Verbisti

V dnešnom prvom čítaní vidíme koniec kráľovho syna Absolóna. V  láske jeho otca voči nemu, môžeme objaviť niečo z lásky nášho Otca voči nám. 

Sviatok Obetovania Pána je tichým doznievaním vianočného svetla, ktoré sa dnes z jaslí presúva do chrámu. Dieťa, ktoré sa narodilo v tichu Betlehema, je dnes prinesené do chrámu – do priestoru očakávania, proroctva a stretnutia. Boh, ktorý sa stal malým, vstupuje do rúk starca. Svetlo, ktoré sa zjavilo v noci, je dnes pomenované:  svetlo pre všetky národy .

Vypočujte si slová zamyslenia provinciála Spoločnsoti Božieho Slova na Slovensku, P. Mareka Vaňuša SVD, na mesiac február 2026.

Blahoslavenstvá nie sú zoznamom povinností. Sú pozvaním k životu, ktorý je hlbší, pravdivejší a slobodnejší.

Kdo to asi je, že ho poslouchá i vítr a moře?

Možno nám Boh niektoré zápasy neberie preto, že by nás nechcel oslobodiť. Možno nás učí niečo hlbšie: že sloboda nerastie zo sebestačnosti, ale zo vzťahu. 

Všetko veľké bolo raz malé

Evanjelium nás pozýva neschovávať svetlo viery, ale nechať ho svietiť v každodennom živote. Spomienka svätého Jozefa Freinademetza nám pripomína, že evanjelium sa najviac šíri tichou vernosťou, darovaním a láskou.

Božie slovo nás nevolá k výkonu ani k porovnávaniu sa so sebou či s inými. Pozýva nás najprv zastaviť sa, započúvať sa a pozrieť sa na svoj život Božími očami.

Teológ vychádza z viery Cirkvi a usiluje sa pochopiť jej pravý zmysel; keď ho pochopí, snaží sa ho uviesť do dialógu s vedou a kultúrou svojej doby — bez toho, aby ho skreslil.

Čo musí človek opustiť, aby sa mohol stať skutočne blízkym? Nie každý odchod znamená vzdialenie.

Nech totiž prežíva človek čokoľvek, bolesť, sklamanie, nespravodlivosť… aj pre neho je tu radosť, ktorú Pán pripravil.

Keď dnes v evanjeliu počujeme o Ježišovej rodine, isto sa v nás ozýva túžba patriť do nej. Radostnou správou dnešného úryvku z evanjelia je, že aj my môžeme byť bratom či sestrou Ježiša; stačí nám plniť Božiu vôľu.  

Manželství a rodina patří k nejzákladnějším lidským zkušenostem. Jsou místem blízkosti, věrnosti a odpovědnosti, ale také křehkosti a zranitelnosti. Evangelia se těmto skutečnostem nevyhýbají – naopak je berou vážně a zasazují je do širší perspektivy Božího království. Ježíš manželství a rodinu neodmítá, ale zároveň je zbavuje nároku být absolutními hodnotami. Právě v tomto napětí se rodí biblická...

Dnešné evanjelium nám pripomína, že ohlasovanie Evanjelia nie je výkon, ale povolanie. Boh si volí svojich spolupracovníkov, učí ich jednoduchosti, dôvere a pokoju – a potom ich posiela ako nositeľov jeho blízkosti do každého domu sveta.

Božie slovo často zaznieva tam, kde by sme ho najmenej čakali. 

Jeho příbuzní říkali, že se pomátl na rozumu.

Evanjelium používa jednoduchú, no nesmierne silnú vetu: „Vstúpil teda do seba.“

Vyvolený, povolaný a poslaný

Všetci, ktorí sme boli pokrstení v jedného Pána a v jednu vieru, máme tvoriť jednotu, aby svet mohol uveriť. Naše úsilie o posväcovanie nemôže byť prekážkou úsilia o jednotu s inými, o vzájomné porozumenie, prijatie a odpustenie.

Božie slovo formuje naše myslenie, naše rozhodnutia aj naše vzťahy a stáva sa svetlom v konkrétnych situáciách, ktoré prežívame.

Kristus volá k úplnej odovzdanosti: darovať svoj život.

Podobne ma oberá o radosť aj akýkoľvek hriech, slabosť či závislosť – čiže všetko, čo narúša harmóniu medzi mnou a Bohom. 

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš pozýva vystúpiť ponad bezduché zachovávanie Božích príkazov. Na príklade Ježišovej interpretácie sobotného príkazu sa môžeme učiť interpretovať zákony z perspektívy lásky.

Dnešné evanjelium nás vedie k pochopeniu, že skutočné náboženské úkony majú vychádzať z novosti srdca. Kristus neodmieta pôst – dáva mu nový zmysel, ktorý sa rodí zo stretnutia s Ním, Ženíchom.