SK DEJINY

Kľúčom k prosperite býva šikovné využitie moderných výdobytkov. Ako sa to darilo Uhorsku v oblasti nerastného bohatstva. Vedci, vynálezy, prírodovedecké, ale aj umelecké zbierky – tu všade sa ukrýval potenciál bohatstva krajiny. Železo, veľké mozgy, zberateľstvo: o tom bude záverečný diel SK_Dejiny venovaný Uhorsku v časoch dualizmu.

Nové životné situácie a predstavy o budúcnosti v časoch rakúsko-uhorského dualizmu vyvolali zmeny v mentalite človeka na prahu modernity. Šírili sa novátorské myšlienky o zdravotníctve, stravovaní, hygiene či sociálnych otázkach. Ľudia sa zaoberali potrebou školskej reformy, ktorá patrila k prioritám. Prebiehal masívny rozvoj úverových a potravinových družstiev, ktoré už neboli len ekonomickým, al...

Habsburská monarchia bola od svojho vzniku v 16. storočí multikultúrny pestrý kolos v strede Európy. Rozsiahle premeny vyvolané priemyselnou revolúciou, ako aj politické a nacionálne dôvody viedli k prevratnej štátnej reforme v roku 1867. Poznáme ju ako rakúsko-uhorské vyrovnanie. Dualistickej monarchii sa hovorilo Rakúsko-Uhorsko a v takejto podobe štát existoval do novembra 1918. Čo dualizmus zn...

Aká bola Nitra po roku 1918? Okrem iného aj výrazný historický symbol. Ako sa využíval či dokonca zneužíval? V tretej časti rozprávania o dejinách Nitry si pripomenieme aj vplyv katolíckej cirkvi na život mesta. Neobídeme ani pohnuté osudy židovskej komunity, ktorá po stáročia spoluvytvárala tvár Nitry. Uvidíte v treťom pokračovaní série SK_Dejiny venovanej dejinám mesta Nitra.

Obdobím dobývania Svätej zeme, ani vojnami križiackych štátov so Saladínom a ďalšími moslimskými vojvodcami a sultánmi, sa fenomén križiackych výprav nekončí. Pápeži, cirkev, panovníci a vojaci Krista postupne obracali pozornosť celej stredovekej spoločnosti k novým vojenským cieľom. Križiacke výpravy smerovali proti pohanom, kacírom, odpadlíkom od viery, schizmatikom aj osmanským Turkom, a zúčast...

Československo rozhoduje o svojej budúcnosti! Československo volí! V druhej časti SK_Dejiny venovanej Voľbám roku 1946 sa pozrieme na to, ako vyzeral volebný 26. máj. Ktoré taktiky boli účinné a ktoré zlyhali? Nahliadneme aj za hranice – ako ovplyvnilo predvolebnú kampaň rastúce napätie medzi USA a ZSSR? A neobídeme ani historické interpretácie a mýty, ktoré sa spájajú s volebnými výsledkami.

V roku 1946 sa Slovensko v obnovenom Československu spamätávalo z následkov druhej svetovej vojny. Do verejného priestoru prenikali správy o vojnových zločinoch, ale aj o hrdinských činoch. Spoločnosť oslavovala oslobodenie, no zároveň súdila zradcov a viedla diskusie o vine, zodpovednosti a morálke. Popri obnove krajiny ľudia zháňali nedostatkový tovar a riešili svoju budúcnosť. Politika tak prir...

Mlynárstvo zažívalo veľký rozmach v prvej polovici 19. storočia. Jeho zlaté obdobie sa skončilo so zavádzaním strojov a budovaním veľkomlynov. Väčšina mlynov zanikla už pred prvou svetovou vojnu, ďalšie po nástupe komunizmu a kolektivizácie. V druhom diely série venovanej mlynárstvo na Slovensku si povieme, ako budovanie mlynov ovplyvňovalo ráz krajiny, čo nám po mlynoch ostalo, aj to, ako možno d...

Historik Pavel Dvořák nazval jednu zo svojich kníh Zázrak obilného zrnka. Neolitická revolúcia zrodila poľnohospodárske spoločnosti a od základu zmenila spôsob života, usporiadanie spoločnosti i stravu. Obilniny dodnes tvoria základ výživy. V prvej časti dvojdielnej série o mlynoch, o zlatom veku aj o úpadku mlynárskeho remesla budeme hovoriť o mlynárstve od stredoveku do priemyselnej revolúcie.

Dejiny dnes budeme počuť, čítať aj vidieť na javisku. Populárna kultúra totiž hrá na všetkých frekvenciách – od refrénu Tublatanky, cez fantasy literatúru z čias protitureckých vojen až po dialógy Radošinského naivného divadla. Zistíme, že dobrodružstvo, smiech či hudba môžu byť skvelou a poučnou historickou kronikou. Poďte sa s nami opäť naladiť na tak trochu iné rozprávanie o histórii v druhej č...

Z Uhorska do Československa, z Československa do Maďarska, z Maďarska do Československa. To boli cesty Košíc v prvej polovici 20. storočia. Dnes si povieme o radostných aj strastných chvíľach v živote obyvateľov mesta v týchto mimoriadne pohnutých časoch. Začíname tretí diel o dejinách Košíc.

Košice sa v 19. storočí začínali podobať na moderné európske mestá. Zbúrali sa mestské hradby, stavali sa nové mestské štvrte, podniky, stánky kultúry. Elektrifikovalo sa, asfaltovalo sa, budovala sa kanalizácia. Spomenieme známe postavy, ktoré Košiciam na prahu modernity vtlačili svoju stopu. V druhej časti venovanej histórii Košíc si povieme aj o vojenskej posádke, ktorá bola dôležitou súčasťou...

Košické poklady. Asi tak by sme mohli zhrnúť obsah prvého dielu o dejinách Košíc. Povieme si o bohatstve a prosperite Košičanov, keď ich mesto patrilo medzi najvýznamnejšie stredoveké mestá Uhorska. Klenotom Košíc je aj ich bohatá univerzitná tradícia. V roku 1935 obletela republiku vzrušujúca správa, že v Košiciach objavili vzácny zlatý poklad. Ten bude zaujímať aj nás.

Životopismi svätých sú ich legendy. Stredoveké legendy sú zároveň špecifickým literárnym žánrom, často viac biografiami ideálov, než historických osobností. Inak to nebolo ani v Uhorskom kráľovstve a v ďalších kresťanských štátoch, ktoré vznikali v strednej Európe v 10. a 11. storočí. Čo všetko sa teda dá vyčítať z legiend o svätcoch, a čo naopak o samotných autoroch týchto prameňov, alebo o okoln...

Prototypom kresťanského svätca bol mučeník, zbožný človek, ktorý za vieru v Krista prelial vlastnú krv. Podľa tradície sa stal prvým mučeníkom ranej cirkvi archidiakon sv. Štefan - protomartýr, ukameňovaný v Jeruzaleme. Po smrti Štefana pribúdali príbehy o ďalších mučeníkoch, šírené ústnou tradíciou a prvými kresťanskými literátmi. V prvej časti nášho rozprávania o svätých nás bude zaujímať, aké s...

Vlastniť auto sa stalo štandardom. A tak mnohí mohli vyraziť na dovolenku bez závislosti od cestovných poriadkov hromadnej dopravy. Jazda automobilom neprinášala len vietor do vlasov, ale aj vrásky na čelo. Zápchy, dopravné kolapsy, pretlak automobilov. Blíži sa koniec doby automobilovej? Opýtame sa v pokračovaní rozprávania o dejinách automobilizmu.

Zdravie tela pochádza neomylne z rozumne pripraveného jedla, píše sa v prvej kuchárke v slovenčine. Kuchárske knihy sa vo veľkom začali publikovať a čítať v 19. storočí. Recepty sa dovtedy ústne tradovali z generácie na generáciu. V druhej časti SK_Dejiny venovanej chutiam monarchie budeme hovoriť prečo kuchárske knihy boli nielen užitočné diela plné rád a chutí, ale dostali do vienka aj budovanie...

Zmierenie nastáva najľahšie pri prestretom stole, pripomínal Károly Gundel, jeden z velikánov budapeštianskej gastronómie. Iste si radi dáte Sacherku, Dobošku, bratislavské rožky, rezeň, halušky alebo guláš. Dnes budeme hovoriť o tom, ako vznikali a varili sa delikátne jedlá v habsburskej monarchii, ako sa stolovalo a aký je vzťah medzi kultúrou a gastronómiou, či dokonca politikou a jedlom. Pozri...

Po rozpade Rímskej ríše vznikali v Európe nové, takzvané germánske kráľovstvá. Hoci ich obyvateľmi boli aj niekdajší provinciálni občania, na čele týchto spoločností už stáli vojvodcovia a králi zo starých germánskych rodov. Prví panovníci a pôvodne pohanské elity Frankov, Ostrogótov, Vizigótov, Burgundov a iných kmeňov do veľkej miery ťažili z rímskeho politického a kultúrneho dedičstva. Hranice...

„Objavením zdrojov energie sa začalo znečisťovať ovzdušie, voda a pôda. V životnom prostredí sa objavil hluk a vibrácie. V riekach ubudli ryby, v lesoch je menej vtáčieho spevu, v pečeni ľudí je DDT. Prišiel blahobyt, pohodlie, lietadlová doprava, televízia, umelé hmoty a rádioaktivita. Platíme za to zhoršenou kvalitou ovzdušia.“ Napísali v časopise Náš Dunaj v apríli 1974. Ako sa k životnému pros...

Vzťah človeka k životnému prostrediu sa menil a mení. V najstarších dobách bolo poznanie prírodných cyklov či vzťahov medzi organizmami otázkou jeho prežitia. Zvedavosť a podnikavosť zvyšovala životné nároky, pribúdali ľudské zásahy do prírody a ich hĺbka nabrala rozmery celosvetovej hrozby. V dvoch dieloch SK_Dejiny o environmentálnych dejinách budeme hovoriť, ako sme sa prepracovávali od drancov...

Po nežnej revolúcii sa vravelo, že československé diplomatické zastúpenia za socializmu boli „semenišťami agentov“. Aká bola realita? Kto mohol byť diplomat v stalinskom období, kto v uvoľnených 60. rokoch a kto počas normalizácie? Aké mali predpoklady a vzdelanie a aký podiel na čseskoslovenskej diplomacii mali Slováci? Špeciálne nás bude zaujímať éra, keď bol na čele socialistického rezortu dipl...