SK DEJINY

Záhorie bol tradične poľnohospodársky kraj. Pozrieme sa na život roľníckej rodiny a nakukneme do záhoráckej kuchyne. V 19. storočí sa tu zakladali prvé družstvá. Nás bude zaujímať aj kolektivizácia a fungovanie JRD za socializmu. Po roku 1918 sa na Záhorí budovali rôzne vojenské objekty. Ako ich využívala československá či nemecká armáda? Aj o tom budeme hovoriť v druhej časti venovanej dejinám Zá...

Čo majú spoločné Skalica, Senica a Malacky? Sú to okresné mestá na Záhorí. A práve do tohto írečitého regiónu sa dnes vyberieme. Budeme hovoriť o hradoch, o živote na panstvách, o roľníkoch a remeselníkoch, aj o Turkoch. Región preslávili najmä pozoruhodné inovácie Františka Lotrinského na panstvách v Holíči či Šaštíne. A ak hovoríme o Záhorí v 19. storočí, nemôžeme opomenúť jeho význam pre sloven...

Na severe stredného Slovenska sa rozprestiera región Liptov. Oddávna sa tu križovali obchodné cesty, ktoré spájali Baltské a Čierne more, východ a západ. V geograficky a prírodne uzavretom celku Liptovskej kotliny sa v 13. storočí sformovala Liptovská stolica, ktorá fungovala po stáročia v nezmenených hraniciach. Najvýznamnejšími sídlami sa stali Liptovský Svätý Mikuláš a Ružomberok. Liptov je jed...

Liptov patrí medzi srdcové záležitosti mnohých Slovákov aj zahraničných návštevníkov. Prečo? O tom sa budeme rozprávať so znalcami historického aj prírodného bohatstva tohto kúta Slovenska. Pozrieme sa do stredovekých sídel, do novovekých miest aj do magického podzemného sveta. V dnešnom putovaní dejinami Slovenska nám svoje brány otvoril Liptov.

V 19. storočí nastal útlm zbojníctva, no ožívala jeho tradícia. Zosobnila sa predovšetkým v Jurovi Jánošíkovi, ktorý dlhodobo obsadzuje popredné miesta medzi najpopulárnejšími osobnosťami slovenských dejín. Zlo, dobro, túžba po slobode a sociálnej spravodlivosti. Aj to spravilo zo zbojníctva fenomén slovenskej kultúry. V druhom pokračovaní budeme hovoriť o zbojníckej tradície v našej kultúre.

Fenomén zbojníctva má v slovenskej kultúre veľkú tradíciu. My však chceme rozmotať tento slovenský mýtus a pozrieme sa na zbojnícke remeslo v časoch jeho najväčšej slávy. Budeme hovoriť o živote zbojníkov a o jeho strastiach, medzi ktoré nesporne patrili súdy, tresty a popravy. Zbojníci vraj bohatým brali a chudobným dávali. Čo bolo pravdy na tejto zbojníckej charite? Aj na to sa budeme pýtať v dv...

Viacerí členovia rodu Pálffyovcov mali v moderných dejinách veľmi zaujímavé životné osudy. Šikovní podnikatelia i zberatelia umenia, niektorí sa uchytili v politike. Bude nás zaujímať, ako sa Pálffyovci od zániku monarchie adaptovali na nové pomery, keď život aristokracie definitívne strácal lesk. V cykle SK_Dejiny pokračujeme osudmi rodu Pálffy v 19. a 20. storočí

Rod Pálffyovcov patril k spoločenskej a politickej elite Uhorska. Na tieto pozície sa dostal umnými stratégiami. Jeho členovia rovnako umne rozvíjali sieť užitočných spoločenských kontaktov aj dynastických zväzkov. Zavítame na honosné šľachtické dvory Pálffyovcov. Nazrieme aj do ich knižníc, aby sme spoznali ich čitateľský vkus. V prvej časti dvojdielnej série o živote aristokracie z rodu Pálffy s...

V druhej časti série SK_Dejiny venovanej histórii očkovania na našom území sa budeme venovať obdobiu za socializmu a v 90. rokoch. V tých časoch patrila československá epidemiológia medzi svetové špičky. Budeme tiež hovoriť o pôvode a vývoji očkovacích vakcín a legislatíve. Proti čomu sme očkovali a proti čomu už nebolo treba...

Očkovanie je aktuálnou témou nielen dnešných dní, ale bola živá aj v minulosti. V dvoch dieloch cyklu SK_Dejiny venovaných téme očkovania sa pozrieme na prvé očkovacie pokusy a na objavy prvých vakcín. Bude nás zaujímať, ako sa témy očkovanie ujal moderný štát. A čo na očkovanie hovorila široká verejnosť?

80. roky boli poslednou dekádou vlády komunistickej strany v Československu. Konzervatívny socialistický režim sa bránil reformám a vidina zmien prichádzala len veľmi pomaly a opatrne. Dnes sú v centre záujmu o túto éru najmä jej tienisté stránky. Zločiny komunizmu, nátlak režimu a jeho mocenských štruktúr na rôzne skupiny aj jednotlivcov, riadenie a kontrola celého spoločenského života. Súčasťou...

„Niektoré predajne sú ako stredoveké hrady – dobyť ich možno až po dlhodobom obliehaní.“ Tak si v roku 1986 zavtipkoval humorista Stano Radič na adresu nakupovania na Slovensku. Budeme hovoriť o tovaroch, ktoré boli na pultoch aj pod pultmi. Opýtame sa, prečo u nás neboli malí živnostníci. Pozrieme sa na to, ako ľudia trávili čas na chalupách či na závodných dovolenkách, aj na vtedajšie módne tren...

80. roky boli poslednou dekádou vlády komunistickej strany v Československu. Konzervatívny socialistický režim sa bránil reformám a vidina zmien prichádzala len veľmi pomaly a opatrne. Dnes sú v centre záujmu o túto éru najmä jej tienisté stránky. Zločiny komunizmu, nátlak režimu a jeho mocenských štruktúr na rôzne skupiny aj jednotlivcov, riadenie a kontrola celého spoločenského života. Súčasťou...

Naši dedovia a pradedovia sa najčastejšie volali Ján, Jozef, Michal, Pavol. Po nástupe komunizmu a sťahovaní státisícov ľudí z vidieka do miest sa oslabili rodinné väzby a vplyv náboženstva. Výrazne sa to prejavilo na menách populačne silnej povojnovej generácie. V sedemdesiatych rokoch generácia Husákových detí už nosila úplne iné mená ako ich rodičia. O týchto témach i o vplyve globalizácie na v...

Meno sprevádza človeka po celý život. Sú mená tradičné, zdedené po rodičoch a starých rodičoch, mená zaužívané, tradičné ale i mená nové, exotické, ktoré boli prevzaté z iných jazykov a kultúr. Kedysi sa verilo, že existuje spojitosť medzi človekom a jeho menom, ktorá chráni svojho nositeľa, predurčuje jeho vlastnosti a celý jeho osud. Mená svätcov mali svojich nositeľov ochraňovať a zabezpečovať...

„Slovo Oravec má svoj osobitý zvuk v národe, tak, ako ho má Detvan, alebo Záhorák... To je čosi samorastlé, čosi pôvodné, neovešané všelijakými čačkami... Či je to už povaha, či kroj, alebo život...“ prečítali si čitatelia novín Slovák o Oravcoch v roku 1940. Orava je región na severe Slovenska. Vďaka geografickým podmienkam sa v minulosti ohraničil ako samostatne uzavretý historický, etnografický...

V cykle SK_Dejiny sme sa tentokrát vybrali do svojrázneho regiónu s veľmi bohatou a pútavou minulosťou, na Oravu. Zmapujeme jej osídľovanie a postavenie medzi uhorskými stolicami. Pozrieme sa na stopy, ktoré regiónu vtlačil veľmožský rod Thurzovcov. Povieme si, čo o živote Oravy vypovedalo umenie, architektúra, ale aj kriminalita. Budeme hovoriť o najlepších aj najťažších časoch Oravy v staršej mi...

Azda najviditeľnejším prejavom modernizácie Uhorska od 19. storočia sa stávala železnica. Železná cesta, dráha či štreka mala skokový vplyv na rýchlosť i spoľahlivosť prepravy surovín, tovarov a rozvoj priemyslu. Spájala tiež ľudí a urobila svet omnoho prístupnejším. Veľká väčšina súčasných železničných tratí prepojila regióny Slovenska už na prelome 19. a 20. storočia. Do ich budovania vstupovala...

Pri cestovaní vlakom mnohí sledujeme okolitú krajinu, ako utekajú domy, rieky, hory, polia. Dnes nič nezvyčajné. Pre cestovateľa v 19. storočí to musel byť nový a fascinujúci zážitok - vznášať sa nad krajinou viaduktmi a vstupovať do útrob zeme tunelmi. Do dovtedy relatívne prírodnej krajiny sa zarezávali železné pásy. Priblížime si prvé roky vzniku železníc na území Slovenska, ako menili mestá a...

Najväčší slovenský básnik, uznávaný advokát s vyše 30 ročnou praxou, poslanec prvého parlamentu Československej republiky. Človek, po ktorom je pomenovaných viac ako 170 ulíc a námestí po celom Slovensku. Jeho meno nesie divadlo v Bratislave, vodopád vo Vysokých Tatrách, múzeum v Dolnom Kubíne a celonárodná súťaž v prednese poézie. Bol jediným básnikom, ktorého podobizeň sa dostala na našu, vtedy...

Prvé známe použitie výrazu televízia sa objavilo na výstave Expo 1900 v Paríži. Vynálezy a patenty v tejto oblasti v nasledujúcich rokoch pribúdali. O televíziu sa zaujímala verejnosť aj za prvej Česko-slovenskej republiky. O veľkých pokrokoch v Spojených štátoch či v Británii referoval napríklad Slovenský denník. V roku 1934 sa nádejal, že v najbližšom čase, po rozhlase, príde i u nás „videnie na...

Počas druhej svetovej vojny sa osvedčilo heslo „Kto má rozhlas, má aj moc“. Využiť nové médium – televíziu – na ovplyvňovanie más bolo jasným cieľom socialistického režimu. Ten určoval, čo si televízia môže dovoliť a čo už nie. Televízia si hľadala cestu k divákovi a divák k televízii. Televízor tiež zmenil naše návyky i vzhľad obývačiek a striech miest. Je tu prvá časť cyklu SK_Dejiny o dejinách...

Programovú štruktúru Slovenského rozhlasu tvorili tri základné zložky: spravodajstvo, hudobné vysielanie a literárno-dramatická tvorba. V druhej časti diskusie z cyklu SK_Dejiny venovanej Slovenskému rozhlasu si priblížime prácu jednotlivých redakcií. Pozrieme sa na relácie, ktoré mali dlhé roky pevné miesto v rozhlasovej programovej štruktúre a priblížime si interpretačné telesá rozhlasu, ktoré s...

Rozhlas na Slovensku začal vysielať v roku 1926. Bol to prvý zvukový mediálny zdroj, ktorý vstúpil do života spoločnosti. Rozhlas v kombinácii slova a hudby produkoval široké žánrové spektrum relácií, ktoré boli určené pre masové aj pre špecifické skupiny poslucháčov. Od spravodajstva a publicistiky cez dramatické, umelecké, hudobné programy až po reklamu. Rozhlas informoval o aktuálnom dianí, roz...

Trezorový film, normalizačná kinematografia a tvorivý útlm. Zhruba tak vyzerala slovenská filmová tvorba v 70. rokoch. V nasledujúcom desaťročí však do nej vstúpilo mnoho tvorivých impulzov. Vznikli slovenské filmové klasiky a koprodukčné projekty, ktoré boli ovenčené veľkou diváckou priazňou. Po Nežnej revolúcii čelil slovenský film mnohým problémom. Kam ho nasmerovali ich riešenia? Aj o tom bude...