Čudnopis

Podbiel - názvy oravských obcí majú nezriedka zaujímavú etymológiu. habovka, Krivá, Tvrdošín, alebo hoci aj Podbiel. Miestni možno tušia. My sa však na pomenovanie obce pozrieme spolu s jazykovedcom Jaromírom Krškom.

Pukanec - k najstarším mestám na slovensku patrí Pukanec. Na pohľad vyzerá motivácia vzniku sídelného názvu jednoducho. Ľudová etymológia však ponúka celkom iné východiská ako etymológia a historické zápisy. Viac informácií ponúkne ďalšie pokračovanie rubriky.

Brusno - v lone severných svahov Slovenského Rudohoria leží obec Brusno. v údolí Slovenského Rudohoria, na severovýchod od Banskej Bystrice, na severných svahoch Vepra. Kúpele Brusno sú svojim i liečivými prameňmi a čistým vzduchom známe od 19.storočia. Minerálne vody sú vhodné na indikácie niektorých zažívacích chorôb, najmä obličiek, pečene. V Brusne môžu liečiť aj srdcovo - cievne choroby a cho...

Budiš patrí k našim známym minerálnym vodám. Niektorí možno vedia, že rovnomennú obec môžu križovať na ceste z Turca smerom na Hornú Nitru. Viete však, podľa čoho dostala obec svoje meno?

Santovka - pri obciach s minerálnymi prameňmi sa tento týždeň pristavíme v Santovke. Nebudeme skúmať chemické zloženie tamojšej vody, ale pokúsime sa vysvetliť motiváciu vzniku sídelného názvu.

Rajec - najstaršia písomná pamiatka o obci pochádza z 12. storočia. Kráľ Belo III. vydal r. 1193 pre svojho verného a rozumného iobagiona Trenčianského hradu Vrazla listinu, v ktorej sa Rajec prvý raz spomína ako Raich. Prečo sa však Rajec volá Rajcom, o tom viac prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Dudince patria k naším najznámejším kúpeľným mestám. Zamysleli ste sa však niekedy aj nad tým, podľa čoho sú pomenované? My tak urobíme s jazykovedcom Jaromírom Krškom v tradičnej rubrike.

Donovaly - obec Donovaly sa skladá z niekoľkých, pôvodne uhliarskych, osád, ktoré sa "zarezávajú" do pôvodne lesnatého porastu a neskorších lúk. Hanesy, Mistríky, Buly, Polianka, Mišúty, to je len niekoľko z nich. Pod spoločným názvom Donovaly figurujú od 18 - teho storočia. Viac o pôvode jednotlivých názvov i toho spoločného prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka...

Banská Štiavnica - keď sa pokúsime zinterpretovať sídelný názov Banská Štiavnica, v lepšom prípade narazíme na banícku históriu. Lenže aj slovo baňa má svoj pôvod a vysvetlenie znie prekvapujúco. Viac prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško v ďalšej časti cyklu Čudnopis.

Plachtince

Kľak - s obcou Kľak sa najmä starším, spája vyvraždenie obyvateľov fašistami počas druhej svetovej vojny. A hoci je Kľak pomerne mladá obec, vo svojom názve si nesie praslovanský základ. Jeho význam a motiváiciu vysvetlí docent Jaromír Krško z katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Komjatná/Málokto sa vyzná v jazyku, ktorý bol na našom území , napríklad v 16. storočí. malé posuny, ktoré vnímme v jazyku v rozpätí storočí, môžu mierne zmeniť aj skutočnú motiváciu vzniku názvu sídla.

Handlová/ Mnoho slovenských obcí má v "rodnom liste" nemecký pôvod a týka sa to aj ich názvu. Výnimkou nie je ani mesto Handlová. Vylúštiť hádanku o pôvode názvu Handlová však nebude jednoduché.

Habovka - Na severe Slovenska nachádzajú mnohé sídelné názvyinšpiráciu až v Poľsku. Pri výklade ojkonyma habovka budeme hovoriť o niekoľkých možnostiach. jedna smeruje k Poľskej Dedinke Chabówka, vzdialenej od slovenskej habovky 65 kilometrov.

Vrútky - Jednou z oblastí, z ktorej pochádza pomerne veľa sídelných názvov, je vodopis. teplý prameň, bystrá voda, močaristý kraj - to všetko sa objavilo v našich ojkonymách. Možno prekvapí, že takejto skupine názvov patrí aj meno mestečka Vrútky.

Nesluša - Výklad pôvodu názvu Nesluša by sme mohli začať valaskou kolonizáciou a skončiť pri ľuďoch, ktorí sa nevedia slušne správať. V obidvoch prípadoch nebudeme ďaleko od odhalenia motivácie vzniku sídelného názvu Nesluša.

Vígľaš - Skôr, než budeme hovoriť o motivácii vzniku sídelného názvu Vígľaš, musíme si povedať čosi aj o zámku, ktorý sa dnes krásne zrekonštruovaný týči nad obcou. Stojí totiž na mieste slovanského hradiska a výklad ojkonyma ani tentoraz nebude jednoduchý... S pomocou jazykovedca, docenta Jaromíra Krška to však isto zvládneme.

Varín - Sídelné názvy v sebe ukrývajú čaro jazyka. Nachádzajú v ňom množstvo podnetov, ktoré vychádzajú z prírody, spoločenstva, obývajúdeho dané územie a histórie. V prípade obce Varín budú na začiatku prírodné pomery.

Hronský Beňadik - O slávu a dobrý chýr obce Hronský Beňadik sa v minulosti staral najmä benediktínsky kláštor, ktorý dodnes stojí na malom návrší nad ohybom riaky Hron. A práve táto skutočnosť stojí aj za motiváciou vzniku sídelného názvu, ktorú je jednoduché odhaliť. Vhod však padne aj zopár informáciií o histórii a samotnom kláštore.

Strečno - Na ceste autom z Martina do Žiliny sa v zákrute Váhu po ľavej strane nad vymi zrazu zjaví hrad Strečno. Stál len čosi poniže Margity a Besnej, dvoch brál, ktoré boli postrachom pltníkov na Váhu až do svojho odstrenelia v rokoch 1938 a 1939...Pod hraom leží dedinka, ktoré dostala pomenovanie podľa hradu. My budeme v dnešnom vydaní Čudnopisu spolu s Egonom Tomajkom a jazykovedcom, Jaromíro...

Oščadnica - K osadám, odkazujúcim na valaskú kolonizáciu patrí aj kysucká pohorská obec Oščadnica. Pôvod jej názvu sa dá interpretovať viacerými spôsobmi. V ďalšom vydaní rubriky Čudnopis o nich bude rozprávať docent Jaromír Krško.

Hajnáčka - Sídelný názov Hajnáčka nesporne poukazuje na hradné bralo a existenciu opevnenia. Od čoho je však odvodené? Aj túto hádanku vyrieši docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Želovce - Obce na južnom Slovensku mávajú často podobné geografické názvy v slovenčine aj maďarčine. Pritom len jeden z jazykov by mal smerovať k historicky pôvodnému názvu a mal by naznačiť motiváciu jeho vzniku. Pri názve Želovce sme sa pristavili aj preto, aby sme vysvetlili zaujímavosti, ktoré smerujú až k 6. až 7. stročiu a spolužitiu Slovanov s Avarmi.

Tvrdošín - Mnoho ojkoným vzniklo podľa vzoru osobné /krstné/ meno + koncovka -ín, čo znamená privlastňovanie v zmysle patriaca zakladateľovi. Keďže v Čudnopise budeme tentoraz skúmať názov Tvrdošín, ponúka sa aj otázka, ako znelo toto staroslovenská meno. Viac prezradí docent Jaromír Krško.

Tlmače - Docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v banskej Bystrici vysvetľuje motiváciu vzniku sídelného názvu Tlmače. Nechatesa poučiť alebo prekvapiť.