JOJ History

Stridžie dni - ľúbostné veštenia na Katarínu, Ondreja, či Barboru, polievanie zasadenej halúzky čerešne vodou prinesenou iba v ústach, pichanie ihiel do vŕby, či kradnutie múky a dreva z domu, kde býval vyvolený. To sú niektoré tradície, ktoré sa týkajú predvianočného obdobia, ktorému sa hovorilo Stridžie dni.  V History podcaste sa o nich rozprávame s etnologičkou Katarínou Nádaskou. 

Jednou z hlavných postáv Slovenského národného povstania bol generála Rudolf Viest. No nielen on sa z rodiny Viestovcov zapojil do odboja. Ak ste niekedy počuli o odbojovej skupine Flóra, svoje meno dostala po zakladateľke Květoslave Viestovej, švagrinej Rudolfa Viesta, manželke jeho mladšieho brata Dušana. Rodina Viestová aktívne bojovala za návrat demokratického Československa, rozumela hodnote...

5.novembra 1944 začalo v Kremničke, v protitankovej priekope masové vraždenie ľudí. Vo viacerých vlnách prebiehalo do marca 1945. Medzi 747 obetami bolo 478 mužov, 211 žien a 58 detí. Boli medzi nimi partizáni, povstaleckí vojaci, odporcovia režimu, Židia a Rómovia, či ľudia, ktorých iba podozrievali z možnej podpory partizánov. Vraždy organizovalo Einsatzkommando 14, ktoré malo sídlo v Banskej By...

3.novembra 1944 boli povstaleckí generáli, Ján Golian a Rudolf Viest aj s niekoľkými členmi Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý ich sprevádzal na povstaleckom území, odhalení vo svojej skrýši  - v dome Jozefíny Rybárovej v obci Pohronský Bukovec. Ján Golian a Rudolf Viest. Akí boli? Prečo boli v čele povstania práve oni? Ako došlo k ich zatknutiu a ako je možné, že dodnes s istotou nevieme ak...

Prázdna stolička. V každom z nás asi evokuje predstavu toho, kto na nej kedysi sedel a už nesedí. V roku 1941 zostali na slovenských školách tisíce prázdnych stoličiek po študentoch židovského vierovyznania, ktorí boli zo štúdia vylúčení. Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove sa rozhodlo svojím študentom ukázať, kto kedysi sedával na tých nútene prázdnych stoličkách. Projekt je taký úspešný,...

9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Tento dátum je zvolený preto, pretože 9.9.1941 začal platiť tzv. Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov. Okrem iného hovorilo aj o pracovnej povinnosti pre ľudí, ktorí boli označení ako Židia, či židovskí miešanci. Postupne na území vtedajšieho Slovenska vz...

Tento rok si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania. Zúčastnilo sa na ňom viac ako tridsať národov a národností. Jednu z najpočetnejších skupín tvorili Francúzi. V SNP ich bojovalo viac ako 450 a 107 z nich počas bojov padlo. Najznámejšie boje, ktorých sa zúčastnili, boli boje o Strečno v prvých dňoch povstania, ale bojovali počas celého trvania SNP a neskôr aj počas prechodu na p...

Veľké dejiny sú plné menších príbehov, na ktoré sa často zabúda. Poznáme hlavné postavy, doslova hlavných hrdinov zlomových situácií, ale už menej alebo vôbec nepoznáme príbehy ich najbližších. Pri príležitosti 80. výročia SNP, sme sa na niektoré z nich rozhodli zmapovať. Jednou z dôležitých postáv SNP je vtedajší guvernér Národnej banky, Imrich Karvaš. Spolu so svojimi spolupracovníkmi vymysleli...

Tento rok si pripomíname 80. výročie SNP. Povstanie má síce prívlastok "slovenské", zúčastnilo sa ho však mnoho ľudí iných národov a národnosti – Rusi, Ukrajinci, Francúzi, Angličania, Židia, Rumuni, ale aj Arméni, Gréci, či Holanďania. O tom, koľko národov a národností sa SNP zúčastnilo, odkiaľ na územie Slovenska prišli a ako sme na tom ohľadom výskumov v tejto oblasti, sa dnes v 24 podcaste bud...

Slovenské národné povstanie mohlo prebiehať aj vďaka pomoci Spojencov – či už západných mocností alebo Sovietskeho zväzu. O akú pomoc išlo? Čo vďaka nej mali povstalci k dispozícii? Čo naopak najviac postrádali?   O tom budeme hovoriť s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944. Bolo brutálne potlačené, zavraždených bolo počas neho okolo 200-tisíc civilistov, 700-tisíc bolo vyhnaných z mesta a Varšava bola na 85% zničená a zrovnaná so zemou. V 24 podcaste sa budeme rozprávať o priebehu povstania, o statočnom boji povstalcov a pozrieme sa bližšie aj na jednotku Slovákov, ktorá v ňom bojovala a jej veliteľovi, Miroslavovi Iringho...

Rimania na dotyk je názov knihy, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum.  Je zaujímavo dvojzmyselný - ide totiž o knihu, ktorá je primárne určená slabozrakým a nevidiacim ľuďom, čiže v nej nájdu aj Braillovo písmo. Fotografie rôznych zbierkových predmetov, ktoré v knihe sú prekrýva dotykový reliéfny obrázok. Zároveň sme tu, na našom území, mali Rimanov skutočne na dotyk.  A niečo nám po nich zostal...

Vy máte moc, my máme pravdu – tak znie zrejme najznámejšia veta Silvestra Krčméryho, spoluzakladateľa tajnej podzemnej cirkvi počas komunistického totalitného režimu v Československu. Tento rok v auguste si budeme pripomínať 100. výročie jeho narodenia. V akej rodine vyrástol, po čom túžil ako mladý lekár, akú pesničku si spieval spolu s pápežom Jánom Pavlom II., ako prežíval svoje väzenia a prena...

Vznikol pred tridsiatimi rokmi, spravuje expozíciu na Dukle, v múzeu vo Svidníku, v Piešťanoch, vojenský archív, v ktorom je okolo 20-tisíc fotografií a 34 miliónov archívnych dokumentov. Vďaka ich záznamom môžete zistiť, kde bojoval a prípadne aj padol váš pra-pradedko alebo sa dozvedieť polozabudnuté príbehy z našich vojenských dejín.  Hosťom 24 podcastu bol plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Voje...

Dionýz Lenárd sa narodil v roku 1912 v Budapešti, neskôr sa rodina presťahovala do Žiliny. Jeho otec tam mal malú firmu na aranžovanie a umývanie výkladov. Dionýz túžil po speváckej kariére, jeho talent však nebol dostatočný. Vyučil sa teda za čašníka. V 24 podcaste sa o jeho odvahe, odhodlaní a ťažkom osude rozprávame s Jánom Hlavinkom. z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokau...

Ako 18-ročná sa vybrala pomáhať československým legionárom do Vladivostoku pri ich návrate do vlasti. Neskôr v Amerike založila sieť predajných výstav slovenských výrobkov.  Vrátila sa do Československa, aby tu viedla cestovnú kanceláriu pre zahraničných hostí. Počas vojny žila v exile v Londýne, kde sa stala podpredsedníčkou československého Červeného kríža a zasadila sa o to, aby aj slovenskí za...

Počas druhej svetovej vojny zažili mestá a ľudia v nich, ktoré dnes ležia na území Slovenska niekoľko bombardovaní. Zasiahnuté boli najmä Košice, Prešov, Komárno, Nitra, Bratislava a Nové Zámky.    Práve Nové Zámky, ktoré počas vojny patrili Maďarsku, zažili najničivejšie bombardovanie. Prišlo v troch vlnách, to najhoršie 14. marca 1945.  Prečo práve toto mesto bolo spojencami vybrané na takýto út...

Neoddeliteľnou súčasťou komunistického režimu sú desaťtisíce politických väzňov. Boli medzi nimi ľudia, ktorí boli otvorene proti režimu a presadzovali demokraciu a osobnú slobodu, aj takí, ktorí boli podporovateľmi predchádzajúceho, ľudáckeho politického systému, ale aj ľudia, z ktorých si režim nepriateľov vytvoril.  Koľko ich na Slovensku bolo a aké boli ich osudy?  Aké tresty a za čo vlastne d...

27. januára si pripomíname medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.  V tento deň, v roku 1945 Červená armáda oslobodila sústavu koncentračných a vyhladzovacích táborov Auschwitz.  Vypočujte si rozprávanie o žene, mladej medičke, ktorá sa do Auschwitzu dostala v druhom transporte zo Slovenska a vybrali ju na tzv. revír. Tam sa všetkými možnými spôsobmi snažila liečiť a pomáhať raneným a chorým v...

Československé hračky boli kedysi svetoznáme. Mnoho dizajnérov navrhlo rôzne, dnes už ikonické hračky - plastového kocúra, vesmírnu loď, drevené skladačky, či vystrihovacie bábiky, ktoré sa dali rôzne obliekať. Veľa z dizajnérskych návrhov však zostalo iba vo forme prototypu - socialistické podniky ich nevedeli vyrábať vo veľkom. Prípadne vznikli len série určené na export. Helena Koenigsmarková j...

Vianočné tradície sa líšia podľa krajov, miest, ale aj rodín. Niekto dodržiava zvyk, že sa počas štedrovečernej večere nesmie nikto postaviť od stola, iní púšťajú orechové škrupinky len tak plávať, ale vo vedľajšej dedine do nich fúkajú a pretekajú sa, koho škrupinka lavórik, či misu prepláva ako prvá.  Prečo sa chlieb pri vianočnom stole nekrájal, ale lámal? Do čoho starostlivo zmietli všetky omr...

SLOVENSKO / Zemiaky dnes považujeme za tradičnú plodinu, ktorá zachránila pred hladom našich predkov. Tam, kde sa neurobilo obilie, sa určite urodili aspoň zemiaky. Rozmach pestovania a konzumácie zemiakov na Slovensku však nie je taký starý ako by sem si mysleli. Nastal až začiatkom 20. storočia. Zemiaky sa na Slovensku a celkovo v Európe udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia sa ich štítili jesť. ...

Najskôr bol obdivovateľom Uhorska, lebo veril tomu, že v ňom národnosti nažívajú vo vzájomnom rešpekte. Keď videl útlak Slovákov, stal sa ich veľkým podporovateľom v snahe o vymanenie sa spod násilnej maďarizácie. Práve on poslal do sveta správu o masakre v Černovej, aj napísal knihu o rasových problémoch v Uhorsku.   Hosť Tomáša Garriguea Masaryka, či Edvarda Beneša, má dnes na Slovensku iba jedn...

Študentská demonštrácia zo 17. novembra 1989, ktorá odštartovala Nežnú revolúciu, je známym a dôležitým míľnikom našich dejín. No v Bratislave vyšli študenti do ulíc na protestný pochod už 16. novembra. Prechádzali mestom od vtedajšieho Mierového námestia cez Námestie SNP, Hviezdoslavovo námestie, kde si pripomenuli Sviečkovú demonštráciu z roku 1988, položili kvety pred budovou Univerzity Komensk...

V druhej časti podcastu venovanému ľuďom prepusteným z československej armády po tom, ako odmietli okupáciu vnímať ako tzv. bratskú pomoc sme sa pozreli na ďalšie osudy. Vypočujte si osud pani Bělohlávkovej, ktorú prepustili z martinskej posádky medzi prvými a dlhé roky sa bála, či sa jej perzekúcia prenesie aj na jej deti.  Pavol Vitko rozpráva aj osudy žien, ktoré boli počas okupácie zabité, ale...