Studnička

Speváci a muzikanti z liptovských obcí - Rok 1985. V Liptove sa miestni osvetári a folkloristi aktívne zapájajú do príprav nahrávania gramoalbumu ľudovej hudobnej kultúry v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu. V niektorých obciach sa im dokonca podarilo dať aspoň na túto príležitosť dohromady najstaršiu muzikantskú generáciu a zostaviť ľudové hudby, ktoré sprevádzali spevákov. Výber z neopakovateľ...

Badín - pôvodným zamestnaním obyvateľov Badína bola starostlivosť o kráľovské lesy. V starých listinách sa uvádza, že tu existoval panský majer. V 16. – 18. storočí vlastnil tunajšie lesy erárny podnik v Železnej Breznici. Obyvatelia, ktorí tu žili, sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. V roku 1892 boli v chotári obce otvorené hnedouhoľné bane. Ťažba bola riadená Banskou správou v Španej D...

Banskobystrický rozhlas si v tomto roku pripomína 6o. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili zaujímavosti z histórie tvorby zvukových záznamov hudobných folklórnych prejavov v profesionálnych podmienkach jeho veľkého nahrávacieho štúdia v rokoch 1964 – 1991. Uvádza Juraj Dubovec.

Ostrá Lúka leží na hranici Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny, neďaleko rieky Hron. Bola to poddanská obec Dobronivského hradu. Koncom 15. storočia ju získal rod Ostrolúckych, ktorý sa postupne vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov. Viacerí z nich zastávali dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Rod Ostrolúckych po celé storočia významne ovplyvňoval celkový život v tejto...

Výskum ľudovej hudby nie je dnes ani zďaleka uzavretou kapitolou. Slová, ktoré predniesli za začiatku 20. storočia popredné postavy moravskej folkloristiky o tom, že ľudové piesne definitívne zanikajú spolu s tradičným spôsobom života boli pesimistické. Potvrdzuje to aj výskum hudobnej kultúry Rómov, ktorý už niekoľko desaťročí robí etnomuzikologička Jana Belišová. No a slovenské piesne spred 100...

S hosťom Vladiírom Homolom

Zvony a zvonári - dnes nám zvonia mobilné telefóny. Prostredníctvom nich dostávame dobré, ale i zlé správy. Kedysi zvonili zvony a tie ľuďom oznamovali dôležité zvesti. Hlas zvona dokázal prinútiť padnúť na kolená chudobného i pána, dedinčana, ale i prezidenta. Zvony boli nástrojom komunikácie a hlásali radostné noviny, aj to, keď sa pominula duša, keď v dedine vypukol požiar, zvonením ľudia zaháň...

Priechod a Poniky v rokoch 1994 – 1996 - započúvame sa do dokumentárne vzácneho a pritom poslucháčsky príťažlivého farbistého rozprávania , spomínania, spevu a muziky obyvateľov obcí Priechod a Poniky. V rokoch 1994 – 1996 ich pre tvorbu rozhlasových folklórnych pásiem zaznamenal a uvádza Juraj Dubovec.

Obec Papradno leží v podhorskej oblasti Javorníkov, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Stredom dediny preteká riečka Papradnianka. K obci patria mnohé osady ležiace v bližších či vzdialenejších dolinách, kde ľudia sezónne prebývali od jari do jesene. Takéto osídlenie do značnej miery ovplyvňovalo kultúrno-spoločenský život v tejto obci.

Ktorá pieseň je odkiaľ? Kto je vlastne nositeľom ľudových piesní? Komu piesne patria? Existuje niečo ako „kradnutie“ ľudových piesní? Relácia otvára otázky ktoré neraz vyvolávajú napätie medzi milovníkmi ľudovej kultúry. Prináša i exkurz do histórie a súčasnosti nášho najpopulárnejšieho ľudového tanca čardáša, a to vrátane pohľadu na mechanizmy jeho šírenia na území dnešného Slovenska.

Gramoalbum Pohronie 1979 - Ľudová hudba Jána Molenta zo Šumiaca, Pokošovci z Telgártu, Čonkovci z Pohorelej a legendárna muzika Júliusa Bartoša- Šuka z Čierneho Balogu. V roku 1979 prišli do banskobystrického rozhlasového štúdia sprevádzať spevákov a speváčky zo svojich obcí počas prípravy gramoalbumu Pohronie a tak vznikli vzácne a v mnohom neopakovateľné nahrávky. Výber z nich ponúka Juraj Dubov...

Obec Bobrovček patrila likavskému panstvu, neskôr rodu Okolicsányiovcov. Obživu miestnemu obyvateľstvu poskytovali predovšetkým blízke lesy. Boli tu tesári, šindliari i výrobcovia smoly. Smola sa vyrábala vo viacerých okolitých dedinách a využívala sa na napúšťanie a impregnovanie dreva. Výrobky dechtárov slúžili všade tam, kde sa drevo stretalo s vodou, napríklad, pri výrobe pltí, člnov a mostov....

Základom každej hudobnej myšlienky je tvorivá osobnosť. A platí to aj pre ľudovú kultúru, kde autorov piesní väčšinou nepoznáme. To, že nevieme ich vymyslel ale neznamená, že sa zrodili len tak. Sú výsledkom talentu mimoriadnych osobností, ktoré dokázali piesne tvoriť aj ich bravúrne interpretovať. V relácii znejú unikátne historické snímky v podaní Evy Gabel zo Slatiny nad Bebravou, Zuzany Doroto...

Moderovaný púrd o tradíciách, ľudovej hude a piesni. Hosť Hana Kútiková.

Hudci spod Poľany - Pecníkovci z Čerína, Melicherčíkovci zo Stožku, Klincovci z Dúbrav, muzika legendárneho primáša zo Zvolenskej Slatiny Jána Berkyho - Dušana, ale aj huslista a súčasne aj spevák Pavol Ondráška zo Starej Huty. Výborní hudci spod Poľany, ktorí začiatkom roku 1983 hrali v banskobystricom rozhlasovom štúdiu svoju muziku a sprevádzali spevákov a speváčky zo svojho najbližšieho okolia...

Dačov Lom patrí do regiónu Hont. Obec vznikla spojením Horného a Dolného Dačovho Lomu. Dedina sa nachádza v centre Krupinskej planiny. Pre celú túto oblasť je charakteristické laznícke osídlenie. Vzhľadom na prírodné podmienky tvorilo hlavný zdroj obživy obyvateľov Dačovho Lomu poľnohospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec. Svoje nezastupiteľné miesto mali aj remeslá. V historických dokumento...

Ľudová hudba tvorí už desaťročia súčasť vysielania Slovenského rozhlasu aj televízie – obidve tieto médiá sa vo svojom vysielaní vyvíjajú, rovnako, ako sa vyvíjajú formy prezentácie ľudovej hudby a tanca. Dokumentuje to i medzinárodná súťaž folklórnych nahrávok Grand prix Svetozára Stračinu, ktorej tohtoročné nahrávky nasadené našim rozhlasom zaznejú v nedeľnom folklórnom vysielaní. Pootvoríme aj...

Kto ako začína, tak aj dokoná. Tradičnú svadbu na Slovensku tvorilo v minulosti viacero obradov, zvykov a magických úkonov. Sprevádzali ju mnohé veštby, piesne a svadobné reči. Dnes sa svadba odbaví za jeden deň, no v prvej polovici minulého storočia to fungovalo oveľa zložitejšie. Svadby trvali tri až päť dní a vravelo sa, že dobrá svadba do týždňa trvá. Okrem toho bolo množstvo praktík, veštieb...

Podpoľanie - vydanie reprezentatívneho gramoalbumu - v zime roku 1983 postupne zavítali do veľkého nahrávacieho štúdia banskobystrického rozhlasu desiatky spevákov a muzikantov z Podpoľania. Pripravovalo sa vydanie reprezentatívneho gramoalbumu s ľudovou hudobnou kultúrou tejto výraznej etnografickej oblasti. Nahrávky piesní a hudby, ktoré vtedy vznikli, sú významným dokumentom stavu miestnej ľudo...

Ľubietová - obec sa rozprestiera v údolí potoka Hutná. Je obklopená výbežkom Poľany, Ľubietovským Veprom a Hrbom. Dejiny mestečka sú nerozlučne späté s baníctvom a hutníctvom. Najväčšiu slávu priniesla Ľubietovej ťažba medenej rudy, ktorá sa tu dobývala do roku 1872. Po úpadku mediarstva si ľudia našli náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. V tom období pracovalo v baníckom priemysle takmer 8...

Ktorá pieseň je odkiaľ? Kto je vlastne nositeľom ľudových piesní? Komu piesne patria? Existuje niečo ako „kradnutie“ ľudových piesní? Relácia otvára otázky ktoré neraz vyvolávajú napätie medzi milovníkmi ľudovej kultúry. Prináša i exkurz do histórie a súčasnosti nášho najpopulárnejšieho ľudového tanca čardáša, a to vrátane pohľadu na mechanizmy jeho šírenia na území dnešného Slovenska.

Moderovaný prúd o folklóre a tradících