Čudnopis

Budatín - Hrad, strážne miesto, okrúhla veža, legenda o zamurovaní neposlušnej dcéry, to všetko patrí k hradu Badatín a obce, pomenovanej podľa neho. Podľa čoho však dostal názov hrad? V tradičnej rubrike vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Poniky - jednoduchý výklad motivácie zviku sídelného názvu Poniky by nás odkázal na malé koníky. Čo by však robili v oblasti medzi Zvolenom Slovenskom Ľupčou. A tak sa ponúka aj niekoľko iným možností. Najviac nám ich aj tentoraz ponúka jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Lukavica - Lukavíc je na Slovensku hneď niekoľko a motivácia vzniku názvu je pomerne jednoduchá. Aj v tomto prípade by však pomohla znalosť praslovančiny. Viac v tradičnom cykle vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Ľubietová - patrila kedysi k sedmičke slávnych stredoslovenských banských miest a banícka sláva sa na nej viditeľne podpísala. Nás však viac ako história bude zaujímať etymológia názvu Ľubietová.

Modrý Kameň - druhému najväčšiemu na Slovensku dominuje hrad. Ten Turkom v 16 - tom storočí neodolal a z tých čias sa datuje základ miestnej gaštanice. Na hrade, ktorý bol viackrát prestavaný, dnes sídli Múzeum bábkarských kultúr. V Čudnopise bude reč o Modrom Kameni.

Kremnica - mesto uprostred hôr sa preslávilo bohatstvom vzácnych rúd, banskou a hustníckou tradíciou a svetoznámou mincovňou. Dnes si ho možno viacerí spájajú aj s Európskym festivalom humoru a satiry Kremnická gagy. Áno, v ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po motivácii vzniku sídelného názvu Kremnica!

Telgárt - mesto uprostred hôr sa preslávilo bohatstvom vzácnych rúd, banskou a hustníckou tradíciou a svetoznámou mincovňou. Dnes si ho možno viacerí spájajú aj s Európskym festivalom humoru a satiry Kremnická gagy. Áno, v ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po motivácii vzniku sídelného názvu Kremnica!

Šumiac - v ďalšej časti Čudnopisu sa už naozaj priblížime miestu, kde pramení Hron. Vyštveráme sa pod Kráľovu hoľu a zisťovať budeme, prečo sa Šumiac volá Šumiac.

Heľpa - v čudnopisnom pátraní pokračujeme na Horehron. Navštívime obec, o ktorej sa v ľudovej piesni spieva, že je to "pekné mesto". Pátrať budeme po motiváciu vzniku sídelného názvu Heľpa.

Polomka - v Čudnopise sme už mali obce, ktorých pomenovania boli motivované osobnými i všeobecnými podstatnými menami, vyjadrujúcimi napríklad činnosť ich obyvateľov. K trochu inej kategórii patrí pomenovanie, ktoré budeme v Čudnopise rozoberať dnes. Patrí horehronskej obci Polomka.

Sverepec - mnohé obce na Považí majú pre jazykovedca mimoriadne zaujímavé názvy. V cykle Čudnopis sa prustavíme aj pri názve obce Sverepec? Máte vo svojej slovnej zásobe všeobecné podstatné meno sverepec? Viete, čo to znamená?

Púchov - mnohé obce na Považí majú pre jazykovedca mimoriadne zaujímavé názvy. v cykle Čudnopis sa prustavíme aspoň pri dvoch. Viete podľa čoho dostalo svoj názov dnešné mesto Púchov?

Kláštor pod Znievom - niektoré sídelné názvy naznačujú mnoho stôp, ktoré vysvetľujú motiváciu ich vzniku. Platí to určite aj o Kláštore pod Znievom. Nás však nebude zaujímať len slovo kláštor a história rádov, ktoré v obci pôsobili. Preveríme aj etymológiu slova Zniev.

Bzovík je pôvodne cisterciátsky neskôr premonštrátsky a jezuitský kláštor prestavaný na pevnosť. Rovnaké meno nesie aj obec, susediaca s areálom v ruinách. Viete však, podľa čoho dostala obec pomenovanie? Vysvetlenie ponúka jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Krpeľany - v ohybe Váhu, medzi Kraľovanmi a Sučanmi, neďaleko hlavnej cesty, leží obec so zvláštnym názvom. Ľudová etymológia aj tentoraz ponúka príbeh. Aká je skutočná motiváciu obecného názvu, to nám vysvetlí docent Jaromír Krško

Podbiel - názvy oravských obcí majú nezriedka zaujímavú etymológiu. habovka, Krivá, Tvrdošín, alebo hoci aj Podbiel. Miestni možno tušia. My sa však na pomenovanie obce pozrieme spolu s jazykovedcom Jaromírom Krškom.

Pukanec - k najstarším mestám na slovensku patrí Pukanec. Na pohľad vyzerá motivácia vzniku sídelného názvu jednoducho. Ľudová etymológia však ponúka celkom iné východiská ako etymológia a historické zápisy. Viac informácií ponúkne ďalšie pokračovanie rubriky.

Brusno - v lone severných svahov Slovenského Rudohoria leží obec Brusno. v údolí Slovenského Rudohoria, na severovýchod od Banskej Bystrice, na severných svahoch Vepra. Kúpele Brusno sú svojim i liečivými prameňmi a čistým vzduchom známe od 19.storočia. Minerálne vody sú vhodné na indikácie niektorých zažívacích chorôb, najmä obličiek, pečene. V Brusne môžu liečiť aj srdcovo - cievne choroby a cho...

Budiš patrí k našim známym minerálnym vodám. Niektorí možno vedia, že rovnomennú obec môžu križovať na ceste z Turca smerom na Hornú Nitru. Viete však, podľa čoho dostala obec svoje meno?

Santovka - pri obciach s minerálnymi prameňmi sa tento týždeň pristavíme v Santovke. Nebudeme skúmať chemické zloženie tamojšej vody, ale pokúsime sa vysvetliť motiváciu vzniku sídelného názvu.

Rajec - najstaršia písomná pamiatka o obci pochádza z 12. storočia. Kráľ Belo III. vydal r. 1193 pre svojho verného a rozumného iobagiona Trenčianského hradu Vrazla listinu, v ktorej sa Rajec prvý raz spomína ako Raich. Prečo sa však Rajec volá Rajcom, o tom viac prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Dudince patria k naším najznámejším kúpeľným mestám. Zamysleli ste sa však niekedy aj nad tým, podľa čoho sú pomenované? My tak urobíme s jazykovedcom Jaromírom Krškom v tradičnej rubrike.

Donovaly - obec Donovaly sa skladá z niekoľkých, pôvodne uhliarskych, osád, ktoré sa "zarezávajú" do pôvodne lesnatého porastu a neskorších lúk. Hanesy, Mistríky, Buly, Polianka, Mišúty, to je len niekoľko z nich. Pod spoločným názvom Donovaly figurujú od 18 - teho storočia. Viac o pôvode jednotlivých názvov i toho spoločného prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka...

Banská Štiavnica - keď sa pokúsime zinterpretovať sídelný názov Banská Štiavnica, v lepšom prípade narazíme na banícku históriu. Lenže aj slovo baňa má svoj pôvod a vysvetlenie znie prekvapujúco. Viac prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško v ďalšej časti cyklu Čudnopis.

Plachtince