Rádiožurnál o 22:00

Category

Uncategorized

Podcast website

api.rtvs.sk

Latest episode

Jul 11, 2026

Where to listen?

Podcasts in the app Replaio Radio Coming soon

Podcasts are coming to the app soon. Install now and be the first to see a whole new take on podcasts

Get it on Google Play Install for free Android 5M+ downloads · 4.8 rating iOS soon

Episodes

Rádiožurnál o 7:00 (9.7.2026 07:00) 09.07.2026
Musica slovaca (8.7.2026 23:00) 08.07.2026

(R)

1. komentár: Prečo Homér? (8.7.2026 22:46) 08.07.2026

„O hneve Achilla Péléovca mi, bohyňa, spievaj, o hneve zhubnom, čo Achájcom spôsobil premnoho strastí.“ Úvodné verše Iliady poznali kedysi gymnazisti naspamäť. Vo zvučke cyklu Parnas ich počujeme v starogréčtine v interpretácii prof. Miloslava Okála, nestora slovenskej klasickej filológie. Na Rádiu Devín od pondelka do štvrtka počúvame jeho preklad Iliady, druhé vydanie z roku 1986. Prečo sa Slove...

2. komentár: Kompozícia Iliady (8.7.2026 22:44) 08.07.2026

Iliada nehovorí o celej trójskej vojne, ale iba o jednej epizóde - o Achillovom hneve, a to je 51 dní posledného roku desaťročnej vojny. Homér si celú látku rozložil do 24 spevov, ktoré obsahujú 15 693 veršov, napísaných v daktylskom hexametri. Akú stratégiu si zvolil? O kompozícii Iliady hovoria hostia Táne Kusej - docentka Zuzana Kákošová, vedúca Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy a...

3. komentár: Muži v Iliade (8.7.2026 22:42) 08.07.2026

Hlavným protagonistom Iliady je Achilles. Na strane Grékov vynikajú tiež Agamemnón, Nestor, Odysseus, Diomedes a Patroklos. Trójanov zastupuje kráľ Priamos a jeho synovia Hektor a Paris. Témou tretieho komentára sú mužskí hrdinovia Iliady. Hosťami Táne Kusej sú klasický filológ profesor Daniel Škoviera a historik docent Pavol Valachovič z Univerzity Komenského v Bratislave.

Ženy v Iliade (8.7.2026 22:40) 08.07.2026

Homérova Iliada je vojnový epos, preto v nej muži majú prevahu. Aspoň početnosťou. Žien je podstatne menej, zato výrazne ovplyvňujú dej. Sparťanka Helena, Trójanky Andromacha a Hekaba, zajatkyňa Briseís a nesmieme zabudnúť na bohyne. Témou štvrtého komentára sú ženy Iliady - o nich budú hovoriť hostia z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave: profesor Daniel Škoviera, vedúci Kated...

5. komentár: Bohovia Iliady (8.7.2026 22:38) 08.07.2026

V Homérovej Iliade sa prelínajú dva paralelné svety: svet ľudí a svet bohov. Bohovia často zasahujú do deja a podobne ako Achájci a Trójania, aj oni sú rozdelení na dva nepriateľské tábory. Témou piateho komentára sú bohovia Iliady.

6. komentár: Kto bol Homér (8.7.2026 22:36) 08.07.2026

Kto bol Homér? Nie je to vymyslená postava? Ak nie, čo o ňom vieme? Hosťami Táne Kusej sú opäť hlavní diskutéri piatkových komentárov: klasický filológ profesor Daniel Škoviera a historik docent Pavol Valachovič.

7. komentár: Zo zákulisia výroby Parnasu (8.7.2026 22:34) 08.07.2026

Záznam živého vysielania z Bibliotéky 2009 v bratislavskej Inchebe. Hostia: člen činohry SND herec a interpret Iliady Dušan Jamrich, klasický filológ prof. Daniel Škoviera, historik doc. Pavol Valachovič, režisér Karol Horvát, web-editorka Zuzana Kamencová. Moderovala autorka projektu - Táňa Kusá.

8. komentár: Historické jadro Iliady (8.7.2026 22:32) 08.07.2026

O tom, že Homérova Trója existovala, dokázal nemecký archeológ Heinrich Schliemann- aj keď sa v datovaní mýlil. Na Hisarliku sa dodnes kope a archeológovia potvrdzujú vyspelú civilizáciu v Homérovej dobe. A dokonca aj naše územie bolo na jej zrod priamo napojené. Aj my máme slovenskú Tróju - Nitriansky Hrádok a slovenské Mykény- Spišský Štvrtok. Hosťami Táne Kusej sú profesor Jozef Vladár z Archeo...

9. komentár: Súčasný archeologický výskum Tróje (8.7.2026 22:30) 08.07.2026

Od prvých výkopov Heinricha Schliemanna v roku 1871 sa na Hisarliku stále kope. V medzinárodnom teame je aj slovenský archeológ. Ako sa mu na takúto prestížnu lokalitu podarilo dostať a na čo sa vo svojom výskume sústreďuje? Hosť Táne Kusej je dr. Peter Pavúk z Katedry archeológie na Univerzite Komenského v Bratislave.

10. komentár: Predhomérska epika (8.7.2026 22:28) 08.07.2026

Parnas je horstvo vo Fokide, ktorého vrchol dosahuje 2487 metrov a z diaľky dominuje nad korintským zálivom. Vznešenosť mu dodáva posvätnosť Delf. Na jeho svahoch sídlili Múzy pod Apolónovou ochranou. A do tejto božskej spoločnosti už v antike kládli pevcov- lyrikov i epikov, na samom vrchole s otcom európskej literatúry Homérom. Kto bol pred ním? Na akú tradíciu nadviazal?

11. komentár: Iliada ako historický prameň (8.7.2026 22:26) 08.07.2026

Heinrich Schliemann dokázal, že Homérova Trója existovala a takisto Mykény. Už síce nie s Homérom v rukách, ako to robil Schliemann, ale predsa slávny epos bol hlavným podnetom prvých výkopov. Čo z Iliady odčíta historik a klasický filológ? Budeme hovoriť o Iliade ako historickom prameni. Hosťami sú prof. Daniel Škoviera, vedúci Katedry klasickej a semitskej filológie a doc. Pavol Valachovič z Kat...

12. komentár: Jazyk Homérových eposov (8.7.2026 22:24) 08.07.2026

V Homérovom epose Ílias vystupuje množstvo postáv- Achájcov, Danajcov, Argejcov, Dardanských. Z tábora Grékov i Trójanov. Nepotrebovali tlmočníkov a navzájom sa rozumeli. Odlišuje ich medzi sebou Homér? Aký je jazyk Homérových eposov a ako to bolo pred ním? Hosťami Táne Kusej sú dr. Wojciech Sowa z Inštitútu klasickej filológie na Jagelonskej univerzite v Krakove, ktorý pôsobí tiež na Katedre klas...

13. komentár: Najstaršie písomné záznamy Homérových eposov (8.7.2026 22:22) 08.07.2026

Podľa legendy bol Homér slepý a jeho eposy sa šírili ústnou tradíciou. Prednášali ich aoidi a neskôr rapsódi. V 6.storočí pred Kristom dal aténsky tyran Peisistratos vyhotoviť prvé štandardné vydanie Iliady a Odysey - je to tzv. peisistratovská redakcia. Najstarší stredoveký odpis Iliady pochádza z 10.storočia, odpis Odysey je o storočie mladší. Oba sú byzatskej proveniencie a sú uložené v Benátka...

1. spev 1. časť (8.7.2026 22:20) 08.07.2026

V úvode básnik vzýva Múzu a predkladá námet eposu - Achillov hnev. Vzápätí nás uvádza priamo do deja. Veliteľ achájskeho vojska Agamemnón odmietne vydať zajatkyňu jej otcovi, Apollónovmu kňazovi Chrýsovi a chce si ju ponechať pre seba. Chrýsés sa obráti na svojho boha a Apollo zašle na achájsky tábor mor. Agamemnón nariadi, aby mu za Chrýsovu dcéru priviedli Achillovu zajatkyňu Bríseis. Nahnevaný...

Nočná pyramída - hosť (8.7.2026 22:19) 08.07.2026

Profesor František Baluška je botanikom, ktorý sa venuje neurológii rastlín. | Hosť: František Baluška (botanik.). | Repríza z 25. 8. 2025. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

1. spev 2. časť (8.7.2026 22:18) 08.07.2026

V úvode básnik vzýva Múzu a predkladá námet eposu - Achillov hnev. Vzápätí nás uvádza priamo do deja. Veliteľ achájskeho vojska Agamemnón odmietne vydať zajatkyňu jej otcovi, Apollónovmu kňazovi Chrýsovi a chce si ju ponechať pre seba. Chrýsés sa obráti na svojho boha a Apollo zašle na achájsky tábor mor. Agamemnón nariadi, aby mu za Chrýsovu dcéru priviedli Achillovu zajatkyňu Bríseis. Nahnevaný...

2. spev 1. časť (8.7.2026 22:16) 08.07.2026

Ak má Achilleus dostať satisfakciu, musia Achájci utrpieť porážku. Preto Zeus zošle na Agamemnona sen, aby napadol Trójanov a uistí ho o víťazstve. Agamemnón však vojsko najprv podrobí skúške a vyzve ho na odchod domov. Achájci to prijmú s radosťou. Opäť zasiahnu bohyne a na ich pokyn Odysseus vojsko zadrží. Obsiahlu časť druhého spevu tvorí výpočet achájskych lodí a trójskeho vojska.

2. spev 2. časť (8.7.2026 22:14) 08.07.2026

Ak má Achilleus dostať satisfakciu, musia Achájci utrpieť porážku. Preto Zeus zošle na Agamemnona sen, aby napadol Trójanov a uistí ho o víťazstve. Agamemnón však vojsko najprv podrobí skúške a vyzve ho na odchod domov. Achájci to prijmú s radosťou. Opäť zasiahnu bohyne a na ich pokyn Odysseus vojsko zadrží. Obsiahlu časť druhého spevu tvorí výpočet achájskych lodí a trójskeho vojska.

2. spev 3. časť (8.7.2026 22:12) 08.07.2026

Ak má Achilleus dostať satisfakciu, musia Achájci utrpieť porážku. Preto Zeus zošle na Agamemnona sen, aby napadol Trójanov a uistí ho o víťazstve. Agamemnón však vojsko najprv podrobí skúške a vyzve ho na odchod domov. Achájci to prijmú s radosťou. Opäť zasiahnu bohyne a na ich pokyn Odysseus vojsko zadrží. Obsiahlu časť druhého spevu tvorí výpočet achájskych lodí a trójskeho vojska.

3.spev 1. časť (8.7.2026 22:10) 08.07.2026

Helena ukazuje Priamovi z trójskej veže gréckych hrdinov. Paris je ochotný ísť s Menelaom na súboj, aby sa vojna skončila. Helena i poklady majú pripadnúť tomu, kto zvíťazí. Ale keď Paris v súboji podľahne, bohyňa Afrodita ho unáša z bojiska. Je jeho ochrankyňou, pretože jej dal v záhrade Hesperidiek jablko s nápisom Tej, ktorá je najkrajšia. Uprednostnil ju pred Hérou a Athénou, pretože mu sľúbil...

3.spev 2. časť (8.7.2026 22:08) 08.07.2026

Helena ukazuje Priamovi z trójskej veže gréckych hrdinov. Paris je ochotný ísť s Menelaom na súboj, aby sa vojna skončila. Helena i poklady majú pripadnúť tomu, kto zvíťazí. Ale keď Paris v súboji podľahne, bohyňa Afrodita ho unáša z bojiska. Je jeho ochrankyňou, pretože jej dal v záhrade Hesperidiek jablko s nápisom Tej, ktorá je najkrajšia. Uprednostnil ju pred Hérou a Athénou, pretože mu sľúbil...

4.spev 1.časť (8.7.2026 22:04) 08.07.2026

Zatiaľ čo obe strany - Achájci i Trójania- sa tešia na skorý koniec vojny, bohovia, nepriateľskí Tróji, sú nespokojní. Héra nahovorí spojenca Trójanov Pandara, aby vystrelil na Menelaa šíp. Prímerie je porušené. Obe vojská nastúpia do prvej bitky.

4.spev 2.časť (8.7.2026 22:02) 08.07.2026

Zatiaľ čo obe strany - Achájci i Trójania- sa tešia na skorý koniec vojny, bohovia, nepriateľskí Tróji, sú nespokojní. Héra nahovorí spojenca Trójanov Pandara, aby vystrelil na Menelaa šíp. Prímerie je porušené. Obe vojská nastúpia do prvej bitky.

Listen to the Rádiožurnál o 22:00 podcast in Replaio

Radio and podcasts in one app - free, with no sign-up. Install today and do not miss the launch

Get it on Google Play

Replaio is not a podcast publisher; show names, artwork and audio belong to their authors and are distributed through public RSS feeds.