Neskorá antika

V tejto epizóde podcastu o neskorej antike sa historik a rímskokatolícky kňaz Peter Olexák venuje vývoju vzťahu cirkvi a štátu od počiatkov kresťanstva až po obdobie Karola Veľkého. Rozhovor približuje, ako sa z pôvodne prenasledovaného náboženstva stala rozhodujúca sila formujúca politické a kultúrne dejiny Európy. O tom, aké boli predstavy prvých kresťanov o úlohe cirkvi v spoločnosti, prečo bol...

Rozhovor o "radikáloch" či "rojkoch" v kresťanskej cirkvi, ktorí sa nechceli zmieriť s povrchnosťou pri uplatňovaní kresťanských ideálov v čase, keď sa kresťanská komunita dostala pod ochranu, ale zároveň aj vplyv štátnej moci. Mnohí mladí muži odmietali kompromisy pri uplatňovaní evanjeliových požiadaviek na chudobu, jednoduchosť a prejavy lásky k blížnemu. Utekali do púšte a...

V tejto epizóde sa okrem iného dozviete: Kto bol Lactantius: Pôvodne dvorský rétor cisára Diokleciána, z ktorého sa stal kresťan a neskôr dokonca učiteľ syna cisára Konštantína Veľkého. Pre jeho vycibrený štýl ho mnohí nazývajú aj "kresťanským Cicerom". Veľké prenasledovanie (303 n. l.): Prečo sa cisár Dioklecián a jeho spoluvládca Galerius rozhodli tak kruto a systematicky zakročiť prot...

Bola rétorika v antike len ozdobou reči, alebo nevyhnutnou zbraňou pre prežitie vo verejnom živote? V najnovšej epizóde podcastu Neskorá antika sa rozprávame s doc. Marcelou Andokovou z Univerzity Komenského o význame hovoreného slova v dejinách našej civilizácie. Dozviete sa, ako sa líšil prístup k rečníctvu u pohanských intelektuálov a nastupujúcich kresťanských autorít. Odhalíme fascinujúci prí...

Hlavnou témou epizódy je stredné Podunajsko v období 4. až 7. storočia. Profesor Hurbanič objasňuje dôsledky rozdelenia Rímskej ríše po roku 395, ktoré viedlo k postupnému formovaniu dvoch odlišných entít. Kým Západ zanikol, Východ sa transformoval na štát, ktorý pretrval tisíc rokov. Hurbanič však spochybňuje aplikáciu termínu „neskorá antika“ na oblasť Panónie. Argumentuje, že na rozdiel od inýc...

Čo ak dejiny nie sú len suchým zoznamom faktov a udalostí, ale predovšetkým umením interpretácie a rozprávania príbehov? Aká je skutočná práca historika a môže byť jeho pohľad na minulosť naozaj objektívny? Na tieto otázky nám odpovie hosť, filozof Eugen Zeleňák z Katolíckej univerzity, ktorý sa dlhodobo venuje filozofii dejín. Spoločne búrame mýtus o historikovi ako o človeku, ktorý len sedí v ar...

Epidémia bubonického moru, šíriaca sa z Egypta, predstavovala najničivejšiu pohromu Byzantskej ríše počas vlády cisára Justiniána I. Mala obrovské priame dopady na demografiu, ekonomiku, remeselnú a poľnohospodársku produkciu, stavebníctvo a zahraničnú politiku, pričom najviac postihnuté boli veľké mestá a pobrežné obchodné centrá, vrátane hlavného mesta Konštantínopol, kde choroba vrcholila v rok...

Profesor Péter Kovács sa vo svojej práci špecializuje na analýzu gréckych a latinských nápisov, výskum písomných prameňov z doby Rímskej ríše, rímsku provinciálnu archeológiu, históriu Hunov a archeológiu z obdobia sťahovania národov. Je medzinárodne uznávaným expertom na neskorú antiku v regióne stredného Podunajska. V rozhovore sa hovorí o rôznych témach, napríklad: Paralely medzi problémami nes...

V podcaste s historikom Kyleom Harperom sa rozoberá zásadná úloha klimatických zmien a infekčných chorôb pri páde Západorímskej ríše. Kyle Harper, americký historik narodený v roku 1979 , sa zameriava na to, ako sa ľudstvo formovalo prírodou a naopak, pričom analyzuje vzťah človeka k prírode a človeka ako činiteľa ekologických zmien. Harperova práca spája historický výskum so závermi z prírodných...

Tento podcastový rozhovor s poprednou odborníčkou na neskorú antiku, docentkou Jarmilou Bednaříkovou, sa zameriava na problematiku barbarizácie rímskej armádya jej širšie súvislosti. Bednaříková vysvetľuje, prečo boli barbari pre rímske vojsko atraktívni a ako prenikli do rôznych zložiek armády, vrátane elitných vojenských útvarov. Rozhovor tiež objasňuje, že tento proces nebol „samovražednoupolit...