Verbisti

Dnes, v posledný deň /obdobia cez rok/ cirkevného roka/, nás Ježiš upozorňuje na skutočnosť, že náš život sa pomíňa.

Dnes nás Ježiš pozýva pozrieť sa, ako klíči figovník, symbol našej Cirkvi, ktorá sa pravidelne obnovuje vďaka tej vnútornej sile, ktorú do nej vkladá Boh.

Můžeme si dnes při čtení svatého evangelia dovolit nepřemýšlet o naší době, která přináší den ode dne stále více ohrožení a prolévání krve? „na zemi úzkost národů, bezradných nad hukotem a příbojem moře; lidé budou zmírat strachem a očekáváním toho, co přijde na (celý) svět, neboť hvězdný svět se zachvěje.“

Trpezlivosť rozhodujúcim spôsobom prispieva k pochopeniu, že kríž je, oveľa skôr ako bolesť, v podstate láskou.

Podobenstvom o múdrych a nerozumných pannách nám Ježiš hovorí, ako možno vstúpiť do Božieho kráľovstva. Rozvážnosť je cnosťou a múdry človek, ktorý váži svoje slová a koná s pokojom a múdrosťou, je rozvážnym.

V evanjeliu sme práve počuli ako za Ježišom prišla jeho matka a príbuzní a chceli sa s ním rozprávať. Evanjelista nám nehovorí, o čom sa chceli rozprávať. Z iného kontextu však vieme, že boli v rozpakoch z toho všetkého, čo Ježiš robil. 

Dnes sa Božie slovo zaoberá nevyriešenou otázkou vzkriesenia z mŕtvych. Je zvláštne, že podobne ako saduceji, i my si stále kladieme zbytočné a nezmyselné otázky.

Ježišovo gesto je dnes prorocké. Tak ako to robili starí proroci, robí symbolický čin, plný budúcich dôsledkov.

"Obchodujte, kým sa nevrátim!"

Evanjelium dnes veľmi dobre odhaľuje dielo svätého Alberta Veľkého (1193 - 1280), biskupa a učiteľa Cirkvi. Využívajúc úsudok v službe viery, stal sa skúseným mudrcom v aspektoch prírodných vied a vedy o myslení.

Dnešné evanjelium nám ponúka veľkú lekciu viery. Slepý žobrák – ktorý sa v Markovom evanjeliu volá Bartimej (porov. Mk 10, 46) – je vzorom viery, s ktorou sa plný dôvery obrátil na Ježiša, keď volal: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Choď do hĺbky

Svätý Jozafát sa začal venovať obnove jednoty s takou silou a zároveň s takou jemnosťou a takým ovocím, že ho jeho vlastní protivníci nazvali „zlodejom duší“.

Dnes, keď slávime spomienku svätého Martina z Tours, liturgia nás pozýva zamyslieť sa práve nad týmto úryvkom z Evanjelia podľa Matúša. Tento úryvok nám hovorí o konci čias, keď Syn človeka príde súdiť a oddeliť spravodlivých od hriešnikov. Pritom Ježiš spravodlivých odmení tým, že ich pozve, aby sa ujali vlastníctva kráľovstva, ktoré je pre nich pripravené.

Dnes slavíme svatořečení jednoho z největších pontifiků, kteří kdy usedli na římský stolec.

Všetci ľudia sú posvätnou skutočnosťou, v ktorej prebýva Boh.

"Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."

Dnešné evanjelium hovorí o troch dôležitých témach. V prvom rade o našom správaní sa k deťom alebo k ľuďom, ktorí sú slabí či krehkí vo viere. Konkrétne, sme varovaní pred zlom, ktoré im môžeme spôsobiť.

Manželstvo a nebeské kráľovstvo

Boh túži po našej svätosti.

Karol Boromejský - veľký pastier ľudských duší!

Dnes nám evangelista předkládá dvě Ježíšova podobenství, která osvětlují jeho božský přístup k hříšníkům, kteří se vrací na správnou cestu. Pomocí obrazu velké radosti odhaluje Boží dobrotu, která nachází zalíbení v obrácení těch, jež se vzdálili pro svůj hřích.

„ Pri Pánovom stole si nepripomíname mučeníkov tak, ako si pripomíname iných, ktorí odpočívajú v pokoji, aby sme sa za nich modlili, ale skôr preto, aby sa oni modlili za nás, aby sme mohli ísť v ich šľapajach ...“

V dnešný sviatok Všetkých svätých sme si vypočuli Blahoslavenstvá z Matúšovho evanjelia. Evanjelista nám tu ponúka Ježišovo učenie, ktoré sa má pre nás kresťanov stať tým, čím bol Zákon pre Židov: pravidlom či normou nášho života. Preto predstavuje Ježiša, ktorý podobne ako Mojžiš vystupuje na „horu“ a odtiaľ učí ľudí.

Pán nám pomáha pochopiť, že ak nezištne rozdáme bez toho, aby sme za to niečo očakávali, Boh nám to vráti väčšou odmenou – večným životom.