Kumar Vembu
Nārāyaṇīyaṃ - Learn to Chant
हरि ओम् || Hari Om This podcast has been created to assist anyone in learning the Nārāyaṇīyaṃ. Narayaneeyam is a scripture composed by Sri Narayana Bhattadri, a Rig Vedic scholar. It is a condensed version of Bhagavata, which is considered one of the eighteen Mahapuranas Reciting Narayaneeyam is said to have many benefits, including: Divine fervor : It is said to create divine fervor. Peace, happiness, and prosperity : It is said to bring peace, happiness, and prosperity to those who recite it. Health and longevity : It is said to be a tonic for longevity, health, and happiness. Relief from ph...
Where to listen?
Podcasts in the app Replaio Radio Coming soonPodcasts are coming to the app soon. Install now and be the first to see a whole new take on podcasts
Episodes
Dasakam 091 - Sloka 02 10.12.2024 8:26
भूमन् कायेन वाचा मुहुरपि मनसा त्वद्बलप्रेरितात्मा यद्यत् कुर्वे समस्तं तदिह परतरे त्वय्यसावर्पयामि । जात्यापीह श्वपाकस्त्वयि निहितमन:कर्मवागिन्द्रियार्थ- प्राणो विश्वं पुनीते न तु विमुखमनास्त्वत्पदाद्विप्रवर्य: ॥२॥ भूमन् O Supreme Being! कायेन वाचा by body and speech मुहु:-अपि मनसा again also by mind त्वत्-बल-प्रेरित-आत्मा with Thy power prompted my soul यत्-यत् कुर्वे what what( it)does समस्तं तत...
Dasakam 091 - Sloka 01 10.12.2024 8:24
श्रीकृष्ण त्वत्पदोपासनमभयतमं बद्धमिथ्यार्थदृष्टे- र्मर्त्यस्यार्तस्य मन्ये व्यपसरति भयं येन सर्वात्मनैव । यत्तावत् त्वत्प्रणीतानिह भजनविधीनास्थितो मोहमार्गे धावन्नप्यावृताक्ष: स्खलति न कुहचिद्देवदेवाखिलात्मन् ॥१॥ श्री कृष्ण O Lord Krishna! त्वत्-पद-उपासनम्- Thy feets worship अभयतमम् most fearless बद्ध-मिथ्या-अर्थ-दृष्टे:- (for those) bound by false material things looking for मर्त्यस्य-आर्तस्य मन्...
Dasakam 090 - Sloka 11 10.12.2024 5:28
यत् किञ्चिदप्यविदुषाऽपि विभो मयोक्तं तन्मन्त्रशास्त्रवचनाद्यभिदृष्टमेव । व्यासोक्तिसारमयभागवतोपगीत क्लेशान् विधूय कुरु भक्तिभरं परात्मन् ॥११॥ यत्-किञ्चित्-अपि- what little even अविदुषा-अपि by (me) the ignorant, though विभो मया-उक्तं O Lord! By me is said तत्-मन्त्रशास्त्र-वचनादि- that expounded in Mantra Shaastra statements अभिदृष्टम्-एव is in accordance (to that) only व्यास-उक्ति-सार-मय- all Vyaa...
Dasakam 090 - Sloka 10 10.12.2024 6:20
भूतार्थकीर्तिरनुवादविरुद्धवादौ त्रेधार्थवादगतय: खलु रोचनार्था: । स्कान्दादिकेषु बहवोऽत्र विरुद्धवादा- स्त्वत्तामसत्वपरिभूत्युपशिक्षणाद्या: ॥१०॥ भूत-अर्थ-कीर्ति:- existing facts exaggeration अनुवाद-विरुद्ध-वादौ in accordance with experience, and contrary to experience, these two methods, त्रेधा-अर्थ-वाद-गतय: (in all) these three are the modes (of Arthavaada) खलु रोचन-अर्था: indeed (they are to make...
Dasakam 090 - Sloka 09 10.12.2024 5:43
ये स्वप्रकृत्यनुगुणा गिरिशं भजन्ते तेषां फलं हि दृढयैव तदीयभक्त्या। व्यासो हि तेन कृतवानधिकारिहेतो: स्कन्दादिकेषु तव हानिवचोऽर्थवादै: ॥९॥ ये स्व-प्रकृति-अनुगुणा those who by their natural inclination worship Shiva गिरिशं भजन्ते worship Shiva तेषां फलं हि दृढया-एव for them the results are by firmness only तदीय-भक्त्या in their devotion व्यास:-हि तेन कृतवान्- sage Vyaasa himself has asserted अधिकार-...
Dasakam 090 - Sloka 08 10.12.2024 5:26
यत् ब्राह्मकल्प इह भागवतद्वितीय- स्कन्धोदितं वपुरनावृतमीश धात्रे । तस्यैव नाम हरिशर्वमुखं जगाद श्रीमाधव: शिवपरोऽपि पुराणसारे ॥८॥ यत् ब्राह्मकल्प इह that which in the Braahmakalpa, here, भागवत-द्वितीय-स्कन्ध-उदितं (and) in the second Skanda of Bhaagavata, narrated वपु:-अनावृतम्- that form, revealed ईश धात्रे O Lord! For Brahamaa तस्य-एव नाम that form's, alone, name हरि-शर्व-मुखं Hari, Shiva etc., ज...
Dasakam 090 - Sloka 07 10.12.2024 3:51
समस्तसारे च पुराणसङ्ग्रहे विसंशयं त्वन्महिमैव वर्ण्यते । त्रिमूर्तियुक्सत्यपदत्रिभागत: परं पदं ते कथितं न शूलिन: ॥७॥ समस्त-सारे and inclusive of all the gist च पुराण-सङ्ग्रहे in Puraana Sangraha विसंशयं unequivocally (without doubt) त्वत्-महिमा-एव वर्ण्यते Thy supreme greatness alone is described त्रिमूर्ति-युक्- the Trinity containing सत्यपद-त्रिभागत: परं the Satyaloka in three parts, transcendin...
Dasakam 090 - Sloka 06 10.12.2024 5:25
मूर्तित्रयातिगमुवाच च मन्त्रशास्त्र- स्यादौ कलायसुषमं सकलेश्वरं त्वाम् । ध्यानं च निष्कलमसौ प्रणवे खलूक्त्वा त्वामेव तत्र सकलं निजगाद नान्यम् ॥६॥ मूर्ति-त्रय-अतिगम्- the Trinity transcending उवाच च मन्त्र-शास्त्रस्य-आदौ and (he) said, in the beginning of the Mantra Shastra कलाय-सुषमम् beautiful as the Kalaaya flower (blue lily) सकल-ईश्वरं त्वाम् the Lord of all, Thee ध्यानं च निष्कलम्- and meditat...
Dasakam 090 - Sloka 05 10.12.2024 5:22
श्रीशङ्करोऽपि भगवान् सकलेषु ताव- त्त्वामेव मानयति यो न हि पक्षपाती । त्वन्निष्ठमेव स हि नामसहस्रकादि व्याख्यात् भवत्स्तुतिपरश्च गतिं गतोऽन्ते ॥५॥ श्री शङ्कर:-अपि The great Shakaraachaarya also भगवान् the Bhagavatpaada, सकलेषु तावत्- among all the Sakala forms, then, त्वाम्-एव मानयति to Thee alone gives honour य:-न हि पक्षपाती who does not favour anyone त्वत्-निष्ठम्-एव to Thee referring to, alone...
Dasakam 090 - Sloka 04 10.12.2024 5:38
तं च त्रिमूर्त्यतिगतं परपूरुषं त्वां शर्वात्मनापि खलु सर्वमयत्वहेतो: । शंसन्त्युपासनविधौ तदपि स्वतस्तु त्वद्रूपमित्यतिदृढं बहु न: प्रमाणम् ॥४॥ तं च त्रिमूर्ति-अतिगतं and Him, the Trimurtis transcending परपूरुषं त्वां the Supreme Being Thee शर्व-आत्मना-अपि in Shiva's form also खलु indeed सर्वमयत्व-हेतो: encompassing the essence of all, because of (this) शंसन्ति-उपासन-विधौ describe in the worshippin...
Dasakam 090 - Sloka 03 10.12.2024 5:29
तत्रापि सात्त्विकतनुं तव विष्णुमाहु- र्धाता तु सत्त्वविरलो रजसैव पूर्ण: । सत्त्वोत्कटत्वमपि चास्ति तमोविकार- चेष्टादिकञ्च तव शङ्करनाम्नि मूर्तौ ॥३॥ तत्र-अपि there also सात्त्विक-तनुं तव the Saatvic form of Thee विष्णुम्-आहु:- Vishnu is called धाता तु Brahmaa indeed सत्त्व-विरल:- (with) Sattva sparse रजसा-एव पूर्ण: and Rajas only is full सत्त्व-उत्कटत्वम्-अपि Sattva in full measure, though च-अस्ति...
Dasakam 090 - Sloka 02 10.12.2024 5:10
मूर्तित्रयेश्वरसदाशिवपञ्चकं यत् प्राहु: परात्मवपुरेव सदाशिवोऽस्मिन् । तत्रेश्वरस्तु स विकुण्ठपदस्त्वमेव त्रित्वं पुनर्भजसि सत्यपदे त्रिभागे ॥२॥ मूर्ति-त्रय-ईश्वर- the Trimurti Ishwara and सदाशिव-पञ्चकं Sadaashiva (are the) five aspects यत् प्राहु: which is said (by the Shaivaas) परात्म-वपु:-एव the Supreme Being alone (Thou) सदाशिव:-अस्मिन् as Sadaashiva,here, तत्र-ईश्वर:-तु स and there the Ishwara...
Dasakam 090 - Sloka 01 10.12.2024 6:37
वृकभृगुमुनिमोहिन्यम्बरीषादिवृत्ते- ष्वयि तव हि महत्त्वं सर्वशर्वादिजैत्रम् । स्थितमिह परमात्मन् निष्कलार्वागभिन्नं किमपि यदवभातं तद्धि रूपं तवैव ॥१॥ वृक-भृगुमुनि- Vrikaasura, sage Bhrigu मोहिनी-अम्बरीष- (and Thy incarnation as) Mohini and Ambareesh आदि-वृत्तेषु-अयि etc., (in these) episodes, O Thou! तव हि महत्त्वं Thy majesty only सर्व-शर्व-आदि-जैत्रम् (above) all others, including Shiva, supersed...
Dasakam 089 - Sloka 010 10.12.2024 6:42
जगत्सृष्ट्यादौ त्वां निगमनिवहैर्वन्दिभिरिव स्तुतं विष्णो सच्चित्परमरसनिर्द्वैतवपुषम् । परात्मानं भूमन् पशुपवनिताभाग्यनिवहं परितापश्रान्त्यै पवनपुरवासिन् परिभजे ॥१०॥ जगत्-सृष्टि-आदौ the universe's creation in the beginning of त्वां निगम-निवहै:- to Thee by the Vedas altogether वन्दिभि:-इव as by the minstrels as (in a king's court) स्तुतं विष्णो praised O Vishnu! सत्-चित्-परम-रस- Pure Consciousness H...
Dasakam 089 - Sloka 09 10.12.2024 5:17
निश्चित्य ते च सुदृढं त्वयि बद्धभावा: सारस्वता मुनिवरा दधिरे विमोक्षम् । त्वामेवमच्युत पुनश्च्युतिदोषहीनं सत्त्वोच्चयैकतनुमेव वयं भजाम: ॥९॥ निश्चित्य ते च and having decided they सुदृढं त्वयि firmly in Thee बद्धभावा: anchoring devotion सारस्वता:-मुनिवरा:- residing near the river Saraswati, the great sages दधिरे विमोक्षम् attained liberation त्वाम्-एवम्-अच्युत to Thee, thus, O Changeless One! पुन:-...
Dasakam 089 - Sloka 08 10.12.2024 5:08
सुप्तं रमाङ्कभुवि पङ्कजलोचनं त्वां विप्रे विनिघ्नति पदेन मुदोत्थितस्त्वम् । सर्वं क्षमस्व मुनिवर्य भवेत् सदा मे त्वत्पादचिन्हमिह भूषणमित्यवादी: ॥८॥ सुप्तं रमा-अङ्क-भुवि sleeping on Laxmi's lap पङ्कजलोचनं त्वां lotus eyed Thee विप्रे विनिघ्नति पदेन when the sage hit by foot मुदा-उत्थित:-त्वम् happily getting up Thou सर्वं क्षमस्व मुनिवर्य everything forgive O great sage भवेत् सदा मे will be always...
Dasakam 089 - Sloka 07 10.12.2024 6:09
भृगुं किल सरस्वतीनिकटवासिनस्तापसा- स्त्रिमूर्तिषु समादिशन्नधिकसत्त्वतां वेदितुम् । अयं पुनरनादरादुदितरुद्धरोषे विधौ हरेऽपि च जिहिंसिषौ गिरिजया धृते त्वामगात् ॥७॥ भृगुं किल Bhrigu indeed सरस्वती-निकट-वासिन:- living near (the river) Saraswati तापसा:- the ascetics त्रि-मूर्तिषु among the Trinity समादिशन्- instructed (Bhrigu) अधिक-सत्त्वतां वेदितुं to know who is more inclined towards Saatvic gunas अय...
Dasakam 089 - Sloka 06 10.12.2024 7:52
भद्रं ते शाकुनेय भ्रमसि किमधुना त्वं पिशाचस्य वाचा सन्देहश्चेन्मदुक्तौ तव किमु न करोष्यङ्गुलीमङ्गमौलौ । इत्थं त्वद्वाक्यमूढ: शिरसि कृतकर: सोऽपतच्छिन्नपातं भ्रंशो ह्येवं परोपासितुरपि च गति: शूलिनोऽपि त्वमेव ॥६॥ भद्रं ते शाकुनेय hail to you O son of Shakuni! भ्रमसि किं अधुना त्वं (why are) running about now you पिशाचस्य वाचा on a ghost's words सन्देह:-चेत्-मत्-उक्तौ doubt if there is in my words तव...
Dasakam 089 - Sloka 05 10.12.2024 7:53
मोक्तारं बन्धमुक्तो हरिणपतिरिव प्राद्रवत्सोऽथ रुद्रं दैत्यात् भीत्या स्म देवो दिशि दिशि वलते पृष्ठतो दत्तदृष्टि: । तूष्णीके सर्वलोके तव पदमधिरोक्ष्यन्तमुद्वीक्ष्य शर्वं दूरादेवाग्रतस्त्वं पटुवटुवपुषा तस्थिषे दानवाय ॥५॥ मोक्तारं the one who releases बन्ध-मुक्त: from bondage released हरिणपति:-इव a lion as if प्राद्रवत्-स-अथ रुद्रं rushed he then towards Shiva दैत्यात् भीत्या स्म by the Asura afraid...
Dasakam 089 - Sloka 04 10.12.2024 6:17
तपस्तप्त्वा घोरं स खलु कुपित: सप्तमदिने शिर: छित्वा सद्य: पुरहरमुपस्थाप्य पुरत: । अतिक्षुद्रं रौद्रं शिरसि करदानेन निधनं जगन्नाथाद्वव्रे भवति विमुखानां क्व शुभधी: ॥४॥ तप:-तप्त्वा घोरं penance practicing very severe स खलु कुपित: he indeed in great anger सप्तम-दिने on the seventh day शिर: छित्वा (his) head cutting off सद्य: पुरहरम्- immediately Shiva उपस्थाप्य पुरत: making to appear in front अतिक्षु...
Dasakam 089 - Sloka 03 10.12.2024 3:56
शकुनिज: स तु नारदमेकदा त्वरिततोषमपृच्छदधीश्वरम् । स च दिदेश गिरीशमुपासितुं न तु भवन्तमबन्धुमसाधुषु ॥३॥ शकुनिज: स the son of Shakuni, he (Vrikaasura) तु नारदम्-एकदा indeed to Naarada once त्वरित-तोषम्-अपृच्छत्- soon pleased asked (about) अधीश्वरम् the Deity स च दिदेश and he indicated गिरीशम्-उपासितुं Shiva to worship न तु भवन्तम्- (and) not indeed Thee अबन्धुम्-असाधुषु (who are) non supportive towa...
Dasakam 089 - Sloka 02 10.12.2024 5:16
सद्य: प्रसादरुषितान् विधिशङ्करादीन् केचिद्विभो निजगुणानुगुणं भजन्त: । भ्रष्टा भवन्ति बत कष्टमदीर्घदृष्ट्या स्पष्टं वृकासुर उदाहरणं किलास्मिन् ॥२॥ सद्य: प्रसाद-रुषितान् quickly pleased and angered विधि-शङ्कर-आदीन् Brahmaa Shiva and others केचित्-विभो some people O Lord! निज-गुण-अनुगुणम् in their own nature's accordance भजन्त: worshipping भ्रष्टा:-भवन्ति disgrace attain to बत कष्टम्- alas unfortunat...
Dasakam 089 - Sloka 01 10.12.2024 6:45
माजाने जाने यदिह तव भक्तेषु विभवो न सद्यस्सम्पद्यस्तदिह मदकृत्त्वादशमिनाम् । प्रशान्तिं कृत्वैव प्रदिशसि तत: काममखिलं प्रशान्तेषु क्षिप्रं न खलु भवदीये च्युतिकथा ॥१॥ रमाजाने O Consort of Laxmi (Ramaa) जाने यत्-इह I know that here तव भक्तेषु विभव: to Thy devotees prosperity न सद्य:-सम्पद्य:- does not quickly come तत्-इह that (prosperity) here मद-कृत्त्वात्- (because is) pride generating अशमिनाम् of...
Dasakam 087 - Sloka 010 10.12.2024 4:08
स रत्नशालासु वसन्नपि स्वयं समुन्नमद्भक्तिभरोऽमृतं ययौ । त्वमेवमापूरितभक्तवाञ्छितो मरुत्पुराधीश हरस्व मे गदान् ॥१०॥ स रत्न-शालासु he in the gem studded building वसन्-अपि स्वयं residing though, himself समुन्नमद्-भक्ति-भर:- incessantly growing devotion, full of it अमृतं ययौ liberation attained त्वम्-एवम्-आपूरित- Thou in this manner fulfilled भक्त-वाञ्छित: the devotees' desires मरुत्पुराधीश O Lord of...
Dasakam 087 - Sloka 09 10.12.2024 3:45
किं मार्गविभ्रंश इति भ्रंमन् क्षणं गृहं प्रविष्ट: स ददर्श वल्लभाम् । सखीपरीतां मणिहेमभूषितां बुबोध च त्वत्करुणां महाद्भुताम् ॥९॥ किं मार्ग-विभ्रंश what is the way lost इति भ्रंमन् क्षणं thus wondering for a moment गृहं प्रविष्ट: the house entering स ददर्श वल्लभाम् he saw his wife सखी-परीतां by ladies in waiting surrounded मणि-हेम-भूषितां with gems and gold ornaments adorned बुबोध च realised also त...
Similar podcasts
Replaio is not a podcast publisher; show names, artwork and audio belong to their authors and are distributed through public RSS feeds.