Symposion

Čo znamená pre človeka sloboda? A čo znamenala v minulosti? Romano Guardini napríklad upozorňuje, že pre stredovekého človeka autorita nebola putom, ale ukotvením, pevným miestom vo svete, a až začiatkom novoveku, keď sa menilo chápanie života, začala sa prebúdzať túžba po individuálnej voľnosti a tým aj pocit, že autorita obmedzuje. Dnes hovoríme o slobode často, ale vieme povedať, čím je pre nás...

Keď dnes hovoríme o kultúre, zväčša máme na mysli umeleckú sféru, slovo kultúra však môže znamenať aj to, čo zvykneme nazývať slušným správaním, ako protiklad voči nevychovanosti, či barbarstvu. Pod kultúrou môžeme rozumieť aj všetko to, čo vylúštime z materiálnych či písomných stôp, ktoré po sebe zanechali rôzne spoločenstvá. O kultúre v širšom slova zmysle budú hovoriť antropologičky, doc. Tatia...

S normami sa bežne stretávame v každodennom živote – morálnymi, sociálnymi, ale aj mnohými inými. Mnohé z nich si ani neuvedomujeme, aj keď sa podľa nich správame, alebo očakávame, že sa podľa nich budú správať iní. Nad normami a normativitou sa zamýšľali filozofi, profesorka Tatiana Sedová a profesor Michal Chabada.

Podľa Nassima Taleba, známeho odborníka v oblasti teórie pravdepodobnosti, nielenže premýšľame oveľa menej, ako sa domnievame, ale vo svojich názoroch často uviazneme. A ak si utvoríme názor na základe nedostatočných dôkazov, máme potom problém interpretovať dodatočné protirečiace informácie, aj keď sú presnejšie. O myslení, teóriách myslenia a s ním súvisiacich otázkach uvažovali filozofi, profes...

Ako s cenným dedičstvom stredoveku zaobchádzame, ako sa zmenilo chápanie vzdelávania a ako to v súčasnosti vyzerá s akademickým svetom, je téma, nad ktorou sa s Máriou Michalkovou zamýšľali filozofi, profesor Emil Višňovský a docent Ivan Buraj.

Čo bude zajtra – to je otázka, ktorá ľudí zamestnávala od nepamäti. Tí, ktorí dokázali predvídať, požívali vážnosť a úctu. Prognózy však nedokážu predvídať nepredvídateľné. Pojem „čierna labuť“, ktorý uviedol na scénu Nassim Taleb, nás varuje, aby sme nepodľahli pýche z vlastného poznania. Na svete je predsa len stále viac toho, čo nepoznáme. O predvídaní uvažovali s Máriou Michalkovou filozofi, p...

Ľudská túžba uchopiť nevysvetliteľné sprevádza človeka od pradávna. Chápanie vzťahov medzi prírodou a človekom, medzi telom a dušou dalo vzniknúť nesmiernemu množstvu mýtov a náboženských predstáv. Naša európska civilizácia stojí na židovsko-kresťanskej tradícii, ktorá vyznáva jediného Boha. Nemali by sme však zabúdať, že keď povieme „Boh“, vyjadrujeme tým obraz alebo pojem, ktorý v priebehu času...

Pravda je hodnota všeobecne vysoko cenená, aj keď možno skôr v teoretickej rovine, keďže v praktickom živote pravda nie je vždy prijímaná s pochopením. Pravda a postoj k pravde je výsostne aktuálna téma (kedy vlastne nebola?), ale v našej post-faktuálnej dobe je postavenie pravdy krehkejšie ako kedykoľvek v histórii. O pravde a o tom, čo znamená pre spoločnosť režim pravdy, v ktorom funguje, budú...

Francúzsky sociológ Halbwachs tvrdí, že pamäť spoločnosti siaha tam, kam siaha pamäť skupín, z ktorých sa spoločnosť skladá. Ako je to teda s pamäťou súčasnej spoločnosti? Máme vôbec ešte potrebu niečo si pamätať, keď, ako sa povie „všetko je na webe“? Lenže pamäť človeka a rovnako aj pamäť skupiny je oveľa komplexnejšia než pamäť v binárnom svete. O kolektívnej pamäti budú v Symposione Márie Mich...

Zdá sa, že voľba medzi udržateľnosťou ekonomického rastu a udržateľnosťou života je tou najnaliehavejšou výzvou, akej ľudstvo kedy čelilo. Vedci upozorňujú na riziká spojené s ekonomickým rastom už vyše 50 rokov, zdá sa však, že ani hlasy vedcov, ani ich varovania nevzbudili adekvátne reakcie v praktických politikách. O ne-raste ako možnom riešení spolu s Máriou Michalkovou uvažovali filozofi doc....

Aj keď klišé o temnom stredoveku je už predsa len nejaký čas na ústupe, prívlastkom „stredoveký“ len zriedkakedy označujeme niečo pozitívne. A pritom stredoveku vďačíme za mnohé z toho, čo si s ním vonkoncom nespájame: nezanechal nám iba univerzity či nádheru katedrál, je to aj mnoho praktických vymožeností, akými sú napríklad okuliare, gombíky alebo notový záznam... Zoznam je naozaj dlhý. O niekt...

Čoraz výraznejšia polarizácia spoločnosti akoby dávala za pravdu domnienke, že človek k životu potrebuje nepriateľa, voči ktorému by sa vymedzil, aj keď ide možno o potrebu latentnú, ktorá sa ani nemusí prejaviť, pokiaľ nenastanú určité podmienky. Takúto potrebu totiž niekedy celkom účelovo vyvolávajú spoločenské autority, ktoré zneužívajú ľudskú sugestibilitu, pocity frustrácie, obavy z neznámeho...

Každá revolúcia vzniká z naliehavej potreby zásadne zmeniť jestvujúce pomery, a každý, kto sa na revolúcii podieľa, má svoje predstavy o tom, aké by tie zmeny mali byť a čo by mali priniesť. Lenže revolúcie zväčša neplnia predstavy svojich účastníkov. O tom, čo majú rôzne revolúcie spoločné, v čom sa líšia, čo priniesli, ako aj o tom, ako sa menil samotný pojem revolúcie budú s Máriou Michalkovou...

Nebezpečenstvo fanatizmu spočíva v oblasti najvyšších hodnôt, v potrebe čistoty jednej viery, potrebe záväznosti etických noriem a podobne: v dejinách máme množstvo príkladov cnostných idealistov – fanatikov, akými boli Savonarola, Kalvín, alebo aj mnohí iní, ktorí chceli svet „očistiť“. Vynárali sa zväčša v turbulentných časoch – vtedy je potreba jednoduchých riešení najvyššia a nádej na lepšiu b...

Moc je téma, ktorá sa nás dotýka všetkých, jej podoby a prejavy sú mnohotvárne. V každodennom živote vnímame najmä viditeľnú moc, najčastejšie stelesňovanú inštitúciami. Nemenej účinná je však moc neviditeľná, ktorú si často ani neuvedomujeme, a ktorá čoraz viac ovplyvňuje naše životy. Jedným z prostriedkov moci je totiž schopnosť ovplyvňovať zmýšľanie ľudí a manipulovať ním – v súčasnosti sú jej...

Umelá inteligencia nám v mnohom pomáha, jej rozvoj však otvára aj množstvo neočakávaných, netechnických otázok. Etické problémy, ktoré vyvstali používaním umelej inteligencie nastoľujú zásadné otázky o človeku a spoločnosti. Ak chceme, aby človek zostal človekom, musia etické princípy vytýčené pre umelú inteligenciu rešpektovať jej užívatelia rovnako ako jej tvorcovia. Význam etiky pre ďalšie fung...

Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva spoluvytvárajú najrôznejšie prejavy ľudského ducha a tvorivosti, zvyky a rituály, interpretačné umenie, tradičné postupy a znalosti, odovzdávané z generácie na generáciu, či remeselné zručnosti, ktoré patrili ku každodennému životu našich predkov. Viaceré aspekty nehmotného kultúrneho dedičstva, na ochranu ktorého prijalo UNESCO v roku 2003 medzinárodný dohovor,...

Asi najbežnejším klišé z reklamy na poistenie, bývanie, či na zdravé raňajky sú zábery na šťastnú rodinu, ktorú tvorí otec, mama a dve-tri deti. Takáto rodina je predstavovaná ako tradičná, a keď sa človek nad tým nezamyslí, ľahko takejto predstave podľahne. Ibaže stačí nakuknúť do histórie a prekvapene zistíme, že s tradíciou rodiny to také jednoduché nie je. Nad podobami rodiny a jej zmenami v p...

História je plná krívd a krvavej odplaty, ktorou sa konflikt nekončí, práve naopak. Násilie plodí násilie, nenávisť plodí nenávisť v zničujúcej špirále, ktorú zastaviť nie je jednoduché. O nenávisti, ale aj o možnostiach zmierenia sme uvažovali spolu s hosťami Márie Michalovej: politologičkou Dagmar Kusou a psychológom Dušanom Ondrušekom.

„Každý si želá dlho žiť, ale nikto nechce byť starý," povedal údajne slávny satirik Jonathan Swift. Faktom je, že po starobe zrejme málokto túži a kult mladosti, ktorý už vyše polstoročia ovláda naše myslenie, starnutie vytesňuje. Ako prežívajú ľudia svoje starnutie a ako seniorov vnímajú mladšie vekové kategórie, je téma, o ktorej spolu s Máriou Michalkovou hovorili antropologička Ľubica Voľanská...

Podľa medzinárodnej deklarácie ľudských práv, ktorú OSN prijala pred vyše sedemdesiatimi rokmi, má každý pracujúci právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti. Nadchádzajúca ekonomická kríza nás bezprostredne ohrozuje chudobou a otázka, ako ľuďom zabezpečiť dôstojný život je čoraz naliehavejšia. Aj nad tým sa z...

História človeka je históriou spoločenstiev, v ktorých žil, pravidiel, ktoré si pre spolužitie s ostatnými vytváral. Podľa jedného z autorov konceptu spoločenskej zmluvy, J. J. Rousseaua, je účelom zriadenia štátu spoločné blaho. Ako sme na tom dnes? Je ešte stále spoločné blaho na programe dňa? Ak áno, aké možnosti zostávajú štátu v podmienkach globalizácie? Nad spoločenskou zmluvou v súčasnom sv...

Naša Európa / Onedlho uplynie dvadsať rokov od chvíle, keď výrazná väčšina slovenského obyvateľstva vyjadrila súhlas so začlenením Slovenska do Európskej únie. Mária Michalková s Jurajom Marušiakom a Radovanom Gestom uvažujú o tom, že v 90. rokoch sa svetlom na konci tunela javili najprv demokracia, potom budovanie alebo obnova národnej štátnosti. V prípade Slovenska sme národný štát začali budova...