čierna labuť

Slovenské školy sú stále silno zamerané na výkon a vedomosti miesto zručností. Budúcnosť ale bude skôr vyžadovať rôzne mäkké zručnosti ako je komunikatívnosť či schopnosť spolupracovať. Martin Menšík z Profesie hovorí o tom, čo budú od detí v budúcnosti očakávať zamestnávatelia a či ich na to vedia slovenské školy pripraviť. Vypočujte si viac v sérii V čom nás vy...

Denisa Halajová je záhradná a krajinná architektka, ktorá sa venuje téme cintorínov a pietnych miest. Dlhé roky pôsobila ako pedagogička na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, dnes sa venuje mestskej zeleni. Rozprávali sme sa o aktuálnej téme Dušičiek a podelila sa s nami o tipy  na prírode bližšiu hrobovú výzdobu. Zamysleli sme sa nad tým, prečo naše cintoríny nevyzerajú ako tie...

Za štyri roky znížilo Tesco množstvo potravinového odpadu o 69 % a za minulý rok vyhodili len 0,5 % potravín. Ako sa im to podarilo? A čo sa stane s tými potravinami, ktoré vyhodené byť musia? Nepredané jedlo stojí za 8 % svetových emisií oxidu uhličitého. Ak by bolo krajinou, bolo by tretím najväčším producentom tohto skleníkového plynu. Čo najčastejšie vyhadzujeme a ako sa to dá zmeniť? V sérii...

Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí len o povinnosti odpad zhodnotiť.  Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovedn...

Polročné učivo zvládneme za tri mesiace, hovorí Monika Ludrovanová zo združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku . Sama vyučuje svoju dcéru Sofi aj jej mladšiu sestru. Život od vzdelávania podľa nej nejde oddeliť, lebo čokoľvek robíme, vždy sa pri tom učíme. Ako deti k záujmu o učenie motivovať? Čo všetko sa dokážu naučiť aj samy? Čítajte alebo počúvajte v ďalšom dieli série V čom nás vyškolila kor...

Najlepšie pre životné prostredie sú odpady, ktoré nevzniknú. Namiesto jednorazových obalov, ktoré pošleme na recykláciu, je možné využívať obaly vratné, ktoré sa očistia a opäť naplnia. V našom regióne sú v tomto smere najznámejšie a dodnes pretrvávajúce pivové fľaše, ale vratné obaly je možné používať aj inde. Rozprávali sme sa o nich v rámci série Circular Slovakia s Ivanom Tučníkom zo spoločnos...

Hlavným cieľom cirkulárnej ekonomiky je uzavrieť slučku zdrojov a surovín, čo dnešná ekonomika nedokáže. Andrea Orsag pôsobí v Holandsku v spoločnosti Mission C ako konzultantka pre firmy, ktorým pomáha prenastaviť svoje fungovanie z lineárneho na cirkulárne. Ako to vedia dosiahnuť? Čo im to môže priniesť? A je to vôbec možné? Opýtala sa jej Maia Martiniak v podcaste konferencie Slovakia Going Zer...

Lucia Kubíny je dula, ktorá sprevádza ženy počas tehotenstva a v období straty dieťatka v akejkoľvek etape života. Touto skúsenosťou si prešli  tiež viaceré ženy v jej rode a téma sa jej osobne dotýka. Spolu s priateľkami založila minulý rok združenie Tanana , zamerané na podporu pre rodiny po strate dieťatka. Pýtali sme sa jej na to, čím si môžu rodiny po smrti dieťatka prechá...

Odstránili viečko z kelímku na kávu a ročne tak ušetria viac ako tonu plastu. Práve pri plastoch je recyklácia často problematická alebo úplne nedostupná. Zmeniť obal je však veľmi náročné na čas aj investície. Napriek tomu sa firmy postupne zaväzujú k dosiahnutiu recyklovateľnosti svojich obalov a používaniu recyklovaných materiálov. Ako celý proces prebieha? Aký dopad dokáže mať aj malá zmena v...

Kamila Skladaná je učiteľka spevu, klavíra a flauty na základnej umeleckej škole. Korona aj jej hodiny preniesla do online priestoru. Ako to prebiehalo? A prečo nebol dobrý nápad, keď mnohé školy v rámci dobiehania učiva vynechali práve hudobnú či výtvarnú výchovu? Čo tieto hodiny deťom dávajú a prečo sú dôležité? Vypočujte si v rozhovore. Príspevky o vzdelávaní na portáli čierna labuť podporuje N...

Učenie od tabule, nedostupnosť kvalitného vzdelávania pre všetkých, slabé technické vybavenie, zlé vzťahy. To všetko sú problémy, s ktorými sa vyrovanávajú slovenské školy a pandémia ich len zdôraznila. V čom sú ale poučenia, ktoré si z nej môžeme odniesť? Čo sme sa vďaka nej naučili? Koordinátor programu pre učiteľov Komenského inštitút Rado Plánička a učiteľka Anna Jančová hovoria, že narástla s...

Na prechod ku cirkulárnej ekonomike môžeme zvoliť dve cesty. Jednou sú komunitou podporované malé obchody spojené s požičovňami a opravovňami vecí ako je trnavská Baterkáreň a druhou sú veľkí hráči, ktorí minimalizujú svoj dopad a kompenzujú to, čo sa už odstrániť nedá. O to sa zas postupne snaží spoločnosť Lidl . S oboma členmi platformy Circular Slovakia sme sa rozprávali o tom, ako sa snažia sv...

Keď hovoríme o bezobalovosti a minimalizme, máme pocit, že sme objavili niečo nové. V skutočnosti tak žili už naši starí rodičia. Dnes často nemáme čas pestovať či veci opravovať tak, ako to robili oni. Minimum, ktoré však vie urobiť každý z nás, je zmenšiť aspoň množstvo obalov, ktoré si s tovarom domov prinesieme. Pre to môžeme navštíviť bezobalový obchod , ktorých je dnes na Slovensku už niekoľ...

Každá kríza v sebe skrýva príležitosť na zmenu. Čo priniesla pandémia korony žiakom? V čom vidia príležitosti, ktoré by sme mohli využiť aj po jej odznení? Rozprávali sme sa s nimi cez platformu Clubhouse. Príspevky o vzdelávaní na portáli čierna labuť podporuje Nadačný fond Telekom.

Dostať vzácne kovy z elektroodpadu je podstatne šetrnejšie voči životnému prostrediu ako ťažba z rudy. Keď ho vyhodíme do zmesového odpadu, o vzácne suroviny nenávratne prídeme. Elektroodpadu je pritom stále viac, no zrecyklovať sa darí stále iba niečo cez polovicu. Ako to zlepšiť? Odpovedá Štefan Červenka z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK .

Pre Bratislavu dotrieďuje papier a plasty súkromná spoločnosť, ktorej predošlý majiteľ je vyšetrovaný pre podozrenie z korupcie a navážania odpadu na nelegálnu skládku neďaleko spaľovne. Čo sa s odpadom deje dnes? A prečo sa ho recykluje podpriemerné množstvo napriek tomu, že dodávateľská firma na to využíva najmodernejšiu optickú triediacu linku široko-ďaleko? Zisťovali sme v rámci investigatívne...

Ak chceme zmenu, potrebujeme o tom hovoriť a začať od seba. Antónia Haľko v Londýne s kamarátkou rozbehla ekologicky a eticky udržateľnú značku oblečenia Trace Collective. Aká bola jej cesta? A ako dokáže udržateľná móda prispieť k pozitívnej zmene v sociálnej aj environmentálnej oblasti? Vypočujte si v podcaste, ktorý pripravuje Slovakia Going Zero Waste , najväčšia slovenská konferencia o odpade...

Jana Gorst sprevádza ľudí na konci ich života ako dula pre umierajúcich. Hovorí, že byť pri poslednom výdychu je obrovské privilégium. Opýtali sme sa jej, ako spracovať to, ak sa my sami ocitneme napríklad napojení na kyslík na covidovom lôžku, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka a ako na ňu pôsobí práca s touto témou. Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom Záhrad...

Zamedziť prenosu nákazy, pomôcť deťom k zdravému pohybu a prepájaniu vedomostí v praxi pomáha učenie vonku. Na Slovensku ho rozvíja platforma Živice Hurá von. S jej zakladateľkou Ivanou Poláčkovou sme sa rozprávali o tom, aké benefity nielen pre deti, ale aj pre učiteľov má učenie vonku a aké všetky predmety sa vonku učiť dajú. Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA.

Z módneho redaktora sa stal instagramovým motivátorom pre zber odpadkov vo voľnej prírode a aktivistom za klímu. Moderátor Michal Sabo v rozhovore s Maiou Martiniak hovorí o tom, aká bola jeho cesta k téme ochrany životného prostredia, čo všetko už našiel vyhodené v prírode, či je udržateľný životný štýl drahší a prečo ho práca s odpadom vnútorne upokojuje. Podcastovú sériu pripravuje Slovakia Goi...

Katarína Vydrová je sprievodkyňa pozostalých a zakladateľka prvej slovenskej pohrebnej agentúry BOLO. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako vniesť do posledných rozlúčok v čase pandémie osobitosť človeka, o tom, či by deti mali chodiť na pohreby a o tom, čím ju inšpirovali posledné rozlúčky v Holandsku. Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom Záhrada spomienok , ktorý sa venu...

Margita Jágerová zasvätila svoju kariéru etnologičky téme smrti. Rozprávali sme sa s ňou o tom, prečo sme my, Slováci, takí poverčiví, aký význam majú rituálne úkony, ktoré dodnes robíme keď niekto umrie, ale aj o umení oplakávania a hlbšom význame spoločných pohrebných spevov. Ako hovorí Margita, v minulosti sa o smrti menej hovorilo, ale viac sa žila. Naši predkovia mali systém zvykov, ktoré ich...

Lekárka Eva Kušíková pôsobila na misiách v Iraku či na Haiti, kde jej občas išlo takmer o život. Dnes sa na Slovensku stará aj o pacientov, ktorí s koronou ležia pripojení na prístrojoch. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa vyrovnáva s témou smrti, ako by chcela vrátiť dôveru medzi lekárov a pacientov aj o tom, ako sa snaží byť na blízku tým, ktorí na jej oddelení umierajú. Podcast Na život a na...

Pred témou smrti mnohí zatvárame oči a keď nám umrie niekto blízky,  sme často v koncoch. Smrť je však súčasť života. Poďme o nej hovoriť. V podcaste Na život a na smrť, ktorý pre vás pripravujeme v spolupráci s ekofunebráčkami zo Záhrady spomienok vám prinesieme inšpirácie, ako túto citlivú tému otvoriť. Vypočujte si o viac o tvorkyniach podcastu a témach, ktoré v ňom budete môcť počuť.

Epidémia koronavírusu spôsobila, že úmrtí je viac ako po iné roky. Mestá si na telá zosnulých objednávajú dodatočné chladiace zariadenia, krematóriá prešli na nonstop prevádzku, výrobcovia rakiev nestíhajú vyrábať. Dá sa to robiť aj inak? S ekofunebráčkou zo Záhrady spomienok Monikou Suchánskou sme sa rozprávali o tom, ako by dnešné alternatívy k tradičnému pochovávaniu vedeli pomôcť zvládnuť aj n...