Studnička

Vianoce trochu inak - na podoby tradičnej kultúry vplývalo množstvo činiteľov. Kultúrne javy boli pod vplyvom spoločenských vzťahov, spôsobu života, charakteru hospodárenia a najmä zamestnania, ktorým sa ľudia zaoberali. Spôsob získavania obživy (hlavné či doplnkové zamestnania) sa zrkadlil aj v obyčajach vianočného obdobia. Odlišnosti v slávení vianočných sviatkov boli a podnes sú prítomné v závi...

Ľudová hudba z Revúcej - v novembri pred 25 rokmi zavítali do banskobystrického rozhlasového štúdia pri príležitosti prípravy dokumentárnych albumov tradičných hudobných prejavov Gemera muzikanti ľudovej hudby z Revúcej. Viedol ju vtedy 33 ročný primáš Michal Šimko a v repertoári mala obľúbené piesne z viacerých obcí. Nahrala , naspievala viaceré z nich a pri ďalších sprevádzala spevákov zo svojho...

Východná - počiatky folklórnej skupiny vo Východnej siahajú do roku 1913. Už vtedy vzniklo zoskupenie, ktoré pozostávalo zo 48 členov. Na folklórnych slávnostiach v Strážnici skupina získala titul „miláčik Strážnice“. Tento zážitok mal veľký vplyv na zorganizovanie festivalu vo Východnej. História tohto podujatia sa začala písať od roku 1953.Obec Východná však nie je pre folkloristov a etnológov z...

Nahrávky z Celoštátnej postupovej prehliadky folklórnych kolektívov. „Tvoriť svoje sny“ je náročná ale zaujímavá cesta neustáleho hľadania. Čím viac vieme a spoznávame, stávame sa opatrnejší a zodpovednejší voči sebe, interpretom aj divákom. Ak sa choreograf snaží svojou tvorbou o istú výpoveď, a nehľadá spôsoby lacného inscenovania folklórnej predlohy, prechádza často tŕnistým a neistým chodníkom...

V rámci relácii Studnička vysielame naživo s etnomuziologičkou Janou Ambrózovou. Súčasťou relácie je súťaž ľudových piesní.

Rod Radičovcov - Kokava nad Rimavicou - Malohontská obec Kokava nad Rimavicou je známa svojou originálnou tradičnou ľudovou hudobnou kultúrou. Významnú úlohu v nej od 19. storočia zohrával muzikantský rod Radičovcov, ktorí ako primáši prenášali túto tradíciu z pokolenia na pokolenie. Pred 25 – rokmi, na prelome rokov 1992-1993 zavítal so svojou kapelou do banskobystrického rozhlasového štúdia osta...

Praznov leží v Súľovských vrchoch, v Podmanínskej vrchovine v doline Praznovského potoka. Názov obce vznikol pravdepodobne podľa rodiny Praznovcov, ktorej v 15. storočí patrila veľká časť dediny. Obec vtedy patrila do horného okresu Trenčianskej stolice. Podľa daňových súpisov tu bolo v 16. storočí okolo šesť usadlostí. Hlavným zdrojom obživy bolo v Praznove odpradávna poľnohospodárstvo. V období...

Žijeme dobu, v ktorej sa stretáva staré s novým. Sme svedkami zániku sveta, kedy ľudia žili pevne zviazaní s pôdou a pre chvíle radosti i smútku im stačilo málo – pieseň. Tak, ako sa mení doba a život v nej, mení sa aj podoba ľudovej hudby, tanca a spevu. Ako pracuje folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice po víťazstve v televíznej šou Zem spieva sa Alžbeta Lukáčová rozpráva s jeho vedúcim a tane...

Amerikáni - na konci 19. storočia dosiahol nárast obyvateľstva v našich krajinách vrchol. Nadbytok pracovných síl, zníženie miezd, nezamestnanosť, hospodárska kríza a rôzne prírodné katastrofy uviedli do pohybu tisícky ľudí. Začali odchádzať do Ameriky, do Kanady, Francúzska, Brazílie, Argentíny. Vysťahovalecké piesne a spomienkové rozprávania podávajú obraz o príčinách a dôsledkoch migrácie. K na...

Snímky z Klenovca a Revúcej - pred štvrťstoročím - v závere roku 1992 zavítali do banskobystrického štúdia speváci a ľudové hudby z Klenovca a Revúcej. V rámci unikátneho projektu vydávania gramoalbumov, ktoré dokumentovali stav v oblasti hudobného folklóru jednotlivých oblastí stredného Slovenska prišiel totiž na rad Gemer. Výber zo zvukových snímok, ktoré vtedy vznikli , pripravil a na nahrávani...

O obci Mýto pod Ďumbierom - starí ľudia často spomínajú, že ovca je najvýdatnejšie zviera. Úžitok z nej vraj bol od ucha po paprk. Pre obyvateľov obce Mýto pod Ďumbierom malo ovčiarstvo v prvej polovici minulého storočia rozhodujúci význam a v značnej miere ovplyvnilo kultúru vtedajšej dediny. Počúvajte Studničku v nedeľu o 15-tej a o tejto zaujímavej dedinke sa dozviete viac.

O Hrončekovcoch - v Hriňovej na Podpoľaní nájdeme celú plejádu vynikajúcich muzikantov. Len niektorí sa však zapísali do histórie širšieho regiónu a Slovenska hrubšími písmenami – k nim patrí vynikajúci predník Ján Hronček. Členom známej muziky Hrončekovcov je aj cimbalista Milan Hronček – autor knihy, v ktorej zmapoval život svojho otca popri iných muzikantoch. Otvoril tak dvere do života svojej...

Moderovaná relácia s hosťom o ľudových tradíciách, hudbe a piesni. Moderuje M.Čížová, hosť M.Krotáková

Speváci a muzikanti z liptovských obcí - Rok 1985. V Liptove sa miestni osvetári a folkloristi aktívne zapájajú do príprav nahrávania gramoalbumu ľudovej hudobnej kultúry v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu. V niektorých obciach sa im dokonca podarilo dať aspoň na túto príležitosť dohromady najstaršiu muzikantskú generáciu a zostaviť ľudové hudby, ktoré sprevádzali spevákov. Výber z neopakovateľ...

Badín - pôvodným zamestnaním obyvateľov Badína bola starostlivosť o kráľovské lesy. V starých listinách sa uvádza, že tu existoval panský majer. V 16. – 18. storočí vlastnil tunajšie lesy erárny podnik v Železnej Breznici. Obyvatelia, ktorí tu žili, sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. V roku 1892 boli v chotári obce otvorené hnedouhoľné bane. Ťažba bola riadená Banskou správou v Španej D...

Banskobystrický rozhlas si v tomto roku pripomína 6o. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili zaujímavosti z histórie tvorby zvukových záznamov hudobných folklórnych prejavov v profesionálnych podmienkach jeho veľkého nahrávacieho štúdia v rokoch 1964 – 1991. Uvádza Juraj Dubovec.

Ostrá Lúka leží na hranici Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny, neďaleko rieky Hron. Bola to poddanská obec Dobronivského hradu. Koncom 15. storočia ju získal rod Ostrolúckych, ktorý sa postupne vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov. Viacerí z nich zastávali dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Rod Ostrolúckych po celé storočia významne ovplyvňoval celkový život v tejto...

Výskum ľudovej hudby nie je dnes ani zďaleka uzavretou kapitolou. Slová, ktoré predniesli za začiatku 20. storočia popredné postavy moravskej folkloristiky o tom, že ľudové piesne definitívne zanikajú spolu s tradičným spôsobom života boli pesimistické. Potvrdzuje to aj výskum hudobnej kultúry Rómov, ktorý už niekoľko desaťročí robí etnomuzikologička Jana Belišová. No a slovenské piesne spred 100...

S hosťom Vladiírom Homolom

Zvony a zvonári - dnes nám zvonia mobilné telefóny. Prostredníctvom nich dostávame dobré, ale i zlé správy. Kedysi zvonili zvony a tie ľuďom oznamovali dôležité zvesti. Hlas zvona dokázal prinútiť padnúť na kolená chudobného i pána, dedinčana, ale i prezidenta. Zvony boli nástrojom komunikácie a hlásali radostné noviny, aj to, keď sa pominula duša, keď v dedine vypukol požiar, zvonením ľudia zaháň...

Priechod a Poniky v rokoch 1994 – 1996 - započúvame sa do dokumentárne vzácneho a pritom poslucháčsky príťažlivého farbistého rozprávania , spomínania, spevu a muziky obyvateľov obcí Priechod a Poniky. V rokoch 1994 – 1996 ich pre tvorbu rozhlasových folklórnych pásiem zaznamenal a uvádza Juraj Dubovec.

Obec Papradno leží v podhorskej oblasti Javorníkov, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Stredom dediny preteká riečka Papradnianka. K obci patria mnohé osady ležiace v bližších či vzdialenejších dolinách, kde ľudia sezónne prebývali od jari do jesene. Takéto osídlenie do značnej miery ovplyvňovalo kultúrno-spoločenský život v tejto obci.

Ktorá pieseň je odkiaľ? Kto je vlastne nositeľom ľudových piesní? Komu piesne patria? Existuje niečo ako „kradnutie“ ľudových piesní? Relácia otvára otázky ktoré neraz vyvolávajú napätie medzi milovníkmi ľudovej kultúry. Prináša i exkurz do histórie a súčasnosti nášho najpopulárnejšieho ľudového tanca čardáša, a to vrátane pohľadu na mechanizmy jeho šírenia na území dnešného Slovenska.