JOJ History

Pred 60 rokmi získal československý film Obchod na korze Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Na prvý pohľad je to komorný príbeh z malého mesta. V skutočnosti však zachytáva jednu z najväčších krívd vojnového Slovenska – arizáciu. Obyčajný človek sa v ňom dostane k obchodu starej vdovy. Nie preto, že by bol schopnejší. Nie preto, že by si to zaslúžil. Ale preto, že mal správne kontakty a správny...

Jedného večera roku 1939 odviedli Máriu Janšákovú z domu, kde sa starala o chorého syna. Myslela si, že ide len na krátky výsluch, no namiesto toho skončila vo väzbe a neskôr v zaisťovacom tábore v Ilave. Bez súdu, bez jasného obvinenia a bez informácie, ako dlho tam zostane. Jej prípad ukazuje, ako fungoval represívny systém vojnového Slovenského štátu. Ilava nebola klasickým väzením, ale miestom...

Ako vyzerá svet, keď máte šesť rokov a ocitnete sa v koncentračnom tábore? Pavel Kučera prežil Bergen-Belsen ako malé dieťa. Dodnes hovorí, že prežil aj vďaka svojej mame – tej, ktorá mu aj v najväčšom strachu dokázala dať pocit bezpečia, nádeje a istoty.

12.12.1944, bývalé povstalecké letisko Krtičná. Členovia Einsatzkommanda 14 privádzajú zaistených ľudí. Je medzi nimi aj 7-ročný chlapček. Všetkých ich postupne zastrelia a nahádžu do hromadného hrobu. Na strane vrahov stojí aj bývalý povstalec, 21-ročný Oskar Bubeň. Oficiálne slúži v jednotke ako šofér. Po vojne sa však prizná k vražde dvoch z týchto popravených ľudí. Neskôr svoju výpoveď odvolá....

Nenechali sa zlomiť – to je názov knihy novinárky Sone Gyarfášovej, ktorá sa venuje zaznamenávaniu osudov ľudí prenasledovaných počas období neslobody v rokoch 1939-45 a 1948-1989.  Pozná ich desiatky. 21 z nich spracovala v silnej knihe – v knihe výpovedí ľudí, ktorí sa stali politickými väzňami. Vypočujte si History podcast o ľuďoch, ktorých nezlomila nespravodlivosť, ponižovanie, ani roky vo vä...

Je držiteľkou dvoch olympijských medailí a najúspešnejšou slovenskou gymnastkou. No keď sa narodila, nikto by jej športovú kariéru nepredpovedal. Vyzeralo to totiž, že možno nebude vedieť ani chodiť. Dnes je to síce len spomienka, no nebyť jej otca a jeho tvrdohlavosti a odhodlanosti, Marianna Némethová Krajčírová by nebola Slovenskou gymnastkou 20. storočia (ocenenie udelené v roku 2016) ani Vyhl...

Každý z nás má v peňaženke aspoň jeden osobný doklad – no len málokto sa zamýšľa nad tým, aký dlhý a pestrý príbeh sa za nimi skrýva. Na čo slúžili vandrovné knižky? Ako vyzeral prvý občiansky preukaz? Aké rôzne informácie sa do osobných dokladov kedysi zapisovali? Čo sú tzv. Nansenove pasy? O téme osobných dokladov a iných verejných listín sa v History podcaste zhovárame s Máriou Mrížovou, riadit...

Hoci sa chlieb dnes považuje za symbol slovenskej tradície a pohostinnosti – spomeňme len vítanie hostí chlebom a soľou – jeho história u nás je pomerne mladá. Ešte pred rozšírením pečenia chleba tvorili základ stravy rôzne obilné kaše a placky. V tejto epizóde History podcastu sa s spolu s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou pozrieme na to, ako a kedy sa chlieb stal bežnou súčasťou nášh...

Začiatok 2. svetovej vojny sa najčastejšie opisuje ako útok nacistického Nemecka na Poľsko. Málokedy k tomu u nás dodáme – nacistického Nemecka a slovenských jednotiek. Šlo o slovenskú poľnú armádu Bernolák, pod velením Ferdinanda Čatloša, pod ktorého spadali tri pešie divízie - Jánošík, Škultéty a Rázus, ako aj formujúca sa Rýchla skupina.  Slováci obsadili dediny, ktoré považovali za svoje o kto...

Rímska ríša – najväčší štátny útvar staroveku. Dala nám mnohé objavy a vymoženosti, ktoré používame dodnes. Siahala od Británie smerom k severnej Afrike a od Atlantického oceánu k Perzskému zálivu. Čo sa vlastne stalo, že toto impérium zaniklo? Aké sú hlavné príčiny a ako dlho to v skutočnosti trvalo? Ako to pocítili jej obyvatelia? Malo na to nejaký vplyv, viacerí známi vojvodcovia Rímskej ríše b...

2. svetová vojna sa v máji 1945 definitívne skončila. Čo to ale znamenalo pre tých, ktorí boli odvlečení alebo bojovali, či už v armáde alebo ako partizáni? Čo našli alebo aj nenašli, keď sa vracali domov? Akého privítania sa im dostalo? O tejto téme sa Veronika Homolová Tóthová v History podcaste rozpráva s publicistom Pavlom Vitkom. 

Mníchovskú dohodu vnímalo Československo ako zradu. Čechy a Morava prišli takmer o 30 % svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva. Nemecku pripadli časti republiky, kde bolo aj množstvo hospodársky dôležitých podnikov a železničných uzlov. Z Mníchovskej dohody vyplynula aj tzv. Viedenská arbitráž, v ktorej si zasa na celý juh Slovenska a celú Podkarpatskú Rus nárokovalo Maďarsko. Ako...

10. jún 1942 - deň navždy spojený s tragédiou obce Lidice.  Prečo si nacisti vybrali práve ju, keďže s ňou parašutisti Gabčík a Kubiš, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, nemali nič spoločné?  Aké boli osudy obyvateľov obce?  Prečo sa nacisti prepočítali, keď si z ničenia obce urobili filmový záznam a premietali ho?  Ako vyzerala vlna solidarity, ktorá sa po zničení Lidíc zdvihla na cel...

Ľudácka Slovenská republika, ktorá vznikla 14. marca 1939 bola počas vojny na strane nacistického Nemecka. Ako je teda možné, že sme po nej boli na strane víťazov a nie porazených? Čo nám k tomu dopomohlo a aké boli postoje západných spojencov k tejto téme? Hovoríme o tom v History podcaste s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Čo sa dialo na Slovensku počas posledných mesiacov vojny a bezprostredne po jej skončení? Ako vyzerala každodennosť, boj o prežitie, oslobodenie a návrat k mieru? Ako sa spoločnosť vysporiadala s kolaborantmi bývalého režimu? A chcela sa vôbec vysporiadať? V History podcaste o tom hovoríme s historikom Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Milan Rastislav Štefánik – čo nám o ňom hovoria jeho poznámky, denníky, fotografie, či dokumenty z jeho ciest? Aká bola po nečakanej tragickej smrti jeho pozostalosť? Časť z nej spravuje Slovenské národné múzeum, ktoré z nich urobilo zaujímavý výber a zostavilo z nich knihu: Veľký malý muž – Milan Rastislav Štefánik. Pozvanie do History podcastu prijali jej autorky a zostavovateľky Miriam Kuzmíkov...

Je učiteľom dejepisu a nemčiny. Svojím žiakom na hodinách nehovorí len o veľkých dejinách, ale učí ich aj tie miestne – čo sa dialo v meste, kde žijú a jeho okolí. A najviac sa zaoberá obdobím našich dejín, ktorému sa mnohí radšej vyhýbajú – druhej svetovej vojne, holokaustu a slovenským židom spod Tatier. Spolu so žiakmi znovuobjavili zabudnuté osudy obetí, vyčistili židovské cintoríny, píšu stre...

25. marca 1942 odišiel zo Slovenska prvý transport do koncentračného tábora. Prečo v ňom boli práve slobodné, práceschopné dievčatá z východného Slovenska?  Ako sa ich rodiny dozvedeli o tom, že ich dcéra je zaradená do transportu? Kde ich sústredili predtým ako transport odišiel z Popradu? O čom rozhorčene písal gardista, veliteľ zhromaždiska v Poprade, o podmienkach v ňom? Odkedy vláda s transpo...

Malý, päťročný Peter písal, že sa každý večer modlí za zdravie prezidenta Tisa. Mamička mu povedala, že keď bude dobrý, Ježiško mu prinesie najkrajší dar od pána prezidenta – myslela tým výnimku. Gabriel, obuvnícky majster, prosí prezidentskú kanceláriu, aby mu nebrali jeho dielňu, pretože je od nej existenčne závislý. Odpoveď nikdy neprišla. Rozhorčený obyvateľ Trenčína sa obrátil na prezidentskú...

Už vám niekedy niekto povedal, že máte niečo na rováši? A viete, že ten rováš mal podobu drevenej paličky? Archívy na Slovensku sú plné zaujímavých dokumentov - či už kráľovských listín, dôležitých rozhodnutí, ale nájdete v nich napríklad aj vlčie uši. Tie musel ako prílohu žiadosti o vyplatenie odmeny za ochranu svojho stáda priložiť pastier, aby dokázal, že vlka skutočne zabil. 

Odsúdený k večitej žízni. Cválajúce dni. Iba oči. Básnik a žena. Muž s jemnou, peknou tvárou, vyznávač života – jeho radostí, farieb a chutí. Niekto, o kom by ste povedali, že sa narodil pod šťastnou hviezdou a vďaka tomu tvoril poéziu o láske a nadšenia zo života. Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, mal však oveľa viac dôvodov byť zakríknutým, hanblivým človekom, ktorý čaká, kedy ho svet a ľudi...

Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove.  Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť. O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za...

Príbeh štyroch bratov Čaplovičovcov je v mnohom typický pre turbulentné 20. storočie. V ich osudoch nájdete takéto príbehy - pochádzali z Kovačice, takže tesne pred vojnou a na jej začiatku pomáhali cez Juhosláviu utiecť tým, ktorí sa chceli dostať na Západ, jeden z nich priamo bojoval na západnom fronte, ďalší pôsobil pri exilovej vláde v Londýne, tretí sa zapojil do povstania, o ktorom po vojne...

Anton Ivan Székely bol jediný oficiálny fotograf SNP. Ak ste videli nejakú fotografiu z povstania s veľkou pravdepodobnosťou ju urobil on, pretože stihol nafotiť a neskôr ukryť stovky snímok. Pri fotografovaní na povstaleckom území mu niekoľkokrát hrozilo, že ho popravia vlastní, pretože ho považovali za špióna – kto by sa už chcel čo najviac priblížiť k bojom, kto by fotografoval bombardovanie By...

Perinbaba – rozprávkový príbeh desaťročia spojený s obdobím Vianoce. Niekto ho miluje ako celok, iný má z neho obľúbené hlášky ako A čia je to smola? Čia? Vaša, vaša.  V History podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako táto legendárna rozprávka vznikla. Jej filmovú podobu jej totiž pred štyridsiatimi rokmi, prostredníctvom svojej kamery, dal Jozef Šimončič, hlavný kameraman TV JOJ. V podcaste sa do...