V ženskom rode

"Veci, ktoré sa stali a na ktoré poukazuje (Kočnerova) Threema sa nikdy nemali stať. Otázka je, ako na tieto udalosti následne reagovali sudcovia, sudkyne, advokáti, či študenti práva. Musíme sa pýtať, či táto reakcia bola dostatočná, prípadne aká vlastne mala byť, alebo čo mohlo napomôcť tomu, aby bola lepšia " hovorí právnička Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, expe...

„Právnici nie sú ľudia, ktorí chodia na štýlové obedy, večere a kávičky s klientami, z času na čas si odbehnú na súd a všetkých ohúria plamenným prejavom. Dennou rutinou povolania advokáta je v skutočnosti drina,“ hovorí advokátka Zuzana Mlkvá Illýová, riaditeľka Ústavu klinického právneho vzdelávania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  Rozprávame sa o vzdelávaní budúcich pr...

"Dnes už nejde len o vedomosti. Človek nie je schopný naučiť sa všetko, pretože objem informácií, ktoré máme k dispozícii, je obrovský. Musíme sa snažiť fakty zasadiť do hodnotového rámca a k informáciám zaujať nejaký postoj," hovorí metodička globálneho vzdelávania Lenka Putalová, ktorá pracuje pre neziskovú organizáciu Človek v ohrození. "Tento prístup nám dáva možnosť, aby sme lepšie pochopili...

"Dôvodov, prečo musíme vedieť pomôcť aj sociálne slabším ľuďom a vylúčeným skupinám je veľmi veľa. Môžeme sa rozprávať o základnej ľudskosti, solidarite, spoločenskej zodpovednosti, či zodpovednosti  jedného voči druhému. Existujú aj dôvody ekonomické, pretože nesystémová pomoc, napríklad ľuďom bez domova, nás všetkých stojí oveľa viac," hovorí Natália Šmídová, koordinátorka projektu sociálneho bý...

„Obeťou ideologického sporu bude vždy žena,“ hovorí výskumníčka Denisa Nešťáková, ktorá sa v pripravovanej knihe Tisovi poza chrbát venuje otázke interrupčného zákona fašistického Slovenského štátu. „Akokoľvek sa to hociktorá doba snažila zakryť, vždy to bolo postavené proti žene. V najhorších prípadoch bola žena akýsi chodiaci inkubátor. Mala slúžiť na to, aby v nej dieťa deväť mesiacov prežilo,...

"Socha Svätopluka na Bratislavskom hrade je politická záležitosť. Vznikla za absurdných okolností: vysokí štátni predstavitelia na verejnom priestranstve osadili sochu autora, ktorý bol kedysi komunistickým normalizátorom a kádroval svojich kolegov. Títo politici, mentálni potomkovia doby socializmu a normalizácie nevedia, že umenie je o niečom inom. Umenie má vyjadrovať slobodu, má mať hlboké pos...

"Divadelné predstavenie je tímová práca. Je to ilúzia, ktorú vytvárame spoločne. Naproti tomu oblasť autorského šperku je individuálna záležitosť. Je to práca, ktorá ma veľmi napĺňa, a pri ktorej zabúdam, kde som," hovorí kostýmová výtvarníčka a šperkárka Nataša Štefunková a dodáva "napriek krátkej skúsenosti manželky politika ma vždy najviac prekvapí, ako sa dá v politike všetko obrátiť naopak."

„Aj na Slovensku máme špičkových odborníkov, rozdielny je ale prístup a čas, ktorý naši lekári venujú rodine pacienta. V nemocnici v Taliansku som sa cítila prijatá, informovaná a v bezpečnom prostredí. Tam som nebola navyše, bola som súčasťou uzdravovacieho procesu môjho syna,“ hovorí matka ťažko zraneného chlapca, ktorý sa po intenzívnej liečbe aj vďaka matkinej starostlivosti prebral z kómy.

„Každý si myslí, že jemu alebo jej sa niečo takéto nemôže stať. Mojím zámerom nie je porozprávať smutný príbeh, alebo sa utešovať, že som to zvládla. Rozprávam o ťažkých veciach preto, aby to pomohlo niekomu inému,“ hovorí Monika Gallschneiderová, ktorej časť životného príbehu je príbehom obete domáceho násilia.

"Každá obeť má okolo seba auru podozrenia, čo si všetko navymýšľala, a často vystupuje z oslabenej pozície. Najviac viditeľné je to v prípadoch, keď je páchateľ spoločensky rešpektovaný alebo známy. Vtedy sa ozvú hlasy „veď ja ho poznám, on by také niečo nikdy neurobil, on je taký zlatý človek“, a podobne. Keď hovoríme o deťoch v reedukačných centrách, tam je veľmi dobre vidno, že ide o záležitosť...

Deti by sme mali o druhej svetovej vojne učiť cez príbehy, ktoré ich dokážu zasiahnuť, zdôrazňuje v rozhovore Sandra Polovková, riaditeľka občianskeho združenia Post Bellum.

"Za posledné mesiace deti prežili pocity izolácie, chaosu, neistoty, chýbali im kamaráti aj starí rodičia. Počiatočný pocit prázdnin vystriedal nápor úloh a školských povinností. Mnohí rodičia zistili, že majú doma samostatné a zodpovedné deti, alebo naopak, zistili, že majú menej zodpovedné či samostatné deti, než očakávali. Niektoré deti zrazu fungujú inak, a aj učitelia vyhlásili, že získali úp...

Onkologička Lenka Lesná študovala okrem medicíny aj teológiu. Ako hovorí, teológia jej pomohla aj v lekárskej praxi. "Naučila som sa pristupovať ku každému pacientovi s ozajstnou úctou a pokorou, ako k jedincovi, ktorý má právo rozhodovať sa úplne slobodne. Aj keď ja ako lekárka viem, že nejaká alternatíva by pre neho mohla byť lepšia, rešpektujem, keď ju tento človek prijať nechce."

"Neexistuje len choroba COVID-19. Ľudia stále umierajú na rakovinu, dostávajú porážky, infarkty, stávajú sa nehody, úrazy. Z tohto pohľadu nie je správne zvelebovať len tých zdravotníkov, ktorí riešia COVID-19. Všetci ich dnes dávajú do popredia a zabúdajú na tých ostatných. Život ale ide ďalej, s "koronou" aj bez nej. Všetci zdravotníci si musíme robiť svoju robotu a musíme sa starať o všetkých p...

"Keď organizujeme detské tábory, prichádzajú k nám deti plné plné predsudkov získaných v rodinách alebo cez známych. Mali sme nerómske deti ubytované s rómskymi deťmi, ktoré nám kvôli tomu prvé dni plakali. Potom prišla ich vlastná skúsenosť a po týždni odchádzali plní zážitkov, navzájom si plakali na ramenách a nechceli sa rozlúčiť. Predsudok vychádza z toho, že niečo nepoznáme. Nepoznáme toho dr...

"Všetky projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, majú zmysel. Ľudia v núdzi potrebujú pomoc, nádej a dôveru, že je tu niekto, kto sa za nich postaví, kto im podá pomocnú ruku. To všetko je dobro, ktoré sa dá konať prostredníctvom darovaných peňazí. Odovzdanie finančného daru je odovzdaním dôvery. Prostredníctvom daru ľudia preukazujú svoju dôveru v to, že cezeň aj oni sami môžu v spoločnosti niečo zmeniť,...

„Keby som dnes bola chudobná Rómka v osade, ktorá je celá v karanténe, čo by som robila?“ pýta sa v dnešnom podcaste právnička Zuzana Števulová.

„V dobe nútenej izolácie domáci násilníci nemajú iný ventil a ich agresia rastie. Žene, ktorá doma zažíva fyzické a psychické násilie ale nemôžeme povedať, že sa má viac modliť. Musíme jej pomôcť,“ hovorí právnička Sylvia Gancárová, ktorá sa špecializuje na prácu s obeťami domáceho násilia.

"Dôležité je, aby sme v našich deťoch podporovali kritické myslenie a naučili ich, že nie všetko, čo čítajú na sociálnych sieťach je pravda. Musia vedieť rozlišovať medzi pravdou a výmyslami," hovorí astronómka Eva Lilly, ktorá v USA pracuje na projekte zostrojenia vesmírneho teleskopu na sledovanie nebezpečných asteroidov v našej slnečnej sústave.

„Ak chce človek porozumieť svetu, nestačí mu vedieť iba to, čo sa deje v našom parlamente. Svet sa prepája čoraz viac. Vidíme to aj dnes, azda najviac práve dnes,“ hovorí reportérka Iva Mrvová, ktorá strávila štyri mesiace v Iraku a Sýrii.

"Som presvedčená, že o 10 rokov bude ťažké nájsť investičný projekt, ktorý nebude mať nejaký pozitívny spoločenský dopad,” hovorí investorka Silke Horáková, ktorá podporila aj vznik českého Deníka N.

„Dnešné ženy už zažívajú väčší úspech, ale jedna generácia žien stále odovzdáva tej druhej rovnaký vzorec – potrebu urobiť každého šťastným a spokojným,“ hovorí britská koučka Kim Morganová.

„Diskusia v rodinách sa scvrkla na to, či sme hladní, alebo či niečo nepotrebujeme. Detí sa pýtame len to, ako bolo v škole. Keď potom prídu výskumy verejnej mienky, sme prekvapení, že mladí ľudia neveria v demokraciu. Diskusia je v tomto základ, ale podcenili sme ju,“ hovorí v dnešnom V ženskom rode politologička Viera Žúborová.

Politikov a úradníkov musíme tlačiť k lepším environmentálnym politikám, tvrdí environmentálna právnička Dana Mareková. Ochrana prírody podľa nej nie je len vecou expertov. Ako aktívni občania môžeme výrazne ovplyvniť kvalitu života našich detí v budúcnosti.

Kým v západnej Európe sa v 70. a 80.rokoch rozvíjali feministické hnutia, u nás sa oslavoval Medzinárodný deň žien, ktorý bol v mnohých ohľadoch viac sviatkom pre mužov ako oslavou žien. Ako krajina sme neboli súčasťou „osvieteneckých vĺn“, ktoré by naznačili, kde je širšia úloha žien. Dôsledky toho pociťujeme dodnes.