Príbehy 20. storočia

V čase 2. svetovej vojny bol Ivan Bergida ešte malý a udalosti z tohto obdobia  sa  dozvedel hlavne cez rozprávanie rodičov. Osudy jeho rodiny, z ktorej mnohí zomreli, a tiež a povojnový antisemitizmus ho doviedli k emigrácii do Nemecka. Ako vývojár v IBM zažil technologicky fascinujúce obdobie zrodu mikroprocesorov.  V čase nahrávania rozhovoru v roku 2021 žil v Mníchove. V podcaste bola použitá...

Ján Prokop prežil mladosť v agresívnej atmosfére slovenského štátu. Kvôli účasti na vysokoškolskej akcii ho zatkli a vyšetrovali. Bol 9 rokov väznený v Leopoldove a neskôr v Jáchymove. Po dlhých rokoch čakania sa oženil so svojou snúbenicou, s ktorou mali dvoch synov. Popri práci sa tajne venoval akustike a ozvučil štyridsaťjeden kostolov na Slovensku.

Alžbeta Ošvátová sa narodila v malebných Čičmanoch, kde prežila krásne detstvo. V obci pocítili krutosti ľudáckeho režimu. Vďaka ťažkej dostupnosti sa obec stala základňou partizánov. 6. apríla vtrhlo do Čičman 300 Nemcov a podpálili horný koniec drevenej dediny a 65 mužov odvliekli do koncentračného tábora. Alžbeta s mamou, sestrou, krstnou mamou a jej rodinou a ďalšími dedinčanmi ušli z dediny....

Pani Viera Šagátová, rodáčka z dedinky Miezgovce, mala v čase vypuknutia 2. svetovej vojny len 8 rokov. Jej otec Michal Masaryk bol v období SNP veliteľom partizánskej brigády a rodina ukrývala aj sovietskych partizánov. Viera bola svedkom represálií nemeckých vojakov a spolu s matkou a malou sestrou prežili aj vypálenie Miezgoviec 29. októbra 1944. Z ich chalupy ostali len spálené trosky. Príbeh...

9. februára sme sa stretli v Štúdiu 12 s hosťmi diskusie: Lujzou Garajovou Schramekovou a Matejom Beránkom. Vedeli sme o eskalujúcom napätí na Ukrajine. A poznali sme agresora, Rusko.  V tom čase sme verili, že k ozbrojenému konfliktu nedôjde.    Situácia sa však dramaticky zmenila.  Dnes je úplne nevyhnutné rozprávať sa s deťmi o vojne. Pracovať s naším vlastným strachom a ochraňovať ten ich.   ...

Mikuláš Bröder hovorí, že sa narodil v zlej dobe a na zlom mieste. Inak povedané, ako žid na Slovensku v období tesne pred nástupom fašistického slovenského štátu. Prežil koncentračný tábor v Novákoch aj v čase, keď z neho odvážali ľudí do táborov smrti. Po vypuknutí SNP sa ako 16-ročný pridal k partizánom a prezieravo utajil, že je žid, pretože aj medzi partizánmi bol silný antisemitizmus. Po voj...

27. januára si celý svet pripomína Medzinárodný deň obetí holokaustu.  V tento deň sme natáčali aj najnovšiu časť našej relácie Sloboda nie je happy end.  Sandra Polovková sa rozprávala s Madeline Vadkerty, ktorá sa venuje výskumu listov so žiadosťami o "hospodársku výnimku". Adresované boli Jozefovi Tisovi.    Madeline neostala iba pri výskume. Z množstva listov, ktoré jej prešli rukami v archíve...

V nedeľu 23. januára zomrel len dva mesiace pred svojimi 105. narodeninami celoživotný skaut Eduard Marek. Jeho príbeh je hlbokým pohľadom do dejín skautského hnutia a represií, ktoré na skautoch páchali totalitné režimy – tí totiž vyzývali na čestnosť a pravdovravnosť, a to je pre diktatúry nemysliteľné. Pán Marek si tieto hodnoty hrdo niesol až do konca svojho života.

Dramaturgička Darina Kárová nepatrí medzi tých, ktorí veľmi revoltovali voči komunistickému režimu. O tom, aký tento režim bol, sa dostatočne presvedčil jej otec, ktorý sa z presvedčeného komunistu stal vyvrheľom zriadenia – pretože úplne nezodpovedal predstavám vazala. V 1989 - tom sa Darina stala jednou z dôležitých aktivistiek novembrovej zmeny. Zakladateľka a riaditeľka festivalu Divadelná Nit...

Karol Sidon vyrastal na Pankráci. Nacisti popravili jeho otca a sám neskôr zažil ústrky komunistov. Sidon si svoje židovstvo uvedomil po okupácii v 1968. Po dôkladnom štúdiu v roku 1978 konvertoval. Pražským rabínom sa stal v roku 1992. Vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na pražskej DAMU, komunisti mu však v čase normalizácie zakázali publikovať. Do sveta literatúry sa vrátil v roku 2014, keď v...

Stopa, akú výtvarník Milan Dobeš zanecháva v československom výtvarnom umení bola taká výrazná, že ju zbadali doslova na celom svete a zaradil sa medzi najvýznamnejších žijúcich svetových umelcov 60. rokov. Neskôr jeho význam neznížilo ani zatmenie normalizácie. Zručný kresliar z malého moravského mestečka mal zlý kádrový profil a len vďaka šťastiu vyštudoval bratislavskú vysokú školu výtvarných u...

Jarmila Stibicová so svojim manželom podpísali Chartu 77 hneď v prvej vlne. Jedni z mála pardubických disidentov sa tak stali pre miestne ŠtB raritou a objektom záujmu, ale aj obáv. Jarmila, jedna z výrazných dám disentu, totiž neúnavne obosielala komunistické úrady svojimi sťažnosťami, zastávala sa prenasledovaných, organizovala protesty. Je okrem iného známa tým, že sa pri zatýkaní správala neob...

Aktuálna časť diskusie sa venuje veľmi dôležitej téme, ktorá nás všetkých čoraz výraznejšie ovplyvňuje.  Dezinformácie a nenávisť sú s nami od vzniku civilizácie, ale ich šírenie v modernej dobe zásadne podnecujú sociálne siete. Čo s tým robiť? A dá sa vôbec niečo?  O tom sa Sandra Polovková rozpráva s Tomášom Kriššákom, odborníkom na informačnú bezpečnosť z Gerulata Technologies. Aj antisemitizmu...

Otis Laubert podľa vlastných slov nebol partizán, ktorý frontálne bojoval proti režimu. Jeho odpor bol v trpezlivom presadzovaní moderny, organizovaní bytových výstav celkovej rezistencie proti normalizácii. Ako sa hovorí, nezávislá kultúra sa držala vďaka ostrovčekom pozitívnej odchýlky a jeden z nich vytváral práve Laubert. Patrí medzi najvýznamnejších neakademických výtvarníkov, ktorí vypracova...

Ďalší diel diskusie Sloboda nie je happyend sa venuje občianskej spoločnosti a neziskovému sektoru. Kto vôbec tvorí túto časť spoločnosti? Čomu sa venuje? Z čoho býva financovaná? Akým útokom musí čeliť? Aj to sú témy, o ktorých sa rozprávala Sandra Polovková s riaditeľkou VIA IURIS, Katarínou Batkovou a s riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti, Andreou Erdösovou. Podporte našu prácu a tvorbu ď...

Eugen Gindl bol intelektuál v tom pravom význame, osobnosť, ktorá ovplyvnila množstvo ďalších osobností. Tento novinár, scenárista a dramatik sa podpísal pod publikáciu Bratislava nahlas, prvú otvorenú kritiku socialistického zriadenia. Ako člen koordinačného výboru VPN dosiahol, že Nežná revolúcia sa dostala z námestí na obrazovky a viedol slávne noviny Verejnosť. Celý život bol oddaný environmen...

Na Slovensku v čase druhej svetovej vojny pôsobilo viacero hrdinov, ktorí so zbraňou v ruke povstali proti nacistickému Nemecku a osudy ktorých neostali v pamäti tak výrazne ako ich slávnejších kolegov z odboja. Vypočujte si príbeh Júliusa Kusého z Omastinej, ktorý sa len ako 18-ročný zapojil do Slovenského národného povstania a viac ako 8 mesiacov bojoval v horách za našu slobodu. Bol väznený a v...

Peter Salner sám seba označuje doslovne za dieťa holokaustu. Historik, vedec a etnograf sa sa hlási k svojmu židovskému pôvodu, kultúre a dejinám svojich predkov a bol jedným z prvých, ktorí sa tejto téme začali venovať profesionálne. Ďakuje za to najmä rodičom, ktorí počas celého detstva dbali, aby vedel a nikdy nezabúdal na to, kým je, odkiaľ pochádza.

V novom diele diskusného formátu (podcast/video) Sloboda nie je happy end preberieme veľmi vážne témy, s ktorými v Post Bellum pracujeme denne. Príbehy ľudí, ktorí prežili tyranie nedemokracie nezostávajú v minulosti, ale súvisiaca spoločnosť ako taká a ďalšie generácie.   Psychológovia tomu hovoria trensgeneračný prenos traumy a práve psychologička a psychoanalytička Michaela Hapalová bude hosťko...

Režisér Ľubomír Vajdička sa narodil v roku 1944 do rodiny evanjelického kňaza. Kvôli otcovmu kňazskému povolaniu nemal možnosť študovať na gymnáziu. Bol aktívny počas nežnej revolúcie. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU v Bratislave a patrí medzi našich najvýznamnejších divadelných tvorcov.

Spolu s rodičmi žila Alžbeta Vargová počas vojny na seredskom židovskom cintoríne, kde mali postavený dom, počas vojnových rokov zaznamenávala mená pochovaných. Spolu s bratom pomohla utiecť židovskému väzňovi. V roku 2020 dostala Cenu pamäti národa.

V júni 1944 bola Lívia Herzová ako osemnásťročná spolu s matkou deportovaná do Auschwitzu, obidve prežili selekciu doktora Mengeleho. Po troch mesiacov boli s tisíc ďalšími ženami transportované do koncentračného tábora Münchmühle, kde vyrábali výbušniny. V marci 1945 sa vydali na pochod smrti, ktorý šťastne prežili. V blízkosti západného frontu ich oslobodili Američania a strávili dva mesiace v n...

Ukrajinca Levka Dohoviča Sovieti už ako štrnásťročného odsúdili do gulagu na desať rokov za „protištátne aktivity“, dokopy bol v štrnástich táboroch. Levko z tábora ušiel a dostal desať rokov navyše. Po roku sa vzbúril spolu so svojimi spoluväzňami a táto akcia skončila mŕtvymi a zranenými. V pracovnom tábore sa zamiloval do hudby a spolu s priateľmi dal dokopy spevácky zbor, čo ho nasmerovalo na...

Hana sa narodila v koncentráku a keď mala dva dni, už bola vo vlaku smrti – v tom čase už vojna končila a nacisti sa snažili zbaviť svojich otrokov z táborov. Hana a jej mama prežili: Bola to kombinácia šťastných náhod, ale hlavne matkinej nezlomnej energie a schopnosti nájsť si v každej dobe niečo, kvôli čomu sa oplatí žiť. Túto energiu zdedila aj Hana, ktorá sa rázne vysporiadala s osudom, ktorý...

Spolu s rodinou ju deportovali do zberného tábora v Seredi. Našťastie ich transporty do vyhladzovacích táborov obišli. V Seredi spoznala legendárnych aktérov podzemného hnutia. Neskôr sa skrývajú v horách. Po vojne vyštudovala medicínu, žila v Prahe as manželom, ktorý bol komunistický špión - neskôr prebehol na druhú stranu. Sama z komunistických ideálov veľmi rýchlo precitla. Vysťahovali sa do Vý...