Verbisti

Dnešní podobenství hovoří o králově hostině. Je to vcelku často se opakující příklad v Ježíšově kázání. Souvisí to s tou svatební hostinou, která se stane na konci věků, a tou bude spojení Ježíše s jeho Církví.

Dnes nás Božie Slovo pozýva, aby sme si uvedomili, že Božia „logika“ presahuje rámec ľudskej logiky. Zatiaľ čo my, ľudia, kalkulujeme („mysleli si, že dostanú viac“ Mt 20, 10), Boh – ktorý je tiež milým Otcom – jednoducho miluje („Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?“ Mt 20, 15). A miera lásky nemá mať žiadnu mieru, ako hovorí svätý Bernard: „Milujem, lebo milujem, milujem, aby som miloval“.

Dnes sa zamýšľame nad reakciou učeníkov, ktorú vyvolal Ježišov dialóg s bohatým mladíkom. Divili sa a pýtali: “Kto potom môže byť spasený?” (Mt 19, 25).

Spieva stále tú istú pesničku, hovoríme o niekom, keď sa stále opakuje a nechce popustiť zo svojho.

V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebes...

Pred mnohými rokmi, spomína P. Elmer Ibarra SVD, som čítal článok v Catholic Digest. Jeho názov bol: „Prečo verím v Nanebovzatie Panny Márie?“. Autor článku, ktorého meno si už nepamätám, bol protestant. Vychádzal z toho, že v Starom zákone prorok Eliáš na konci svojho života odišiel do neba s telom a dušou v ohnivom voze, zatiaľ čo Elizea nechal pokračovať v jeho službe. Tak autor dospel k záveru...

Hlava má rozmýšľať a viesť. Mojžiš bol nielen civilnou hlavou židovského národa, ale i náboženskou. Tak i jeho nástupca Jozue. Preto i vo svojom testamente pamätá nielen na vojenské a hospodárske veci, ale predovšetkým na náboženské veci. Bojte sa Pána a slúžte mu úprimne. Hlavným vodcom a pánom vyvoleného ľudu bol vlastne Boh sám.

Každý z nás je povolaný byť ozvenou Božieho hlasu.

Pri napomínaní priateľa či známeho: upozorniť ho diskrétne („medzi štyrmi očami”) a jasne („choď a napomeň ho”) na jeho chybný postoj, aby mohol zmeniť spôsob svojho života.

My všetci sme povolaní vydávať svedectvo vernosti Kristovi.

Nebojte sa!

Krízu mal i Eliáš.

Dnes nás Ježiš opäť učí, že zázraky sa merajú mierou našej viery: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ‚Prejdi odtiaľto tam!‘ – prejde“ (Mt 17, 20).

Aj my sme povolaní v duchu vystúpiť s Pánom na horu Tábor.

“Soužení tohoto světa jsou plná smutku a jsou bez jakýchkoli cen; ale tím, co vytrpíme pro Boha, si střádáme bohatství s nadějí na věčnou odměnu.”(sv. Efrém).

Božia dobrota je väčšia než naša zloba a nevďačnosť.

Niekedy si hovoríme, že všetci ľudia myslia alebo by aspoň mali myslieť tak ako myslíme my. A keď tak nemyslia, zazlievame im to. Vyčítame, pohneváme sa, pohašteríme sa s nimi.

Dnes nás Ježiš stavia pred to, čo je základom nášho kresťanského života a nášho vzťahu s Bohom – byť bohatý – ale pred Bohom.

Je možné, že občas stretávame ľudí, ktorí mali, alebo majú v živote zdanlivo všetko: pekný dom, dokonalé auto, dobre platenú prácu, cestujú po celom svete, teda ako by im nič nechýbalo. Ale napriek tomu si uvedomujú, že zažívajú pocit prázdnoty a neustály pocit, alebo potrebu, niečo hľadať, niečo vyše. Znie vám to povedome? Myslím si, že v dnešnej dobe nie je až tak ťažké nájsť ľudí, ktorí ni...

Vypočujte si príhovor pátra Milana Bubáka SVD na 18. nedeľu v Cezročnom období.

Bolo by zaujímavé predstaviť si, čo by sa stalo, keby Herodes odmietol zabiť Jána napriek svojej prísahe.

Aj dnes je ťažké hovoriť o Bohu tým, ktorých poznáme. Ján Zlatoústy v komentári o Ježišovi hovorí: „Dedinčania z Nazareta ho síce obdivujú, ale ich obdiv nesmeruje k tomu, aby mu verili, ale skôr k pocitu závisti, akoby tým chceli povedať: „Prečo on, a nie ja“.“

Patříme do tohoto světa, ale to neznamená, že musíme být světští.

Ohlasovanie Kráľovstva má podstatný význam v Ježišovom účinkovaní a v nádeji vyvoleného národa.

Ježiš nás vyzýva, aby sme mali oči upriamené na nebo, náš večný domov.