Studnička

Gramoalbum Pohronie 1979 - Ľudová hudba Jána Molenta zo Šumiaca, Pokošovci z Telgártu, Čonkovci z Pohorelej a legendárna muzika Júliusa Bartoša- Šuka z Čierneho Balogu. V roku 1979 prišli do banskobystrického rozhlasového štúdia sprevádzať spevákov a speváčky zo svojich obcí počas prípravy gramoalbumu Pohronie a tak vznikli vzácne a v mnohom neopakovateľné nahrávky. Výber z nich ponúka Juraj Dubov...

Obec Bobrovček patrila likavskému panstvu, neskôr rodu Okolicsányiovcov. Obživu miestnemu obyvateľstvu poskytovali predovšetkým blízke lesy. Boli tu tesári, šindliari i výrobcovia smoly. Smola sa vyrábala vo viacerých okolitých dedinách a využívala sa na napúšťanie a impregnovanie dreva. Výrobky dechtárov slúžili všade tam, kde sa drevo stretalo s vodou, napríklad, pri výrobe pltí, člnov a mostov....

Základom každej hudobnej myšlienky je tvorivá osobnosť. A platí to aj pre ľudovú kultúru, kde autorov piesní väčšinou nepoznáme. To, že nevieme ich vymyslel ale neznamená, že sa zrodili len tak. Sú výsledkom talentu mimoriadnych osobností, ktoré dokázali piesne tvoriť aj ich bravúrne interpretovať. V relácii znejú unikátne historické snímky v podaní Evy Gabel zo Slatiny nad Bebravou, Zuzany Doroto...

Moderovaný púrd o tradíciách, ľudovej hude a piesni. Hosť Hana Kútiková.

Hudci spod Poľany - Pecníkovci z Čerína, Melicherčíkovci zo Stožku, Klincovci z Dúbrav, muzika legendárneho primáša zo Zvolenskej Slatiny Jána Berkyho - Dušana, ale aj huslista a súčasne aj spevák Pavol Ondráška zo Starej Huty. Výborní hudci spod Poľany, ktorí začiatkom roku 1983 hrali v banskobystricom rozhlasovom štúdiu svoju muziku a sprevádzali spevákov a speváčky zo svojho najbližšieho okolia...

Dačov Lom patrí do regiónu Hont. Obec vznikla spojením Horného a Dolného Dačovho Lomu. Dedina sa nachádza v centre Krupinskej planiny. Pre celú túto oblasť je charakteristické laznícke osídlenie. Vzhľadom na prírodné podmienky tvorilo hlavný zdroj obživy obyvateľov Dačovho Lomu poľnohospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec. Svoje nezastupiteľné miesto mali aj remeslá. V historických dokumento...

Ľudová hudba tvorí už desaťročia súčasť vysielania Slovenského rozhlasu aj televízie – obidve tieto médiá sa vo svojom vysielaní vyvíjajú, rovnako, ako sa vyvíjajú formy prezentácie ľudovej hudby a tanca. Dokumentuje to i medzinárodná súťaž folklórnych nahrávok Grand prix Svetozára Stračinu, ktorej tohtoročné nahrávky nasadené našim rozhlasom zaznejú v nedeľnom folklórnom vysielaní. Pootvoríme aj...

Kto ako začína, tak aj dokoná. Tradičnú svadbu na Slovensku tvorilo v minulosti viacero obradov, zvykov a magických úkonov. Sprevádzali ju mnohé veštby, piesne a svadobné reči. Dnes sa svadba odbaví za jeden deň, no v prvej polovici minulého storočia to fungovalo oveľa zložitejšie. Svadby trvali tri až päť dní a vravelo sa, že dobrá svadba do týždňa trvá. Okrem toho bolo množstvo praktík, veštieb...

Podpoľanie - vydanie reprezentatívneho gramoalbumu - v zime roku 1983 postupne zavítali do veľkého nahrávacieho štúdia banskobystrického rozhlasu desiatky spevákov a muzikantov z Podpoľania. Pripravovalo sa vydanie reprezentatívneho gramoalbumu s ľudovou hudobnou kultúrou tejto výraznej etnografickej oblasti. Nahrávky piesní a hudby, ktoré vtedy vznikli, sú významným dokumentom stavu miestnej ľudo...

Ľubietová - obec sa rozprestiera v údolí potoka Hutná. Je obklopená výbežkom Poľany, Ľubietovským Veprom a Hrbom. Dejiny mestečka sú nerozlučne späté s baníctvom a hutníctvom. Najväčšiu slávu priniesla Ľubietovej ťažba medenej rudy, ktorá sa tu dobývala do roku 1872. Po úpadku mediarstva si ľudia našli náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. V tom období pracovalo v baníckom priemysle takmer 8...

Ktorá pieseň je odkiaľ? Kto je vlastne nositeľom ľudových piesní? Komu piesne patria? Existuje niečo ako „kradnutie“ ľudových piesní? Relácia otvára otázky ktoré neraz vyvolávajú napätie medzi milovníkmi ľudovej kultúry. Prináša i exkurz do histórie a súčasnosti nášho najpopulárnejšieho ľudového tanca čardáša, a to vrátane pohľadu na mechanizmy jeho šírenia na území dnešného Slovenska.

Moderovaný prúd o folklóre a tradících

Hry cimbalových a sláčikových hudieb obcí Poniky a Hrochoť - tradičné , pre miestnu hudobnú kultúru príznačné a v porovnaní s obcami širokého okolia celkom originálne štýly hry cimbalových a sláčikových hudieb obcí Poniky a Hrochoť považujú odborníci za najstaršie na Podpoľaní. Vytvárali a do súčasnosti ho prenášajú generácie osobností niekoľkých rómskych muzikantských rodov . Oláhovci, Zacharovci...

Obec Komjatná sa po prvýkrát spomína v roku 1330 ako Komnathna. Patrila zemianskej rodine Turanskovcov z Turíka. V roku 1828 mala 131 domov a 764 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pletením a predajom košov. Dolina, v ktorej obec leží, je významná tým, že cez ňu prechádzala praveká obchodná magistrála, ktorá viedla z Turca na Oravu až do Poľska. V Komjatnej sú dodnes živé mnohé tradičné...

V relácii Studnička si pripomíname dve významné osobnosti povojnového folklorizmu na Slovensku. Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ, redaktora a znalec folklóru a aj Janka Guzová, známa speváčka východoslovenských piesní zanechali na pôde slovenského folklorizmu veľké dielo. V určitom smere predznamenali ďalší vývoj a prezentáciu ľudovej hudby v médiách a dedičstvo ich pôsobenia vnímame aj dnes. V r...

Moderovaný prúd o ľudových tradíciách, hudbe a piesni, nedeľa, 26.2.2017, hosť Martin Urban.

Premiéra pásma o terchovských muzikantských tradíciách v spomienkach, speve a v heligónke Jána Miha a v piesňach i cifrách terchovských hudcov. Zahrajú nám huslista Vincent Rybár, muzika Václava Muchu, spojené terchovské muziky, muzika Jána Rybára, Meškovci, Muchovci, Lacekovci, Viktor Struhárňanský so svojou muzičkou, a aj heligónkár a spevák František Mucha. Muzikantské výkony sme zaznamenali v...

Selce pri Krupine - obec Selce leží neďaleko mesta Krupina, v Krupinskej výšine na plochom chrbte medzi dolinami potokov Krupinica a Vrbovok. V roku 1828 bolo v obci 25 domov a 155 obyvateľov. Dnes tu žije okolo 110 obyvateľov. Selčania sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Odpradávna sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch a spracúvali drevo. Na začiatku 18. storočia tu pracova...

Výskum ľudovej hudby nie je dnes ani zďaleka uzavretou kapitolou. Slová, ktoré predniesli za začiatku 20. storočia popredné postavy moravskej folkloristiky o tom, že ľudové piesne definitívne zanikajú spolu s tradičným spôsobom života boli pesimistické. Potvrdzuje to aj výskum hudobnej kultúry Rómov, ktorý už niekoľko desaťročí robí etnomuzikologička Jana Belišová. No a slovenské piesne spred 100...

Moderovaný prúd s ľudovou hudbou o tradíciách, ľudovej hudbe a piesni.

1964 - 1991 - Banskobystrický rozhlas si v tomto roku pripomína 6o. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili zaujímavosti z histórie tvorby zvukových záznamov hudobných folklórnych prejavov v profesionálnych podmienkach jeho veľkého nahrávacieho štúdia v rokoch 1964 – 1991. Uvádza Juraj Dubovec.

Osada Hronec patrila Ľupčianskemu panstvu. Začiatkom 16. storočia sa v chotári obce začala ťažiť železná ruda. Vznikali hámre a postupom času bol vybudovaný výnimočný železiarsky komplex, ku ktorému patrili vysoké pece v Pohronskej Polhore, Tisovci, Ľubietovej a Ponickej Hute a celý rad hámrov v Hronci, Osrblí, Piesku, Chvatimechu, Vajskovej, Jarabej, Lopeji, Jasení, Moštenici, Bystrej, Kostiviars...

Zdá sa, že ľudová hudba je nekonečným inšpiračným zdrojom. Vedela vnuknúť geniálne nápady už Mozartovi alebo Beethovenovi a za niekoľko storočí bola všelijako pretváraná a ohýbaná ‒ dostávala od skladateľov nové šaty a popri tom žila aj v svojej tradičnej podobe. To isté sa deje aj dnes. Svedčia o tom dva vynikajúce CD-albumy, ktoré vznikli ako fúzie folklórnej predlohy, klasickou hudbou, džezom,...