Verbisti

„Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

Je lepšie mať Boha v duši ako zlato v trezore.

Kompromisy

Dnes sa Božie slovo zaoberá otázkou vzkriesenia z mŕtvych. Je zvláštne, že tak ako saduceji, aj my sa stále pýtame mnohé zbytočné otázky. Podstatu posmrtného života sa snažíme vysvetliť svetskými kritériami, hoci v budúcom svete je všetko inak: „Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.“ (Lk 20, 35). Vychádzanie z nesprávnych kritérií vedie k ne...

Ježišovo gesto je dnes prorocké. Tak ako to robili starí proroci, robí symbolický čin, plný budúcich dôsledkov. Tým, že Ježiš vyhadzuje z chrámu obchodníkov, ktorí predávali veci potrebné pre obety, a pripomína, že “môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy” (Iz 56, 7), ohlasuje nový stav, ktorý sa chystá začať a v ktorom obetovanie zvierat neprichádza do úvahy.

Když se Ježíš přiblížil k Jeruzalému a uviděl město, zaplakal nad ním a řekl: „Kéž bys v tento den poznalo i ty, co je pro tebe k pokoji!

Ježiš nás ním učí, že dary a vlastnosti, ktoré dal každému z nás, musíme vložiť do práce.

Dnes sa pokúsim vžiť do postavy Zacheja. Je bohatým mužom a hlavným mýtnikom. Má viac ako potrebuje a preto sa správa ako ten, kto si môže dovoliť, čo chce. Ježiš, ktorý prechádzal okolo sprevádzaný veľkým zástupom, je pre neho atrakciou, ktorú si nechce nechať ujsť. Ježiš má však o neho úprimný záujem a preto keď príde na miesto, hovorí mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes...

"Čo chceš, aby som ti urobil? – Pane, aby som videl."

Dôležitý je záver

Hovoriť s Bohom znamená modliť sa.

Dnes, v kontexte prevládajúcej materialistickej kultúry, sa mnohí ľudia správajú ako za čias Noema: „Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali.“

Dnes se farizeové ptají Ježíše se směsicí zájmu, zvědavosti, strachu na něco, co nás všechny vždy zajímalo: kdy přijde Boží království, kdy nastane poslední den, konec světa, Kristův druhý příchod, aby soudil živé i mrtvé v den posledního soudu?

Dnešné Evanjelium nás môže povzbudiť k tomu, aby sme sa vcítili do kože tých, ktorý sa nachádzajú na okraji spoločnosti, a ktorí hľadia na nás kresťanov ako jedinú možnosť, ako pocítiť Ježišovu lásku a dobrotu.

Nikdy by sme však nemali strácať zo zreteľa, že skutočným miestom stretnutia človeka s Bohom, jeho skutočným chrámom, je Ježiš Kristus.

Evanjelium dnes hovorí o troch dôležitých témach. Na prvom mieste je to naše správanie k deťom. Ak pri iných príležitostiach Ježiš rozprával o dôležitosti „byť ako deti“, teraz varuje pred zlom, ktoré deťom môžeme spôsobiť.

Jezuita, páter John F. Kavanaugh , ktorý bol významným profesorom na viacerých univerzitách, spomína zo svojho života nasledujúcu udalosť: „Petra som stretol v r. 1975. Prišli sme v ten istý deň do komunity Archa v Bangalore v Indii. Archa je spoločenstvo, ktoré slúži za domov pre hendikepovaných ľudí. Vo svete jestvujú tisíce takýchto domovov.

Boh nás chce svätých a dnes poukazuje na potrebné vlastnosti, ktoré nám pomôžu dosiahnuť svätosť a mať “pravé dobrá”: vernosť v maličkostiach, autentickosť a nikdy nezabúdať, že Boh pozná naše srdce.

Skutočne veríme, že môžeme oklamať Boha svojím vzhľadom, pričom sa tvárime ako dobrí kresťania? A keď hovoríme o chytráctve, mali by sme hovoriť aj o osobnom záujme. Máme naozaj záujem o Božie kráľovstvo a o jeho spravodlivosť? Je priemernosť našej odpovede ako synov svetla taká častá?

Evangelista Božího milosrdenství dnes předkládá dvě Ježíšova podobenství, která osvětlují jeho božské konání vůči hříšníkům vracejícím se na správnou cestu.

Veľké zástupy idú za Ježišom, chcú byť jeho učeníkmi. Vedia však, čo to znamená, čo k tomu treba? Ježiš ide do Jeruzalema, kde ho čaká utrpenie, smrť a až potom oslava. Kto sa chce dostať na hostinu, musí pozývajúcemu hneď vyhovieť a nezdržiavať sa kúpou poľa, obhliadaním volov a chystaním vlastnej svadby.

Hroby, cintoríny sú stredom pozornosti týchto dní. Pokiaľ ovocné a kvetino­vé záhrady sú teraz už skoro celkom pusté, cintoríny akoby roz­kvitli záplavou kvetov. Stávajú sa najväčšími kvetinovými záhradami novembrových dní.

Ak by sa nás tak niekto opýtal, či sa chceme stať svätými, pozreli by sme na neho, či si z nás chce robiť žarty alebo či si z nás uťahuje. Sotva kto má prianie a chuť stať sa svätým. Lebo máme o svätosti trochu divné, prípadne aj mylné predstavy. Myslíme si, že je to prípadne niečo veľkého i pekného, ale nie je to pre obyčajného smrteľníka. So svätosťou sa nedá žiť v normálnom živote, myslíme si.

Po vypočutí dnešného evanjelia by sme sa možno niektorí mali chuť spýtať: Čo nové vlastne Ježiš zákonníkovi povedal?

Celý Ježišov život je zjavením toho, kto je Boh: „Boh je láska.“