Marek

Neskorá antika

History SK ↓ 10 Folgen

Neskorá antika je vo svetových dejinách jedným z kľúčových období západnej civilizácie. V 3. až 8. storočí sa základy Európy formovali dvoma prevládajúcimi fenoménmi – migráciami barbarských etník a šírením nového náboženstva, kresťanstva. Oba fenomény výrazne poznačili všetky aspekty spoločnosti a jej kultúry. V konečnom dôsledku zanikla Západorímska ríša a začala nová epocha, raný stredovek. Ďalšou veľkou témou je pád veľkého impéria a jeho možné interpretácie vo svetle aktuálnych udalostí vo svete. Projekt zhromažďuje slovenských, českých, rakúskych, maďarských a britských odborníkov.

Autor

Marek

Kategorie

History

Podcast-Website

podcasters.spotify.com

Neueste Folge

20. Mai 2026

Wo hören?

Podcasts in der App Replaio Radio Bald verfügbar

Podcasts kommen bald in die App. Installiere sie jetzt und erlebe als Erster einen ganz neuen Blick auf Podcasts

Bei Google Play herunterladen Kostenlos installieren Android 5 Mio.+ Downloads · Bewertung 4,8 iOS bald

Folgen

S Petrom Olexákom o vzťahu cirkvi a štátu v neskorej antike a ranom stredoveku 20.05.2026

V tejto epizóde podcastu o neskorej antike sa historik a rímskokatolícky kňaz Peter Olexák venuje vývoju vzťahu cirkvi a štátu od počiatkov kresťanstva až po obdobie Karola Veľkého. Rozhovor približuje, ako sa z pôvodne prenasledovaného náboženstva stala rozhodujúca sila formujúca politické a kultúrne dejiny Európy. O tom, aké boli predstavy prvých kresťanov o úlohe cirkvi v spoločnosti, prečo bol...

S Miroslavom Huťkom o počiatkoch kresťanského mníšstva 16.04.2026

Rozhovor o "radikáloch" či "rojkoch" v kresťanskej cirkvi, ktorí sa nechceli zmieriť s povrchnosťou pri uplatňovaní kresťanských ideálov v čase, keď sa kresťanská komunita dostala pod ochranu, ale zároveň aj vplyv štátnej moci. Mnohí mladí muži odmietali kompromisy pri uplatňovaní evanjeliových požiadaviek na chudobu, jednoduchosť a prejavy lásky k blížnemu. Utekali do púšte a...

S Emanuelom Jirkalom. Krvavý pád tyranov a Boží hnev: Svedectvo Lactancia o prenasledovaní kresťanov 06.03.2026

V tejto epizóde sa okrem iného dozviete: Kto bol Lactantius: Pôvodne dvorský rétor cisára Diokleciána, z ktorého sa stal kresťan a neskôr dokonca učiteľ syna cisára Konštantína Veľkého. Pre jeho vycibrený štýl ho mnohí nazývajú aj "kresťanským Cicerom". Veľké prenasledovanie (303 n. l.): Prečo sa cisár Dioklecián a jeho spoluvládca Galerius rozhodli tak kruto a systematicky zakročiť prot...

S Marcelou Andokovou: Umenie rečníctva od Démosthéna po svätého Augustína 16.01.2026

Bola rétorika v antike len ozdobou reči, alebo nevyhnutnou zbraňou pre prežitie vo verejnom živote? V najnovšej epizóde podcastu Neskorá antika sa rozprávame s doc. Marcelou Andokovou z Univerzity Komenského o význame hovoreného slova v dejinách našej civilizácie. Dozviete sa, ako sa líšil prístup k rečníctvu u pohanských intelektuálov a nastupujúcich kresťanských autorít. Odhalíme fascinujúci prí...

S byzantológom Martinom Hurbaničom o politike Východorímskej ríše v strednom Podunajsku 17.11.2025

Hlavnou témou epizódy je stredné Podunajsko v období 4. až 7. storočia. Profesor Hurbanič objasňuje dôsledky rozdelenia Rímskej ríše po roku 395, ktoré viedlo k postupnému formovaniu dvoch odlišných entít. Kým Západ zanikol, Východ sa transformoval na štát, ktorý pretrval tisíc rokov. Hurbanič však spochybňuje aplikáciu termínu „neskorá antika“ na oblasť Panónie. Argumentuje, že na rozdiel od inýc...

S Eugenom Zeleňákom o tom, ako sa píšu dejiny 14.10.2025

Čo ak dejiny nie sú len suchým zoznamom faktov a udalostí, ale predovšetkým umením interpretácie a rozprávania príbehov? Aká je skutočná práca historika a môže byť jeho pohľad na minulosť naozaj objektívny? Na tieto otázky nám odpovie hosť, filozof Eugen Zeleňák z Katolíckej univerzity, ktorý sa dlhodobo venuje filozofii dejín. Spoločne búrame mýtus o historikovi ako o človeku, ktorý len sedí v ar...

S Petrom Bystrickým o epidémii bubonického moru v polovici 6. storočia 10.09.2025

Epidémia bubonického moru, šíriaca sa z Egypta, predstavovala najničivejšiu pohromu Byzantskej ríše počas vlády cisára Justiniána I. Mala obrovské priame dopady na demografiu, ekonomiku, remeselnú a poľnohospodársku produkciu, stavebníctvo a zahraničnú politiku, pričom najviac postihnuté boli veľké mestá a pobrežné obchodné centrá, vrátane hlavného mesta Konštantínopol, kde choroba vrcholila v rok...

Rozhovor s historikom Pétrom Kovácsom o migrácii, Panónii a konci antiky 07.08.2025

Profesor Péter Kovács sa vo svojej práci špecializuje na analýzu gréckych a latinských nápisov, výskum písomných prameňov z doby Rímskej ríše, rímsku provinciálnu archeológiu, históriu Hunov a archeológiu z obdobia sťahovania národov. Je medzinárodne uznávaným expertom na neskorú antiku v regióne stredného Podunajska. V rozhovore sa hovorí o rôznych témach, napríklad: Paralely medzi problémami nes...

Kyle Harper: Klimatické zmeny a pandémie v neskorej antike 26.06.2025

V podcaste s historikom Kyleom Harperom sa rozoberá zásadná úloha klimatických zmien a infekčných chorôb pri páde Západorímskej ríše. Kyle Harper, americký historik narodený v roku 1979 , sa zameriava na to, ako sa ľudstvo formovalo prírodou a naopak, pričom analyzuje vzťah človeka k prírode a človeka ako činiteľa ekologických zmien. Harperova práca spája historický výskum so závermi z prírodných...

Jarmila Bednaříková o sťahovaní národov 04.06.2025

Tento podcastový rozhovor s poprednou odborníčkou na neskorú antiku, docentkou Jarmilou Bednaříkovou, sa zameriava na problematiku barbarizácie rímskej armádya jej širšie súvislosti. Bednaříková vysvetľuje, prečo boli barbari pre rímske vojsko atraktívni a ako prenikli do rôznych zložiek armády, vrátane elitných vojenských útvarov. Rozhovor tiež objasňuje, že tento proces nebol „samovražednoupolit...

Höre den Podcast Neskorá antika in Replaio

Radio und Podcasts in einer App - kostenlos und ohne Anmeldung. Installiere sie noch heute und verpasse den Start nicht

Bei Google Play herunterladen

Replaio ist kein Herausgeber von Podcasts; die Namen der Sendungen, Cover und Audioinhalte gehören ihren Autoren und werden über öffentliche RSS-Feeds verbreitet