Fenomény

Poézia, zmyselnosť, imaginácia, nostalgia, snovosť ale aj humor - to všetko sa spája v tvorbe fotografky Ľuby Lauffovej. Do fotografií preniesla tak svoj vnútorný pocitový svet, ako aj človeka pred objektívom. Od 70. rokov určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie než tragicky odišla a jej meno a umenie by sa tam opäť mali v plnej intenzite vrátiť. Mariana Jaremková sa k nej vrátila v spomien...

Ilja Zeljenka sa k filmovej hudbe dostal viac-menej náhodou, napriek tomu sa na dve dekády stal najvyhľádavanejším autorom a vedúcou osobnosťou v tejto oblasti. V špeciálnom vydaní relácie Fenomény sa o jeho filmovej hudbe rozprávala Mariana Jaremková so študentom katedry teórie hudby Jakubom Gočom, muzikológom a skladateľom Jurajom Lexmannom a režisérom Eduardom Grečnerom.

Sú ako časové kapsule s dokonale zladeným, na mieru vytvoreným interiérom. Také sú sobášne siene v slovenských mestách a obciach z obdobia normalizácie. Dnešné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová, sa sústredia práve na architektonicko-dizajnérsko-výtvarné spolupráce v týchto priestoroch. Témou sa roky zaoberá historička umenia Sabina Jankovičová

9. novembra si časopis, ktorý navždy zmenil hudobnú žurnalistiku – Rolling Stone – pripomenul 55. výročie vydania svojho prvého čísla. Na obálke bol vtedy John Lennon v kostýme vojaka. O 13 rokov bol na obálke nahý, ikonická fotka Annie Leibovitz vznikla iba niekoľko hodín pred jeho smrťou. S časopisom sú spojené mená autorov ako Tom Wolfe alebo Hunter S. Thompson, jeho román Strach a hnus v Las V...

Debut francúzskej spisovateľky Francoise Saganovej Dobrý deň smútok. Útly, zato prenikavý román, vyšiel v roku 1954 a okamžite zarezonoval vo viacerých ohľadoch. Autorka mala len devätnásť a stala sa z nej „značka“. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová pozvala na rozhovor o tejto literárnej prvotine literárnu vedkyňu Silviu Rybárovú z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Krčmy, ale i viechy či kaviarne ako kultúrno-spoločenský fenomén, súčasť identity národa. Nájdeme ich naprieč všetkými umeniami, ale najfotogenickejšia je krčma vo filme. A že sa bez nej slovenský film nezaobíde svedčí aj to, že v rámci cyklu Slovenské kino dostala svoju vlastnú časť. O slovenskej krčme sa Mariana Jaremková rozpráva s režisérom Petrom Kerekesom.

Vnútorná sila, presvedčenie, vášeň a láska k umeniu; autentická osobnosťou. Tieto pojmy označujú významnú slovenskú umelkyňu, sochárku, keramičku, monumentalistku Mariu Bartuszovú. Píše sa o nej ako o zjave moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte; venovala sa komornej a exteriérovej plastike, realizovala viacero diel v architektúre. Snáď najznámejšie sú jej sadrove...

Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bom...

V najnovších Fenoménoch sa Zuzana Golianová venuje falzifikátom – napodobeninám originálnych diel, ktoré sú tu tak dávno, ako ľudstvo samo. Sú svedkami našej chamtivosti. Sú jednoznačne negatívnym javom, dokonca trestným činom. Do relácie si pozvala historičku umenia Ninu Gažovičovú z aukčnej spoločnosti SOGA a reštaurátora Miroslava Slúku, ktorý pôsobí v Slovenskej národnej galérii na Zvolenskom...

V škole ho šikanujú a je tajne zamilovaný do Pandory napriek tomu, že fajčí a má dokonca aj vlastný zapaľovač. Denníky (nielen pubertálneho) Adriana Mola, plné trefných postrehov bavia už niekoľko generácií čitateľov po celom svete. Mariana Jaremková sa o fenoméne Adrian Mole rozpráva s jeho veľkým fanúšikom Danielom Majlingom.

O významnej slovenskej maliarke európskeho kontextu Ester Šimerovej Martinčekovej – cudzorodému kvetu i prvej dáme slovenského maliarstva - hovorila Zuzana Golianová s kurátorkou a riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu, Zuzanou Gažíkovou.

Je zvyšujúca sa Schumannova rezonancia príčinou narastajúcej podráždenosti až agresivity ľudí? Ich rozladenia? Alebo práve naopak, sú to ľudia a ich správanie, ktoré rozlaďujú Zem? Mariana Jaremková sa na fenomén Schumannova rezonancia pozrie z vedeckého hľadiska a o tom, či sme rozladení z rozladenosti Zeme alebo či z nás Zem raz môže dostať infarkt sa bude rozprávať s kvantovým fyzikom Martinom...

Sochárka, šperkárka, priekopníčka v medailérstve – Erna Masarovičová. Jej pol storočia trvajúca intenzívna tvorba prekvapuje svojím rozsahom – od šperku cez medaily až po monumentálne realizácie. Nikdy nerobila rozdiely medzi veľkými a tými menšími dielami, medzi vážnou témou a len akoby ľahším hraním. Mala vrodený talent, takmer bezhraničnú vynaliezavosť pri práci s materiálom, vnútornú slobodu a...

30. septembra sa končí v Bratislave rozsiahla výstava venovaná životu a tvorbe Martina Benku. Autora, ktorý po zažití „slovenského šoku” chcel prebudiť slovenský národ z letargie. Ambícia o ktorej môžeme hovoriť i v aktuálnych kontextoch rovnako ako o patriotizme vs. nacionalizme. Aj o tom sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s historikom umenia Júliusom Barczim z aukčnej spoločnos...

Britská kráľovná Alžbeta II. – fenomén 20. storočia – zosobnenie monarchie, na ktorej čele stála viac ako 70 rokov, až do 8. septembra 2022, kedy zomrela vo veku 96 rokov. Zažila 15 britských premiérov/premiérok, prežila 13 amerických prezidentov. Svet s rešpektom hovorí o jednej odchádzajúcej ére. Najnovšie Fenomény RD Zuzana Golianová venovala práve Jej Veličenstvu, na rozhovor pozvala expertku...

Tajomné, ornamentálne, provokujúce fantáziu, unášajúce do dávnych čias faraónov. Hieroglyfické písmo je súčasne aj výtvarným zážitkom. Kto sa prešiel stĺpovým labyrintom Karnaku musel zostať očarený množstvom všadeprítomných hieroglyfov, ktoré rozprávajú dávne príbehy. Mariana Jaremková sa o fenoméne hieroglyfického písma rozprávala s Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vie...

K Fenoménom patria aj prvenstvá, novátorstvá, odvaha i punc originálu. To všetko v sebe mala prvá žena, ktorá uviedla svoje baletné diela na javisku Baletu SND, ako prvá založila a viedla v Bratislave súkromnú baletnú školu. Ella Fuchsová-Lehotská bola tanečnica, baletná majsterka, choreografka, šéfka baletu. A sme zrazu sto rokov späť. Jej príbeh by zrejme dokázal nadchnúť aj Hollywood, no naprie...

Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danub...

Francúzsko-japonský film z roku 1959, nakrútil ho režisér Alain Resnais podľa scenára spisovateľky Marguerite Durasovej. Filmová či obrazová báseň, míľnik v modernej svetovej kinematografii prelomu 50. a 60. rokov. Autorka relácie Zuzana Golianová sa o ňom rozpráva s Katarínou Mišíkovou, filmovou vedkyňou, ktorá pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

Esejistka, kritička, filozofka, prozaička a filmárka. Žena s prenikavým intelektom, ktorá sa vo svojich textoch zaoberala širokou škálou tém, no reflektovala ich vždy v kontexte súdobej reality. Susan Sontag. O tejto renesančnej žene hovorila Mariana Jaremková s Adrianou Belešovou, programovou manažérkou Medzinárodného festivalu dokumentárneho filmu Ji.hlava.

Mala vkus, mala odvahu, bola živel a bola aj tvrdohlavá. Našťastie! Aj vďaka tejto výbave dosiahla to, čo sa jej podarilo – významná zberateľka výtvarného umenia Meda Mládková. Významná mecenáška založila spolu s manželom Nadáciu Jana a Medy Mládkovcov. K odkazu nadácie "Přežije-li kultura, přežije národ" sa hlásia ďalšie a ďalšie generácie umelcov a umelkýň, a nie len ich. Viac o jej mimoriadnej...

80. roky priniesli do hudby nový zvuk aj estetiku. Vznikali nové kapely, štýly, smery, ktoré začali udávať (nielen) hudobné trendy. Ako si ale s nástupom elektroniky poradili hudobné ikony rocku či art rocku predchádzajúcich dvoch dekád?

Presne pred sto rokmi - 26. júla 1922 sa v Bystrom nad Topľou narodil spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg, prekladateľ Albert Marenčin. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, na rozhovor pozvala jeho dvoch synov, Martina a Alberta Marenčina mladšieho.

2. júla odišiel jeden z najvplyvnejších a najoriginálnejších divadelných režisérov 20. storočia Peter Brook. „Práca režiséra sa dá zhrnúť do dvoch veľmi jednoduchých slov - prečo a ako,” hovoril. V jeho prípade bola výsledkom hĺbka výpovede spojená tak s nekompromisnosťou až expresiou ako aj s ľahkosťou a humorom. Bol to Brook, ktorý opäť urobil Shakespeara atraktívnym, komunikujúcim s modernou do...

O fenoméne legendárnej nápojovej sady Zlatá Zuzana, ktorá sa začala vyrábať v roku 1956 v sklárni Zlatno, sa v relácii Fenomény rozpráva Zuzana Golianová s historikom, ktorý sa zameriava na dejiny skla, bývalým kurátorom Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Štefanom Chrastinom.