Verbisti

Lévimu sa zmení celý svet

Pri uvažovaní o radosti sa môžeme zastaviť pri otázke, či bol Ježiš Kristus muž radosti a či pri hlásaní evanjelia o Božom kráľovstve prežíval radosť. 

Dobrý a preláskavý Ježišu

Kto sa zo strachu drží seba a svojho pohodlia, stráca dušu, no ten, kto s láskou prijme svoj každodenný kríž, odovzdá sa Kristovi a vytrvá pri ňom aj v utrpení, nájde pravý život, pokoj srdca a spásu. 

A modlitba — zredukovaná na sterilný monológ — prestáva byť skutočným duchovným otvorením sa Bohu, intímnym dialógom s Otcom a pozorným počúvaním evanjelia Syna.

Evanjelista Marek nám hovorí, že dokonca aj apoštoli mali zatvrdnuté srdce. A čo my, dokážeme rozpoznať v Ježišovi chlieb, ktorý nás všetkých spája? 

Ježiš dnes nestojí pred ľuďmi ako ten, kto chce presviedčať zázrakmi. Stojí pred nimi ako Ten, kto pozýva k rozlišovaniu. Evanjelium nás privádza k napätiu medzi vierou a požiadavkou dôkazov, medzi otvoreným srdcom a uzavretou mysľou. Nie každý, kto žiada znamenie, je pripravený uveriť.

Misionári verbisti pozývajú všetkých veriacich, aby svoje pôstne predsavzatia premenili na skutok solidarity. Spoločne podporíme misijné projekty a pomôžeme dokončiť nový misijný dom v Zimbabwe – miesto, ktoré otvorí dvere evanjeliu aj nádeji pre miestnych ľudí.

Kresťan má byť človekom, ktorému sa dá veriť, pretože jeho slovo vyrastá z pravdy a zodpovednosti pred Bohom.

Počúvať a hovoriť

Prijatie pravdy o sebe je jedným z najťažších krokov v živote.

„Pred človekom stojí život a smrť.“  Tieto slová sa netýkajú len veľkých a kraj­ných situácií. Hovoria aj o každodenných, často nenápadných rozhodnutiach, ktorými si pomaly utvárame smer života.

Pán chce, aby sme naše prosby prednášali s vytrvalosťou, s pokorou, vierou a láskou. Vtedy sa naša modlitba spája so všemohúcou slobodou Boha a robí svet takým, aký ho chce Boh a tak trochu ako ho chceme my.

Sme pozvaní kontemplovať Božie Dieťa, čiže pozerať naň očami viery a žasnúť nad týmto zázrakom Božej lásky. Kontemplovať Božie Dieťa znamená aj nechať na sebe spočinúť pohľad tohto Dieťaťa.

V Cirkvi, v našich rodinách aj v osobnom živote je mnoho nedostatkov, ktoré Mária rozpoznáva a prináša Ježišovi.

Dnes v prvom čítaní prednáša Šalamún modlitbu pri posviacke Jeruzalemského chrámu. Boží chrám má byť aj pre nás domom modlitby.  

Ježiš dnes neprichádza ako učiteľ s dlhými rečami, ale ako Ten, ktorého prítomnosť uzdravuje. Evanjelium nás vedie do krajiny Genezaret, kde stačí dotyk, tiché priblíženie sa, jednoduchý akt viery – a chorí nachádzajú uzdravenie. Boh je bližšie, než si často myslíme. Niekedy stačí len natiahnuť ruku.

... evanjelium nás vedie k hlbokej rovnováhe. Byť soľou – neviditeľne, ale účinne. Byť svetlom – viditeľne, ale pokorne

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ 

Boha treba viac poslúchať ako ľudí

Kristus nás posiela ako slobodných ľudí bez opory v istotách sveta, aby sme v spoločenstve, s dôverou v Boha a bez strachu zo zlyhania či odmietnutia niesli svetu pravdu, ktorá uzdravuje a lásku, ktorá premieňa človeka. 

„A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený.“  (1 Kor 2,3)

Pápež František: „ Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. "

Zázraky ukazujú Božiu moc a zároveň nám pripomínajú, ako veľmi Boha potrebujeme v každodennom živote.

Dňa 2. februára sme si pripomenuli Deň zasväteného života – deň, ktorý oslavuje krásu a význam tohto osobitného povolania.