Ježiš dnes nestojí pred ľuďmi ako ten, kto chce presviedčať zázrakmi. Stojí pred nimi ako Ten, kto pozýva k rozlišovaniu. Evanjelium nás privádza k napätiu medzi vierou a požiadavkou dôkazov, medzi otvoreným srdcom a uzavretou mysľou. Nie každý, kto žiada znamenie, je pripravený uveriť.

Misionári verbisti pozývajú všetkých veriacich, aby svoje pôstne predsavzatia premenili na skutok solidarity. Spoločne podporíme misijné projekty a pomôžeme dokončiť nový misijný dom v Zimbabwe – miesto, ktoré otvorí dvere evanjeliu aj nádeji pre miestnych ľudí.

Kresťan má byť človekom, ktorému sa dá veriť, pretože jeho slovo vyrastá z pravdy a zodpovednosti pred Bohom.