Rádiožurnál o 22:00

Kto bol Homér? Nie je to vymyslená postava? Ak nie, čo o ňom vieme? Hosťami Táne Kusej sú opäť hlavní diskutéri piatkových komentárov: klasický filológ profesor Daniel Škoviera a historik docent Pavol Valachovič.

Záznam živého vysielania z Bibliotéky 2009 v bratislavskej Inchebe. Hostia: člen činohry SND herec a interpret Iliady Dušan Jamrich, klasický filológ prof. Daniel Škoviera, historik doc. Pavol Valachovič, režisér Karol Horvát, web-editorka Zuzana Kamencová. Moderovala autorka projektu - Táňa Kusá.

O tom, že Homérova Trója existovala, dokázal nemecký archeológ Heinrich Schliemann- aj keď sa v datovaní mýlil. Na Hisarliku sa dodnes kope a archeológovia potvrdzujú vyspelú civilizáciu v Homérovej dobe. A dokonca aj naše územie bolo na jej zrod priamo napojené. Aj my máme slovenskú Tróju - Nitriansky Hrádok a slovenské Mykény- Spišský Štvrtok. Hosťami Táne Kusej sú profesor Jozef Vladár z Archeo...

Od prvých výkopov Heinricha Schliemanna v roku 1871 sa na Hisarliku stále kope. V medzinárodnom teame je aj slovenský archeológ. Ako sa mu na takúto prestížnu lokalitu podarilo dostať a na čo sa vo svojom výskume sústreďuje? Hosť Táne Kusej je dr. Peter Pavúk z Katedry archeológie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Parnas je horstvo vo Fokide, ktorého vrchol dosahuje 2487 metrov a z diaľky dominuje nad korintským zálivom. Vznešenosť mu dodáva posvätnosť Delf. Na jeho svahoch sídlili Múzy pod Apolónovou ochranou. A do tejto božskej spoločnosti už v antike kládli pevcov- lyrikov i epikov, na samom vrchole s otcom európskej literatúry Homérom. Kto bol pred ním? Na akú tradíciu nadviazal?

Heinrich Schliemann dokázal, že Homérova Trója existovala a takisto Mykény. Už síce nie s Homérom v rukách, ako to robil Schliemann, ale predsa slávny epos bol hlavným podnetom prvých výkopov. Čo z Iliady odčíta historik a klasický filológ? Budeme hovoriť o Iliade ako historickom prameni. Hosťami sú prof. Daniel Škoviera, vedúci Katedry klasickej a semitskej filológie a doc. Pavol Valachovič z Kat...

V Homérovom epose Ílias vystupuje množstvo postáv- Achájcov, Danajcov, Argejcov, Dardanských. Z tábora Grékov i Trójanov. Nepotrebovali tlmočníkov a navzájom sa rozumeli. Odlišuje ich medzi sebou Homér? Aký je jazyk Homérových eposov a ako to bolo pred ním? Hosťami Táne Kusej sú dr. Wojciech Sowa z Inštitútu klasickej filológie na Jagelonskej univerzite v Krakove, ktorý pôsobí tiež na Katedre klas...

Podľa legendy bol Homér slepý a jeho eposy sa šírili ústnou tradíciou. Prednášali ich aoidi a neskôr rapsódi. V 6.storočí pred Kristom dal aténsky tyran Peisistratos vyhotoviť prvé štandardné vydanie Iliady a Odysey - je to tzv. peisistratovská redakcia. Najstarší stredoveký odpis Iliady pochádza z 10.storočia, odpis Odysey je o storočie mladší. Oba sú byzatskej proveniencie a sú uložené v Benátka...

V úvode básnik vzýva Múzu a predkladá námet eposu - Achillov hnev. Vzápätí nás uvádza priamo do deja. Veliteľ achájskeho vojska Agamemnón odmietne vydať zajatkyňu jej otcovi, Apollónovmu kňazovi Chrýsovi a chce si ju ponechať pre seba. Chrýsés sa obráti na svojho boha a Apollo zašle na achájsky tábor mor. Agamemnón nariadi, aby mu za Chrýsovu dcéru priviedli Achillovu zajatkyňu Bríseis. Nahnevaný...

Profesor František Baluška je botanikom, ktorý sa venuje neurológii rastlín. | Hosť: František Baluška (botanik.). | Repríza z 25. 8. 2025. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V úvode básnik vzýva Múzu a predkladá námet eposu - Achillov hnev. Vzápätí nás uvádza priamo do deja. Veliteľ achájskeho vojska Agamemnón odmietne vydať zajatkyňu jej otcovi, Apollónovmu kňazovi Chrýsovi a chce si ju ponechať pre seba. Chrýsés sa obráti na svojho boha a Apollo zašle na achájsky tábor mor. Agamemnón nariadi, aby mu za Chrýsovu dcéru priviedli Achillovu zajatkyňu Bríseis. Nahnevaný...

Ak má Achilleus dostať satisfakciu, musia Achájci utrpieť porážku. Preto Zeus zošle na Agamemnona sen, aby napadol Trójanov a uistí ho o víťazstve. Agamemnón však vojsko najprv podrobí skúške a vyzve ho na odchod domov. Achájci to prijmú s radosťou. Opäť zasiahnu bohyne a na ich pokyn Odysseus vojsko zadrží. Obsiahlu časť druhého spevu tvorí výpočet achájskych lodí a trójskeho vojska.

Ak má Achilleus dostať satisfakciu, musia Achájci utrpieť porážku. Preto Zeus zošle na Agamemnona sen, aby napadol Trójanov a uistí ho o víťazstve. Agamemnón však vojsko najprv podrobí skúške a vyzve ho na odchod domov. Achájci to prijmú s radosťou. Opäť zasiahnu bohyne a na ich pokyn Odysseus vojsko zadrží. Obsiahlu časť druhého spevu tvorí výpočet achájskych lodí a trójskeho vojska.

Ak má Achilleus dostať satisfakciu, musia Achájci utrpieť porážku. Preto Zeus zošle na Agamemnona sen, aby napadol Trójanov a uistí ho o víťazstve. Agamemnón však vojsko najprv podrobí skúške a vyzve ho na odchod domov. Achájci to prijmú s radosťou. Opäť zasiahnu bohyne a na ich pokyn Odysseus vojsko zadrží. Obsiahlu časť druhého spevu tvorí výpočet achájskych lodí a trójskeho vojska.

Helena ukazuje Priamovi z trójskej veže gréckych hrdinov. Paris je ochotný ísť s Menelaom na súboj, aby sa vojna skončila. Helena i poklady majú pripadnúť tomu, kto zvíťazí. Ale keď Paris v súboji podľahne, bohyňa Afrodita ho unáša z bojiska. Je jeho ochrankyňou, pretože jej dal v záhrade Hesperidiek jablko s nápisom Tej, ktorá je najkrajšia. Uprednostnil ju pred Hérou a Athénou, pretože mu sľúbil...

Helena ukazuje Priamovi z trójskej veže gréckych hrdinov. Paris je ochotný ísť s Menelaom na súboj, aby sa vojna skončila. Helena i poklady majú pripadnúť tomu, kto zvíťazí. Ale keď Paris v súboji podľahne, bohyňa Afrodita ho unáša z bojiska. Je jeho ochrankyňou, pretože jej dal v záhrade Hesperidiek jablko s nápisom Tej, ktorá je najkrajšia. Uprednostnil ju pred Hérou a Athénou, pretože mu sľúbil...

Zatiaľ čo obe strany - Achájci i Trójania- sa tešia na skorý koniec vojny, bohovia, nepriateľskí Tróji, sú nespokojní. Héra nahovorí spojenca Trójanov Pandara, aby vystrelil na Menelaa šíp. Prímerie je porušené. Obe vojská nastúpia do prvej bitky.

Zatiaľ čo obe strany - Achájci i Trójania- sa tešia na skorý koniec vojny, bohovia, nepriateľskí Tróji, sú nespokojní. Héra nahovorí spojenca Trójanov Pandara, aby vystrelil na Menelaa šíp. Prímerie je porušené. Obe vojská nastúpia do prvej bitky.

Na gréckej strane sa vyznamenáva Diomedes. Zabije Pandara a poraní tiež bohov, ktorí chránia Trójanov - Área a Afroditu. Bohovia a ľudia tu bojujú spolu ako seberovní. Víťazia Achájci.

Na gréckej strane sa vyznamenáva Diomedes. Zabije Pandara a poraní tiež bohov, ktorí chránia Trójanov - Área a Afroditu. Bohovia a ľudia tu bojujú spolu ako seberovní. Víťazia Achájci.

Na gréckej strane sa vyznamenáva Diomedes. Zabije Pandara a poraní tiež bohov, ktorí chránia Trójanov - Área a Afroditu. Bohovia a ľudia tu bojujú spolu ako seberovní. Víťazia Achájci.

Bitka pokračuje aj napriek tomu, že bohovia sa vzdialili z bojiska. Diomedovo hrdinstvo podnieti Hektora, aby sa vrátil do Tróje a zvolal radu starších. Vyzve tiež ženy, aby sa modlitbami snažili získať priazeň bohyne Athény, ochrankyne mesta. Parida pošle do boja a sám, rozlúčiac sa so svojou manželkou Andromachou a synom Astyanaktom, sa ponáhľa opäť na bojisko.

Bitka pokračuje aj napriek tomu, že bohovia sa vzdialili z bojiska. Diomedovo hrdinstvo podnieti Hektora, aby sa vrátil do Tróje a zvolal radu starších. Vyzve tiež ženy, aby sa modlitbami snažili získať priazeň bohyne Athény, ochrankyne mesta. Parida pošle do boja a sám, rozlúčiac sa so svojou manželkou Andromachou a synom Astyanaktom, sa ponáhľa opäť na bojisko.

Boje toho dňa ukončí nerozhodný súboj medzi Aiantom Telamonovcom a Hektorom. Na druhý deň obe strany pochovajú svojich mŕtvych.. Achájci si opevnia tábor hradbou.