Verbisti

Dnešné evanjelium nám pripomína, že ohlasovanie Evanjelia nie je výkon, ale povolanie. Boh si volí svojich spolupracovníkov, učí ich jednoduchosti, dôvere a pokoju – a potom ich posiela ako nositeľov jeho blízkosti do každého domu sveta.

Božie slovo často zaznieva tam, kde by sme ho najmenej čakali. 

Jeho příbuzní říkali, že se pomátl na rozumu.

Evanjelium používa jednoduchú, no nesmierne silnú vetu: „Vstúpil teda do seba.“

Vyvolený, povolaný a poslaný

Všetci, ktorí sme boli pokrstení v jedného Pána a v jednu vieru, máme tvoriť jednotu, aby svet mohol uveriť. Naše úsilie o posväcovanie nemôže byť prekážkou úsilia o jednotu s inými, o vzájomné porozumenie, prijatie a odpustenie.

Božie slovo formuje naše myslenie, naše rozhodnutia aj naše vzťahy a stáva sa svetlom v konkrétnych situáciách, ktoré prežívame.

Kristus volá k úplnej odovzdanosti: darovať svoj život.

Podobne ma oberá o radosť aj akýkoľvek hriech, slabosť či závislosť – čiže všetko, čo narúša harmóniu medzi mnou a Bohom. 

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš pozýva vystúpiť ponad bezduché zachovávanie Božích príkazov. Na príklade Ježišovej interpretácie sobotného príkazu sa môžeme učiť interpretovať zákony z perspektívy lásky.

Dnešné evanjelium nás vedie k pochopeniu, že skutočné náboženské úkony majú vychádzať z novosti srdca. Kristus neodmieta pôst – dáva mu nový zmysel, ktorý sa rodí zo stretnutia s Ním, Ženíchom.

V tomto duchu sa Cirkev každoročne, v týždni od 18. do 25. januára, spája v modlitbe za jednotu kresťanov, aby to, o čo sa Kristus modlil pred svojím utrpením, dozrievalo v srdciach jeho učeníkov aj dnes.

Evanjelium nás pozýva ukazovať na Toho, ktorý dáva životu zmysel.

Vypočujte si, čo všetko mnôžete nájsť na našej web stránke verbisti.sk

Nepřišel jsem povolat spravedlivé, ale hříšníky.

„Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“  (Ž 119,105)

Zistite, čo všetko si môžete prečítať v januárovom čísle časopisu Hlasy z domova a misií

Odpúšťajú sa ti hriechy

Ježišovo uzdravenie malomocného odhaľuje silu Božieho „chcem“, ktoré premieňa život človeka. Toto Božie „áno“ stálo aj pri počiatkoch misijného diela sv. Arnolda Janssena, zakladateľa troch kongregácií.

Byť Božím služobníkom neznamená byť chránený pred slabosťou či námahou. Znamená to dovoliť Bohu, aby si cez náš život našiel cestu k druhým.

Vernosť, ktorú Arnold Janssen žil, sa nepresadila hlučne. Dozrievala pomaly. A práve v tom spočíva jej trvalá hodnota.

Robíme veľa dôležitých vecí — no hrozí nám, že zabudneme na tú najnutnejšiu: na modlitbu.

Pozvanie k radosti však neznamená ignorovať negatívne pocity a bolestné skúsenosti, bagatelizovať ich, „zamiesť ich pod koberec“, a tváriť sa, že všetko je v poriadku. 

Dnešná spomienka sv. Hilára, učiteľa Cirkvi, nás pozýva pevne stáť v pravej náuke Ježiša Krista, ktorý je pravým Bohom, splodeným, nie stvoreným, jednej podstaty s Otcom.    

Krátko po vianočnom období, keď sa život vracia do svojho rytmu, evanjelium nám pripomína prvé slová Ježišovho verejného účinkovania. Je to jasné pozvanie – obrátiť sa, otvoriť sa novému začiatku a vykročiť za Kristom s čistým srdcom.