SK DEJINY

Zdravé telo, zdravý duch, zdravý jedinec a silná spoločnosť. Aj to bolo jedným z cieľov výstavby športovísk v Bratislave od čias socializmu. Konali sa tu rôzne prestížne športové podujatia. A bolo tu aj veľa možností pre aktívny oddych všetkých vekových skupín. Ako sa to zmenilo po roku 1989? Aj o tom budeme hovoriť v pokračovaní diskusie o športe a športoviskách v Bratislave.

Dvadsiate storočie dostalo veľa prídomkov a jedným z nich bolo storočie športu. Jeho vstupnou bránou na Slovensko bol od 19. storočia Prešporok, dnešná Bratislava. V meste pribúdali rôzne formy vyžitia pre všetky skupiny športových nadšencov. Pre aktívnych, vrcholových aj rekreačných športovcov, ale aj pre divákov, medzi ktorými si návšteva športových podujatí získavala čoraz väčšiu popularitu. Šp...

Aj Dolná zem má svojich vojnových hrdinov, len málo o nich vieme. Počas nacistickej hrozby prejavili vojvodinskí Slováci silné protifašistické odhodlanie, čo nebolo po vôli Slovenskému štátu. Slováci bojovali aj za slobodu Juhoslávie. Zažili iný socializmus než my v Československu. Ako ich ovplyvnil? Nielen v životnom štýle, ale aj kultúre? A čo pre nich znamenalo, keď sa neďaleko ich domovov zači...

Mnohí Slováci v Srbsku majú po rôznych historických peripetiách dve vlasti. Domov, kde sa narodili – Vojvodinu a Slovenskú republiku. Na rozdiel od územia Slovenska, vo Vojvodine neboli bystré potoky, pramene ani dostatok dreva, ale za to neúrekom bažín. Aj preto boli ich prvé obydlia veľmi skromné. Priblížime si aj podobnosti a odlišnosti národného uvedomenia vojvodinských Slovákov. Ako dokázali...

Hráte videohry? Tak vás možno budú zaujímať začiatky tohto fenoménu u nás a aj to, ako sa okolo tejto sféry zrodil biznis. Hrajú vaše deti videohry? Dajú sa videohry využiť vo vzdelávaní. Vo štvrtej časti cyklu SK_Dejiny venovanej dizajnu v našich dejinách budeme hovoriť o našej digitálnej histórii.

Odborníci hovoria, že sme sa stali civilizáciou obrazov. Bude na tom niečo, veď nikdy v minulosti nás neobklopovalo toľko znakov a symbolov. Informujú, navigujú, predávajú. Aj to je grafický dizajn. Povieme si, ako vznikali logá, emblémy či obaly, vďaka ktorým sa nám mnohé inštitúcie či produkty vryli do pamäti. Pozrieme sa na vklad grafikov do vzniku knihy, aj na to, prečo niekto nazval plagát zb...

„Dávna túžba človeka vytvoriť svet bez namáhavej fyzickej driny sa postupne blíži k skutočnosti.“ Odznelo v televíznom spote v roku 1981. My si povieme, akú úlohu na tejto ceste hral priemyselný dizajn aj priemyselní dizajnéri. Mali sme ich aj na Slovensku a ako uvidíme, boli to pozoruhodné mozgy svojej doby. Práčky, vysávače, rádioprijímače, nábytok, hračky, autá..., aj o tom budeme hovoriť v dru...

Čo je to dizajn? Najčastejšia odpoveď je, že všetko okolo. Pravda. Na čom sedíme, v čom sa vozíme, čím si svietime. V prvej časti štvordielnej série SK_Dejiny o dejinách dizajnu na Slovensku si povieme, ako sa spojil dizajn a umelecké remeslá. Novými očami sa pozrieme na socialistické sobášne siene aj na cesty odevného dizajnu.

Novovek mal mimoriadne obohacujúci vplyv na chod ľudskej civilizácie. Objavenie nových kontinentov, trhov, komodít či vynálezov, ktoré bez preháňania zmenili svet. Nás bude zaujímať, ako sa tieto impulzy prejavili v Uhorsku, a teda aj na Slovensku. Pozrieme sa do našich miest aj na vidiek. Aká bola vlastne mentalita novovekého človeka v konfrontácii s novými svetmi a novými obzormi? O tom už viac...

Na dejiny sa dá pozerať z rôznych uhlov. Čo sa dozvieme, ak do centra ich skúmania postavíme človeka? Na to nám odpovie historická antropológia a jej výskumy obdobia novoveku. Bola to doba mimoriadne dynamických procesov a zmien. Zaujímavo sa pritom menili aj sociálne roly aristokracie, mešťanov či vzdelancov. Práca a šľachtic: išlo to vôbec dokopy? A aký bol vtedy dobrý učiteľ? Aj na to sa opýtam...

Kraj pod Javorinou a pod Bradlom sa označuje rôznymi názvami. Či sa hovorí o podjavorinskom či o podbradlianskom kraji alebo o myjavskej kopaničiarskej oblasti, stále je to región, ktorý má jadro v Myjavskej pahorkatine a susedí so Záhorím a Považím. Povieme si, ako sa tu kedysi žilo, aj to, ako človek po storočia pretváral túto krajinu, napríklad kopaničiarskym osídľovaním. S krajom sú spojené re...

Od nástupu socializmu sa u nás začala nová etapa budovania moderných štátnych archívov. Popri profesionalizácii činnosti archívov, sústredeniu fondov do siete okresných a oblastných archívov mali zásahy komunistického režimu i mnohé negatívne dopady. Budem diskutovať o tom, či a ako sa v období búrlivých spoločenských zmien zneužívali archívne materiály na politické ciele. Zistíme v akom stave sa...

Archívy sú pre širokú verejnosť nenápadné inštitúcie. Existovali už v najstarších civilizáciách v Mezopotámii a uchovávali dôležité zápisy hospodárskej povahy, úradnú korešpondenciu, diplomatické a vojenské písomnosti. Tieto základné typy dokumentov sa v archívov zhromažďujú a spracúvajú dodnes. V prvom diely dvojdielnej série venovanom dejinám archívov si predstavíme vývoj týchto inštitúcií na na...

Takmer každé stredoveké mesto obopínali kamenné hradby, mohutné bašty a starostlivo strážené brány. Za múrmi mesta sa návštevníkom otvárali pohľady na výstavné meštianske domy či bohato zdobené chrámy. Našli sa tam však aj početné drevené stavby, hospodárske budovy, mlyny a skromné príbytky, ktoré sa vedľa seba tlačili na husto zastavaných predmestiach. Pohodlné bývanie, tak ako si bo predstavujem...

Významné mestá existovali už v antike. Dnes vieme, že grécke polis alebo rímske civitas boli dôležitými obchodnými a kultúrnymi centrami. V dôsledku veľkých spoločensko-mocenských zmien v Západnej Európe po zániku Rímskej ríše výrazne utrpel aj všestranný mestský život. Vo včasnom stredoveku preto žila väčšina ľudí na vidieku alebo okolo dôležitých hradov. Až postupne sa začal objavovať nový typ e...

Keď sa pri pive či pohári vína stretnú muži v zrelom veku, debata sa po istom čase zvrtne na ich zážitky z vojny. My mladší, ktorí sme povinnú vojenskú službu nezažili, vojenský žargón často nechápeme. Kto to bol „deveťák“, „bigoš“, či „,medzikus“. V dnešnom diely SK_Dejiny sa budeme venovať povinnej vojenskej službe v období studenej vojny, každodennému životu za bránami kasární, zvykom a rituálo...

V júli 2005 narukovali poslední vojaci slovenskej armády na výkon základnej vojenskej služby. Generácie našich otcov a starých otcov museli vo veku sedemnástich rokov povinne absolvovať vojensky odvod. Komisie zložené z civilných a vojenských lekárov preskúmali ich zdravotný stav a stanovili schopnosť alebo neschopnosť výkonu vojenskej služby. Po dovŕšení dospelosti dostali branci povolávací rozka...

Umenie sa nemusí páčiť. Ak ho vieme čítať, veľa sa dozvieme. Napríklad o tom, ako sa v minulosti uvažovalo o svete. Ako čítať umelecké diela, na ktorých je ľudské telo? Nahé telo, ženské aj mužské, pekné a škaredé, staré či mladé. Pozrieme sa na ženské aj tabuizované témy, sexizmus či homosexualitu vo výtvarnom umení. V druhej časti cyklu SK_Dejiny o ľudskom tele.

Pre niekoho je ľudské telo len telesná schránka, pre moderné humanitné odbory je to kultúrny fenomén, cez ktorý sa dá rekonštruovať minulosť. V každej dobe, ale aj v každom kultúrnom okruhu sa vnímalo ľudské telo a telesnosť odlišne. Tento fenomén jedinečným spôsobom poodhaľuje celé spektrum tém o kultúre a živote. Spoločenské a rodové konvencie, náboženské pomery, hodnotový systém, ale aj životnú...

Spoločenské vedy majú u nás dlhú tradíciu. Niektoré sa zaoberajú minulosťou, iné skúmajú aktuálne spoločenské zmeny. A tých je v globalizovanom svete požehnane. Predsudky, stereotypy, migrácia, utečenci. Ako sa využívajú poznatky týchto vied v diplomacii, ekonomike či v komerčnej sfére? Povieme si v štvrtom diely cyklu SK Dejiny venovanej 70. výročiu Slovenskej akadémii vied.

Ľudí trápia všelijaké choroby. Slovenskí vedci by o tom vedeli rozprávať. Aj o mnohých biomedicínskych výskumoch, ktoré významne zabodovali na celosvetovej úrovni. Prečo pridávame do soli jód? Čo v tele spúšťa nadmerný stres? Aká je cesta vedeckého objavu k jeho zavedeniu do praxe? V tretej časti SK_Dejiny venovanej 70. výročiu Slovenskej akadémii vied budeme hovoriť o vedách o živej prírode.

Keď chceme postaviť jadrovú elektráreň, treba sa opýtať vedcov, či sa terén nenachádza v seizmickej zóne. Keď sa nám míňajú zásoby vody, treba siahnuť po výskumoch hydrológov. Odkedy počítadlá začali nahrádzať počítače, nastal masívny pokrok vo výpočtovej technike. Aj v tej slovenskej akademickej. V druhej časti SK_Dejiny venovanej 70. výročiu Slovenskej akadémii vied budeme hovoriť o vedách o než...

„Veda sa nachádza v základoch každého pokroku, ktorý uľahčuje ľudský život a zmenšuje utrpenie.“ S fyzičkou a chemičkou Marie Curie-Skłodowskou by súhlasili mnohí slovenskí vedci. Zriadiť a vybudovať celonárodnú vedeckú inštitúciu bola dlhá a komplikovaná cesta. Okrem iného aj preto, že politické elity mali tradične vlastné predstavy o fungovaní vedy na Slovensku. Dejiny Slovenskej akadémie vied n...

V uplynulom storočí sa s pôvodnou slovenskou tvorbou pre deti roztrhlo vrece. Porozprávame sa o tom, ako sa zmenil svet rozprávok, aj o tom, aké rozprávky číta moderné dieťa. Pozvali sme si odborníčku na detskú literatúru a spisovateľa, ktorého nazvali aj naozajstný rozprávkový virtuóz. V cykle SK_Dejiny tentokrát o slovenskej autorskej rozprávke.

Predajne s knihami majú nezameniteľnú vôňu. Nájdeme v nich aj veľa rozprávkových kníh. Rozprávky sa kedysi tradovali ústne. Aj to muselo mať veľké čaro. Rozprávky mali v ľudskej komunite veľa úloh. Učarovali zberateľom. Etnológom či jazykovedcom zase poslúžili ako jedinečný výskumný materiál. Kde bolo, tam bolo.... v dvojdielnej sérii cyklu SK_Dejiny o slovenskej ľudovej rozprávke.