Verbisti

Dnes sa zameriame na otázku, ktorú Ježiš položil farizejom: „Slobodno – čiže, môže sa – v sobotu uzdravovať, či nie?“ ” (Lk 14, 4) ako aj na ich veľmi významné mlčanie, ako o tom čítame v evanjeliu.

Dnes můžeme přemýšlet o celém komplexu Ježíšova života.

Prestaňme kalkulovať. Ponáhľajme sa vstúpiť úzkou bránou, reštartovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné, a dôverujme jeho milosrdenstvu.

Dnešné Evanjelium nám prostredníctvom týchto dvoch podobenstiev predkladá jednu z charakteristík Božieho kráľovstva: je to niečo, čo kvitne pomaly – ako horčičné zrnko – ale nakoniec vyrastie a poskytne prístrešie vtákom na svojich stromoch.

Dnes vidíme Ježišov čin, z ktorého priam kričí Ježišovo napĺňanie mesiášskeho prísľubu. A zároveň predstaveného synagógy, ktorý pobúrený nadáva ľuďom prichádzajúcim v sobotu kvôli uzdraveniu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ (Lk 13,14).

Dávaj si pozor na Jóbových priateľov, nepočúvaj ich!

Ježišove slová nás dnes vyzývajú, aby sme sa zamysleli nad nepríjemnosťami pokrytectva: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.“ (Lk 13, 6).

Tak, ako ľudia, ktorí zažili Ježiša, tak i my dnes vieme celkom ľahko premárniť jedinečnú šancu v dejinách ľudstva – dnešok.

Evangelium nám dnes představuje Ježíše jako člověka s velkými ambicemi: “Oheň jsem přišel vrhnout na zem, a jak si přeji, aby už vzplanul!” (Lk 12,49).

Predstavme si, že po celodennej práci prichádzame domov. Myslíme pritom na tisíc vecí, ktoré ešte musíme a máme urobiť, ako napr. zaplatiť účty, vyprať, navariť, upratať a umyť riad...

„Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope."

Dnes v evanjeliu uvažujeme o našom Pánovi, ktorý sa po konfrontácii s farizejmi a zákonníkmi, obracia na zástupy. Evanjelium nám hovorí, že zástup bol taký veľký, že jeden po druhom šliapali. Je nám tu jasné, že túžili počuť slová Ježiša, ktorý sa dnes s mimoriadnou autoritou prihováral práve ich náboženským predstaviteľom.

Dnes můžeme přemýšlet o významu, přijetí a zacházení s proroky: “Pošlu k nim proroky a apoštoly. Z nich některé budou zabíjet a pronásledovat.” (Lk 11,49).

Tak, ako ide dobrý pastier, pred stádom, tak idú rodičia pred deťmi, šéf pred zamestnancom, predstavený pred spolubratom. Dať príklad hodný nasledovania. Ak si pastier, buď dobrým pastierom. Ak nasleduješ pastiera, pozorne si ho všímaj a uč sa od neho, aby si bol raz dobrým pastierom i ty.

V hodinkách je malé koliesko „nepokoj“, ktoré riadi chod hodín, pomalšie alebo rýchlejšie. Aj apoštol Pavol akoby mal v sebe akýsi vnútorný nepokoj, nedá mu to stáť so založenými rukami, kým dobré posolstvo Božie, evanjelium, nie je ešte všade zvestované. Východnú čiasť rímskej ríše už pochodil, teraz na staré kolená by sa rád dostať až na ďaleký západ, do Španielska a cestou by sa chcel zastaviť...

Sladký – ale tvrdý – Kristov hlas dnes varuje tých, ktorí sú presvedčení, že „lístok“ do neba už majú len preto, že hovoria: „Ježišu, aký si úžasný!“. Kristus zaplatil cenu našej spásy bez toho, aby niekoho vylúčil, ale aj tak je potrebné dodržať určité minimálne podmienky. Medzi nimi je podmienka neočakávať, že Kristus urobí všetko a my nič. Nebola by to len hlúposť, ale aj zlá pýcha. Z tohto dôv...

Niektorí sa radi hráme na prorokov. Pozorujeme ľudí a na základe ich správania im predpovedáme, ako skončia . Žiaľ, často máme pravdu. No na to, aby sme vedeli, ako človek dopadne, keď bude pokračovať vo svojom deštruktívnom správaní, netreba však byť prorokom. Veď už naši predkovia hovorievali: Kam je strom naklonený, tam padne. Ide tu teda o zákonitosť, a na predpovedanie zák...

Boh chce naše šťastie, šťastie, ktoré sa začína práve tu, na tomto svete, hoci cesta k nemu nevedie cez bohatstvo, moc, ľahký úspech či slávu, ale cez chudobnú a pokornú lásku toho, ktorý to všetko očakáva.

V dnešnom Evanjeliu môžeme sledovať, ako je Ježiš absurdne „obvinený“ z vyháňania zlých duchov „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.““ (Lk 11,15). Ťažko si môžeme predstaviť lepší skutok ako vyhnať z duše diabla, pôvodcu zla a zároveň byť svedkom toho najhanebnejšieho obvinenia – že to čo Ježiš koná, robí pomocou samotného diabla. Je to skutočne bezdôvodné obvinenie, k...

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!

Jonášova kázeň mala veľký úspech, Ninive sa obrátilo. Avšak Jonáš sa nad tým neraduje, ale smúti. On hlásal skazu Ninive. Keď sa jeho slová nestanú pravdou, stane sa krivda aj Božej cti. Nechcel zostať v očiach týchto pohanov klamárom, a to pre slávu Božiu.

Dnes máme spomienku svätej Faustíny Kowalskej, poľskej rehoľníčky, ktorú sv. Ján Pavol II. svätorečil v roku 2000. Ježiš Kristus si ju vybral, aby sa stala apoštolkou Božieho milosrdenstva, čiže aby rozšírila vieru a úctu k Božiemu milosrdenstvu.

Keď sme v jednote s Ním, začíname zakúšať, že s Ním je možné všetko, dokonca aj milovať blížneho.

Dnes máme pred sebou namrzeného Ježiša. Dnešné evanjelium je jediné miesto vo všetkých evanjeliách, kde sa toto silné slovo v súvislosti s Ježišom nachádza. Grécke slovo avganakte,w (aganakteo) znamená namrzený, nahnevaný, rozhorčený alebo vytočený. Ježiš bol teda namrzený a vôbec to neskrýval. Čo bolo dôvodom tejto jeho namrzenosti?

Jedna z prvých modlitbičiek detí je modlitba “Anjeličku môj strážničku”, teda vedľa Pána Boha zoznamujú sa hneď s anjelom strážnym.