Čudnopis

Kľak - s obcou Kľak sa najmä starším, spája vyvraždenie obyvateľov fašistami počas druhej svetovej vojny. A hoci je Kľak pomerne mladá obec, vo svojom názve si nesie praslovanský základ. Jeho význam a motiváiciu vysvetlí docent Jaromír Krško z katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Komjatná/Málokto sa vyzná v jazyku, ktorý bol na našom území , napríklad v 16. storočí. malé posuny, ktoré vnímme v jazyku v rozpätí storočí, môžu mierne zmeniť aj skutočnú motiváciu vzniku názvu sídla.

Handlová/ Mnoho slovenských obcí má v "rodnom liste" nemecký pôvod a týka sa to aj ich názvu. Výnimkou nie je ani mesto Handlová. Vylúštiť hádanku o pôvode názvu Handlová však nebude jednoduché.

Habovka - Na severe Slovenska nachádzajú mnohé sídelné názvyinšpiráciu až v Poľsku. Pri výklade ojkonyma habovka budeme hovoriť o niekoľkých možnostiach. jedna smeruje k Poľskej Dedinke Chabówka, vzdialenej od slovenskej habovky 65 kilometrov.

Vrútky - Jednou z oblastí, z ktorej pochádza pomerne veľa sídelných názvov, je vodopis. teplý prameň, bystrá voda, močaristý kraj - to všetko sa objavilo v našich ojkonymách. Možno prekvapí, že takejto skupine názvov patrí aj meno mestečka Vrútky.

Nesluša - Výklad pôvodu názvu Nesluša by sme mohli začať valaskou kolonizáciou a skončiť pri ľuďoch, ktorí sa nevedia slušne správať. V obidvoch prípadoch nebudeme ďaleko od odhalenia motivácie vzniku sídelného názvu Nesluša.

Vígľaš - Skôr, než budeme hovoriť o motivácii vzniku sídelného názvu Vígľaš, musíme si povedať čosi aj o zámku, ktorý sa dnes krásne zrekonštruovaný týči nad obcou. Stojí totiž na mieste slovanského hradiska a výklad ojkonyma ani tentoraz nebude jednoduchý... S pomocou jazykovedca, docenta Jaromíra Krška to však isto zvládneme.

Varín - Sídelné názvy v sebe ukrývajú čaro jazyka. Nachádzajú v ňom množstvo podnetov, ktoré vychádzajú z prírody, spoločenstva, obývajúdeho dané územie a histórie. V prípade obce Varín budú na začiatku prírodné pomery.

Hronský Beňadik - O slávu a dobrý chýr obce Hronský Beňadik sa v minulosti staral najmä benediktínsky kláštor, ktorý dodnes stojí na malom návrší nad ohybom riaky Hron. A práve táto skutočnosť stojí aj za motiváciou vzniku sídelného názvu, ktorú je jednoduché odhaliť. Vhod však padne aj zopár informáciií o histórii a samotnom kláštore.

Strečno - Na ceste autom z Martina do Žiliny sa v zákrute Váhu po ľavej strane nad vymi zrazu zjaví hrad Strečno. Stál len čosi poniže Margity a Besnej, dvoch brál, ktoré boli postrachom pltníkov na Váhu až do svojho odstrenelia v rokoch 1938 a 1939...Pod hraom leží dedinka, ktoré dostala pomenovanie podľa hradu. My budeme v dnešnom vydaní Čudnopisu spolu s Egonom Tomajkom a jazykovedcom, Jaromíro...

Oščadnica - K osadám, odkazujúcim na valaskú kolonizáciu patrí aj kysucká pohorská obec Oščadnica. Pôvod jej názvu sa dá interpretovať viacerými spôsobmi. V ďalšom vydaní rubriky Čudnopis o nich bude rozprávať docent Jaromír Krško.

Hajnáčka - Sídelný názov Hajnáčka nesporne poukazuje na hradné bralo a existenciu opevnenia. Od čoho je však odvodené? Aj túto hádanku vyrieši docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Želovce - Obce na južnom Slovensku mávajú často podobné geografické názvy v slovenčine aj maďarčine. Pritom len jeden z jazykov by mal smerovať k historicky pôvodnému názvu a mal by naznačiť motiváciu jeho vzniku. Pri názve Želovce sme sa pristavili aj preto, aby sme vysvetlili zaujímavosti, ktoré smerujú až k 6. až 7. stročiu a spolužitiu Slovanov s Avarmi.

Tvrdošín - Mnoho ojkoným vzniklo podľa vzoru osobné /krstné/ meno + koncovka -ín, čo znamená privlastňovanie v zmysle patriaca zakladateľovi. Keďže v Čudnopise budeme tentoraz skúmať názov Tvrdošín, ponúka sa aj otázka, ako znelo toto staroslovenská meno. Viac prezradí docent Jaromír Krško.

Tlmače - Docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v banskej Bystrici vysvetľuje motiváciu vzniku sídelného názvu Tlmače. Nechatesa poučiť alebo prekvapiť.

Osada Drábsko je mladou osadou, pretože bola založená až koncom 18. storočia. Tvrdenie, že pomenovanie je odvodené od drábov,ktorí kedysi v 16. storočí strážili panské lesy, neobstojí a preto musíme pátrať ďalej. Spoľahnúť sa však môžeme na jazykovedca, docenta Jaromíra Krška, ktorý sa etymológii a vlastným zemepisným názvom venuje systematicky.

Párnica - V rubrike "Čudnopis" pátrame po motivácii vzniku názvov našich osád. Na otázku, prečo sa obec volá tak, ako sa volá, sa pýtame miestnych obyvateľov a potom rovnakú otázku položíme aj jazykovedcovi, docentovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V ďalšom vydaní sa budeme pýtať na oravskú obec "Párnica...

Čremošné - hovorí sa, že v najstarších časoch naši predkovia pomenúvali svoje sídla podľa zvierat alebo rastlín: Psiare, Chrťan, Sokolec alebo Jablonové, Jablonica, Hrušovo, Lipany, Smečany.... Príkladov by sme mohli nájsť mnoho. Jedným z nich je azda aj Čremošné. Vysvetliť motiváciu vzniku názvu obec nám pomôže docent Jaromír Krško.

Cinobaňa/ Názov obce Cinobaňa zvádza k zjednodušenej interpretácii. V okolí boli bane a ťažili sa tu drahé kovy, takže je to jednoduché: Názov je motivovaný výskytom cínu! Lenže v skutočnosti sa v Cinobani cín nikdy neťažil. Po skutočnej motivácii názvu Cinobaňa budeme opäť pátrať s docentom Jaromírom Krškom.

Horná/Dolná Strehová/ O Poiplí sme už v našej rubrike hovorili niekoľkokrát. Spomínali sme ho aj v súvislosti s obranným systémom, ktorý tvorili pevnosti, strážne veže a zariadenia, slúžiace na ochranu severnej hranice Uhorska a obrannej línie v boji proti Turkom. Ak povieme Dolná/Horná Strehová, platí to tiež? Otázku sme položili nášmu spolupracovníkovi, jazykovedcovi, docentovi Jaromírovi Krškov...

Prestavlky, Prestavlky/ Medzi najčudnejšie názvy, ktorými sme sa v našej rubrike doposiaľ zaoberali, určite patrí názov obce Prestavlky. Špekulovať by sa možno dalo, ale zmysel trochu uniká. Pozrime sa na meno obce spolu s jazykovedcom, docentom Jaromírom Krškom

V najstarších časoch vraj boli obce pomenované podľa zvierat či rastlín, ktovín alebo aj stromov. Príkladov by sa našlo viacero. Nás však teraz zaujali podobné názvy v Liptove, konkrétne Bobrovec, Bobrovček, a Bobrovník, ktoré sa nachádzajú len niekoľko kilometrov od seba. Všetko nám opäť vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Motivácia vzniku názvov našich obcí je mimoriadne zaujímavá a pátranie po nej prináša mnoho prekvapení. Jedno z nich sme zažili aj pri odhaľovaní pôvodu názvu obce Divín.

Gemerské Dechtáre, Gemerské DechtáreV názve Gemerské Dechtáre nachádzame dve slová, ktoré naznačujú nielen to, kde máme obec hľadať, ale aj to, čomu sa kedysi jej obyvatelia venovali. O takzvaných služobníckych osadách veľmi rád hovorí docent Jaromír Krško, ktorý ich z jazykovedného hľadiska vedecky skúma.. Dajme mu teda slovo.

Istebné - Sídelný názov Istebné má praslovanský pôvod, znamená kolová stavba a súvisí tiež so slovom "izba"... Viac nám v ďašom pokračovaní cyklu Čudnopis vysvetlí docent Jaromír Krško.