Triezva mama

Po predchádzajúcej emotívnej časti sme trochu dlhšie hľadali odvahu posadiť sa za mikrofóny. Na chvíľku sme sa k nej aj vrátili. Prebrali sme si aj patálie s okuliarmi, ktoré Anka odmieta nosiť a hlavne halucinácie, ktoré v noci prekvapili Janka. Anička mala teplotu a blúznila.

Jeseň doľahla aj na naše inak veselé pohľady na život. Toto je jedna z najdepresívnejších častí aké sme kedy nahrali. Dokonca boli aj slzy. A prekvapivo nepatrili Anke. Ako dosiahnuť, aby dieťa v škôlke poslúchalo sme si prešli aj s detskou psychologičkou Romankou Mrázovou, u ktorej som si rovno zajednala sedenie.

Úplne prirodzene - tak trochu zabúdame na otcov. Predsa len, im sa ten život až tak nezmenil, stále chodia do práce, udržiavajú sociálny kontakt s ľuďmi, ktorí vedia rozprávať. Ale aj otcovia môžu mať pocit „nenaplnených potrieb“ ktorý sa potom pretaví do nie úplne tolerantného prístupu k deťom. A aj ten náš tato má svoje potreby a tiež sa vie hnevať. Ako to u nás vyzerá,...

Každý viacrodič dúfa, že jeho deti sa budú bezhranične milovať a budú spolu pekne vychádzať. Realita býva ale často iná. Vzťahy sú komplikované aj v dospelosti, deti to majú o to ťažšie. Lomcujú nimi emócie, ktoré nevedia ovládať a v návaloch zlosti sa dievčatá aj u nás doma menia na Mortal Kombat.  A potom sa stískajú, chichocú a pusinkujú. Táto č...

Jankov dedko nám počas každého rodinného stretnutia pripomínal, ako sa musí hanbiť, keď ide po dedine, lebo pravnučky stále nie sú pokrstené. Keďže nám orientovanie sa podľa toho "čo ľudia povedia" nikdy nebolo blízke, pokrstiť sme dievcatá dali, až keď prišiel správny čas. Kika mala necelý rok a pol a Anka dva mesiace po tretích narodeninách. Ako to prebiehalo si môžete vypočuť v tejto časti podc...

Táto časť sa mohla volať aj miš-maš, lebo sme naozaj prešli všeličo. Od srandolží vašich detí, cez absenciu v škôlke, až po fungovanie gastro podniku cez obed. Oslovila som aj pediatra Jakuba Gécza, aby vysvetlil, ako je to s tým obávaným žltozeleným sopľom.

Toto slovo vymyslel Janko počas nahrávania. A tak sa mi zapáčilo, že ho budem používať aj v bežnom živote. Aké srandovné lži si začala naša Anka vymýšľať, vám prezradíme v tejto časti my dvaja s Jankom. Prečo asi to robí, nám skúsi vysvetliť psychologička Romanka Mrázová.   

Po troch rokoch rodičovania to prišlo - prvý krvavý úraz. Kika spadla zo stoličky v kuchyni a rozrazila si obočie. A ja som si nebola istá, či to treba šiť, alebo to zvládneme len tak doma. No a na túto otázku sa pokúsime nájsť odpoveď aj s pediatrom Jakubom Géczom.

Čo nás na týchto prvých troch rokoch najviac prekvapilo? V tejto časti hodnotíme doterajšie obdobie s našou Aňou. A pridali sme aj pár vašich komentárov. Ako ste prvé tri roky s deťmi zvládali vy.

Hoci som sa po pôrode prvej dcéry hrdo bila do pŕs a tvrdila, že dieťa je parťák a nie prekážka, predsa len som s odstupom času pochopila, že niektoré veci spolu nedávame. Či už z vlastnej pohodlnosti, alebo "pre pokoj v rodine". Kam ste s deťmi prestali chodiť vy a kam sme prestali chodiť my - o tom je táto časť podcastu.

Anka bola na logopedickom vyšetrení a v tejto časti vám o tom s mojou pomocou porozpráva. Nahrávala som si ju doma, lebo v štúdiu s nami nespolupracovala. Prejdeme si ako vyšetrenie prebiehalo, čo sa u logopéda robí a prejdeme si aj to, kedy ho navštíviť.

Vrátili sme sa s Jankom v čase. Boli sme na koncerte. Mimochodom, na najväčšom v doterajšej histórii koncertov na Slovensku. Stáli sme na jednom mieste 5 hodín, dali si jedno pivo za 6 eur, spali na vlakovej stanici a rovno z vlaku sme išli pracovať. Ako zamlada. Deti boli zatiaľ u starkej v Žarnovici a ja z tohto zážitku čerpám energiu doteraz (týždeň po koncerte).

Veríme, že ich bude čím ďalej, tým menej. Anka už nenosí plienku na noc. A občas to dopadne tak, ako to dopadne: „Maminka, ja som sa pocikala“. Ako naučiť dieťa, aby vydržalo v noci necikať alebo zobudiť sa na potrebu? To si povieme aj so Zuzanou Guzmickou z Lepší spánok bábätiek.

Je skvelé, že Anka je bezprostredné nebojácne dieťa, ktoré sa nepotrebuje držať maminej sukne. Vždy som také chcela mať. Akurát to so sebou prináša jeden dosť výrazný problém. Anka nemá problém sa kamkoľvek vybrať sama a objavovať svet na vlastnú päsť. Občas je to dosť nebezpečné. V tejto časti podcastu padnú aj užitočné rady, kedy s úrazom hlavy navštíviť urgentný príjem.

Anka ešte stále hovorí namiesto "k" písmeno "t". Začína to "k" chytať, ale až ku koncu slova. Napríklad, také kakauko je teraz tatauko. O tom či je v poriadku, ak ešte trojročné dieťa nerozpráva zrozumiteľne, sa porozprávam aj s logopedičkou Ivanou Putškovou.

V tejto časti sa opäť pozrieme na niektoré naše staršie časti a tvrdenia. S časom a skúsenosťami sa nám názory menia. Ako sa vyvíja náš partnerský život? Koľko hračiek máme doma a je pravda, že na deti nekričím?

Existuje? Alebo je pocit: „Lezú mi moje deti na nervy“ úplne bežný. Ako to zariadiť tak, aby sme mali na deti trpezlivosť a na čo si v tomto komplikovanom vzťahu dať pozor. Rozprávať sa budeme aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Nechcela som tomu veriť, ale je to tak. Čas s deťmi závratne rýchlo uteká a ja ani neviem kedy sa to stalo a Kika má rok. Snažili sme sa v tejto časti venovať najmä jej, ale nebolo to jednoduché. K mikrofónu sa pýtala aj Anka.

Sú ľudia, čo si dovolenku bez detí ani nevedia predstaviť. Chcú s nimi tráviť čas a diskomfort súvisiaci so starostlivosťou o ne im neprekáža. My sme iní. My si od tých rodičovských všedností oddýchneme radi. A po týchto 4 dňoch, ktoré sme absolvovali v Madride, ešte radšej. Aké to je byť opäť chvíľu nerodičom, to si povieme v tejto časti. Psychologička Romanka Mrázová zodpovie na otázky: Lúčiť sa...

Nie, nie je to nejaký nový výchovný model. Jemná cesta je judo. Aj keď aj to je vlastne výchovné. K čomu môže dopomôcť a čo sa deti na takom jude učia. O tom nám v tejto časti podcastu porozpráva Ankina babina – trénerka v KODOKAN judo Slovakia – Erika Székelyová.

A v tejto časti sa po tej predošlej pozitívnej pozrieme na to, ako to vyzerá, keď to s tou pozitivitou preženieme. Lebo nedá sa byť stále šťastný, usmiaty a nad vecou. O tom, že k životu patria rôzne pocity a emócie si povieme viac aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Uvedomili sme si, že veľmi málo pozitíva hovoríme o našich deťoch. Že by sme mohli skúsiť porozprávať o chvíľach, keď sme šťastní rodičia. Tak si vypočujte, či sa nám to podarilo.

Skúsili sme letieť s deťmi na takú krátku „dovolenku“. Pre niekoho by bol víkend málo, pre nás tak akurát. V tejto časti si prejdeme, aké je to cestovať s deťmi, koľko peňazí budete na Malte potrebovať a opíšem vám jednu skratovú situáciu z večerného zaspávania. Nahrávali sme aj s dievčatami v štúdiu, tak sa pripravte aj na autentické plače a vyrušovanie.

Tak som premýšľala, aký dám názov tejto časti a fráza "Sviatky pokoja" to celkom vystihujú. Prejdeme si, aké to je, keď je doma len jedno z dievčat, ako prebiehali Vianoce a Silvester u nás doma a prečo sme sa rozhodli prerušiť našu každoročnú tradíciu cesty do Bosny.

Vrátila som sa do rádia a Janko zostal s dievčatami doma sám. Časovo najvyhovujúcejšie je ranné vysielanie - ráno sa vytratím z bytu o 4:30 a prichádzam o 11:00. Ako zvládajú tento spoločný čas porozpráva Janko. Toto je taká jeho časť. A tiež vaša. Lebo aj vy ste nám písali o mužských varovkách.