Verbisti

Dnes slávime sviatok Narodenia Panny Márie. V evanjeliách sa nespomína nič o jej narodení. Dnešné evanjelium nám hovorí o udalosti, ktorá nastala po počatí Božieho Syna v lone Panny Márie.

Žiť sa dá všelijako, podľa toho, čo si berieme za cieľ a merítko, čo považujeme za najvyššiu hodnotu. Kresťan vidí cieľ v pripodobnení sa Kristovi.

Pre dnešok je potrebné vedieť, že sloboda a láska kráčajú ruka v ruke. Sloboda a láska, podľa príkladu Ježiša Krista.

Liturgia 23. nedele v cezročnom období sa sústreďuje na tému „Božej priazne“, ktorá nám pomáha uvedomiť si, aké požehnanie máme v živote a v Kristovi. Život sa skladá väčšinou z bežných a opakujúcich sa udalostí s mnohými odtieňmi a farbami. Tieto farebné odtiene môžeme buď premeniť na krásnu dúhu, alebo nechať lúče, aby nás oslepili.

Ježiš uzdravil veľa ľudí počas svojej verejnej služby. Niektorí boli uzdravení okamžite , iní postupne , jedni si museli uzdravenie u Ježiša vymôcť , iní ho dostali až po dlhom čase .

„Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid […]? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ (Lk 6, 3-4).

Dnes Ježiš v odpovedi na obvinenie farizejov vysvetľuje správny význam soboty a cituje príklad zo Starého zákona (porov. Dt 23,26): „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid [...]? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“

Dnes pri uvažovaní nad evanjeliom môžeme odhaliť pascu, ktorú pripravili farizeji a zákonníci na Ježiša, keď dávajú do protikladu pôst a modlitbu farizejov a Jánových učeníkov proti tomu, ako sa správajú Ježišovi učeníci.

eště dnes žasneme nad tím, jak byli tito rybáři schopni opustit všechno, práci, rodinu, aby následovali Ježíše (“přirazili s loďmi k zemi, nechali všeho a šli za ním”), právě když se před nimi projevil jako výjimečný spolupracovník pro zaměstnání, z něhož měli živobytí.

Každý deň prijať malý záväzok, poraziť svoje sebectvo v nejakej malej veci v prospech druhých (to môžeme nazvať skutočnou láskou).

Dnes môžeme vidieť, že Ježišova učiteľská činnosť bola hlavným poslaním jeho verejného života. Ježišovo kázanie však bolo veľmi odlišné od ostatných učiteľov Izraela, čo ľudí privádzalo do údivu. Napriek tomu, že Ježiš nikdy neštudoval (porov. Jn 7, 15), svojou múdrosťou a náukou miatol Židov, „lebo jeho slovo malo moc“. Ukázalo sa to aj v dnešnej stati, kde Ježiš vyhnal zlého ducha a&nb...

„Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 4, 21). Týmito slovami Ježiš komentuje v nazaretskej synagóge text od proroka Izaiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal“ (Lk 4, 18). Tieto slová majú význam, ktorý presahuje konkrétny historický moment, v ktorom boli vyslovené. Duch Svätý plne prebýva v Ježišovi Kristovi a Duch Svätý ho posiela k veriacim.

„Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Ak si myslíme, že tieto tvrdé slová, milí priatelia, Ježiš adresoval iba svojim súčasníkom a aj to iba niektorým, veľmi sa mýlime.

Z nejakého dôvodu sa nám môže zdať, že súčasťou ľudskej prirodzenosti je tešiť sa z toho, keď niekoho nachytáme! Znevažovanie druhého sa tak akosi stáva bežné.

Dnes sa zamýšľame nad podobenstvom o talentoch. Tu môžeme oceniť zmenu štýlu v Ježišovom posolstve: ohlasovanie kráľovstva sa už neobmedzuje na poukázanie na jeho blízkosť, ale opisuje jeho obsah prostredníctvom príbehov.

Je úžasné, ak ľudia v priebehu rokov získajú múdrosť, ktorá vedie k zmysluplnému životu. Ešte krajšie je, ak do večera svojho života získajú múdrosť, ktorá im pomôže zomrieť zmysluplnou smrťou.

Dnes text evangelia hovoří o nejistotě okamžiku, kdy přijde Pán:  nevíte, který den váš Pán přijde.

V týchto dňoch stretáme v evanjeliách Ježiša, ktorý postupne odsudzuje rozmanité postoje zákonníkov a farizejov, ktoré sú nezlučiteľné s dôstojným a slušným životom, nielen kresťanským, ale aj ľudským: „Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti“ (Mt 23, 28). Potvrdzuje nám, že úprimnosť, čestnosť, vernosť a šľachetnosť sú čnosti,...

Na to, aby sme si uvedomili nekonečnú lásku Boha ku každému z nás, aby sme si naplno uvedomili, že nám klope na dvere, potrebujeme niekedy vonkajší hlas, priateľa, „Filipa“, ktorý nám povie „Poď a uvidíš!“ Niekoho, kto nás privedie na cestu.

Dnes nás Pán chce poučiť o pojme, ktorý je sám o sebe jednoduchý, ale len málokto si ho dokáže osvojiť do hĺbky. Totiž, viesť niekoho ku katastrofe neznamená viesť ho k životu, ale k smrti. Ten, kto učí, ako zanedbávať svoj život nie je majstrom života, ale „vrahom“.

Prečo si zostal?

Záznam promluvy Mons. Antonína Baslera

Štúdium jazyka je fascinujúca téma, rovnako ako spôsob jeho používania. A zároveň v ňom môžeme objavovať neuveriteľnú silu, ktorú samotný jazyk má. Demagógovia a rozliční vodcovia v dejinách sú toho svedkami. Dobrí aj zlí ľudia vedia ako používať slová, rovnako ako ľudia pôsobiaci v reklamnom a mediálnom priestore.

Dnes sa na nás Ježiš Kristus opäť obracia s prosbou o pokoru a s výzvou, aby sme si vybrali to správne miesto.  Hovorí: „Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

V dnešnom Evanjelium sa učiteľ Zákona pýta Ježiša: “Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” (Mt 22, 36).