Verbisti

Dnešné evanjelium nám pripomína, že kresťan nemá svoju vieru skrývať, ale prinášať svetu svetlo, nádej a chuť života. Ježiš nás pozýva byť soľou zeme — ľuďmi, ktorí svojou dobrotou, pravdou a láskou menia prostredie okolo seba. Svätý Justín je krásnym príkladom človeka, ktorý po dlhom hľadaní našiel pravdu v Kristovi a nebál sa za ňu položiť život.

Slávnosť Najsvätejšej Trojice nám pripomína, že v centre kresťanskej viery nestojí myšlienka ani zákon, ale Boh, ktorý je spoločenstvom lásky. Otec, Syn a Duch Svätý nás pozývajú vstúpiť do vzťahu, ktorý dáva život, nádej a pokoj.

Jakou mocí to děláš?

Možno nás šokuje takéto chápanie radosti tohto veľkého a obľúbeného svätca. Pre nás by bolo iste veľkou radosťou, keby nám vrátnik otvoril dvere, privítal nás a mohli sme sa konečne zohriať v teple a oddýchnuť si z cesty. Sme totižto naučení na prirodzené radosti, či radosti sveta. A to vôbec nie je zlé, pretože aj cez drobné radosti nám Pán chce spríjemniť náš pobyt na zemi.

Ježiš na obraze neplodného figovníka a očistenia chrámu ukazuje, že nestačí vonkajšia zbožnosť bez skutočného duchovného ovocia. Pravá viera sa prejavuje živým vzťahom s Bohom, modlitbou, dobrými skutkami a schopnosťou odpúšťať.

Milí priatelia,počas týždňa sa opäť spoločne zastavujeme pri Božom slove, aby v nás mohlo pomaly dozrievať ešte skôr, než príde nedeľa. Tentoraz sa v reflexii pozrieme na druhé čítanie zo slávnosti Najsvätejšej Trojice z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.

„Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ 

V sobotu 23. května 2026 se uskutečnila společná farní pouť do mariánského poutního místa Hrádek u Vlašimi. Farníci putovali různými způsoby – vlakem, auty i na kolech – a už samotná cesta se stala krásným znamením společného putování ve víře.

Na cirkevnej škole v dedinke Beabo, kde pôsobí páter Lukáš Hanúsek SVD, sa podarilo dokončiť nové školské triedy. Je to ovocie vašich darov, modlitieb a Misijných jarmokov na Slovensku a v Čechách.

Sú chvíle, keď si človek myslí, že po rokoch misionárskej služby už veľa zažil a pochopil. Že po desaťročiach medzi ľuďmi, v radostiach i utrpeniach, sa už len tak niečomu novému nepriučí. A potom príde desaťročný chlapec, ktorý vám bez veľkých slov dá lekciu, na ktorú nezabudnete.

Veľkosť v Božích očiach sa nemeria postavením, ale schopnosťou slúžiť.

Dnes Pán Ježiš hovorí o odmene pre tých, ktorí pre neho čosi opustili a zanechali. A hoci je táto odmena niekedy s prenasledovaním, ako kresťania sme pozvaní k radosti.

Milí priatelia, blížime sa k sviatku Zoslania Ducha Svätého a Božie slovo nás opäť pozýva zastaviť sa a otvoriť svoje vnútro tomu, čo chce Boh konať aj dnes. V tejto reflexii sa zastavíme pri prvom čítaní zo slávnosti Turíc zo Skutkov apoštolov.

Dnešný deň nás vedie pod kríž. Nie je to miesto ľahké ani pohodlné. A predsa práve tam zaznievajú jedny z najkrajších slov nádeje – slová, ktorými nám Ježiš daruje Matku.

Ježiš neprichádza až po búrke

To je ten učedník, který to všechno zaznamenal a jeho svědectví je pravdivé.

Milí priatelia, na stránke Spoločnosti Božieho Slova nájdete aj náš e-shop, v ktorom chceme ponúkať nielen knihy verbistických autorov, ale aj množstvo ďalších titulov a materiálov, ktoré môžu povzbudiť vo viere, priniesť pokoj do každodenného života alebo poslúžiť ako pekný darček pre blízkych.

Ježiš sa trikrát pýta Petra na lásku, čím uzdravuje jeho trojnásobné zapretie a ukazuje mu svoje milosrdenstvo voči slabosti. Zároveň ho poveruje viesť Cirkev ako pastier a naznačuje, že aj on bude nasledovať Krista v utrpení a obete.

Hosťom druhej epizódy podcastu Verbisti je Matúš Kubo, ktorý prežil rok ako misijný dobrovoľník v Bolívii. Rozpráva o živote medzi mladými na internáte, o práci na farme, učení sa španielčiny aj o tom, ako ho misijná skúsenosť zmenila. Rozhovor o dobrovoľníctve, kultúrnych rozdieloch, hľadaní povolania a o tom, že misia často najviac mení samotného človeka, ktorý prichádza slúžiť.

Slová Ježišovej modlitby za jeho učeníkov nestrácajú nič zo svojej sily a počas stáročí znova a znova s rovnakou intenzitou ako vtedy, keď boli vyslovené, zasahujú srdcia všetkých opravdivých veriacich. Aj my by sme mali dať priestor pôsobeniu Ježišovej modlitby v našom živote.

Sv. Pavol sa lúči so staršími cirkvi v Efeze. On pomaly končí svoj beh, no iní preberajú štafetu a pokračujú.

Na siedmu veľkonočnú nedeľu, 17.5., sa v obci Bánov pri Nových Zámkoch slávila spomienka na desiate výročie odchodu do večnosti sr. Veroniky Theresie Ráckovej SSpS. 

Ježiš dnes hovorí slová, ktoré sú veľmi realistické, ale zároveň plné nádeje. Nezakrýva pred nami ťažkosti života, ale ukazuje nám, ako nimi prejsť s pokojom v srdci.

Možno aj my máme vo svojom živote niečo rozpracované: zmierenie, ktoré sme odložili, modlitbu, ktorú sme zanedbali, službu, pri ktorej sme ochabli, alebo rozhodnutie, pri ktorom sme stratili odvahu.

Ježiš hovorí, že smútok z jeho utrpenia a smrti sa premení na trvalú radosť zo stretnutia so vzkrieseným Kristom, podobne ako bolesť pri pôrode vystrieda radosť z narodeného dieťaťa. Táto hlboká radosť, dar Ducha Svätého, pretrváva aj uprostred utrpenia a je znakom blízkosti človeka k Bohu.