Čudnopis

Milí priaznivci Čudnopisu, v ďalších častiach nášho poznávacieho cyklu ešte zostaneme na Považí a budeme skúmať viacero obcí, ktoré dnes už na mape nenájdeme. Jednoducho preto, lebo sa pripojili k väčším obciam či mestám. Takýmto príkladom je aj bývalá obec Nosice. Viac nám o nej prezradí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela...

Je zaujímavé sledovať, ako sa naša lexika postupne mení. Ako slová z jej okraja doslova miznú, ako sa výrazy z jej stredu posúvajú na okraj a neologizmy alebo cudzie slová sa zasa v celkom inom význame dostávajú medzi pár superfrekventovaných slov. Aj k riešeniu dnešnej čudnopisnej tajničky bude mať preto bližšie staršia generácia.

V historickom vývine slovenského jazyka nájdeme pre jazykovedcov nejeden kúzelný okamih. Možno takým nazvať aj dispalatalizáciu vokálov, napríklad keď sa podoba slova dostáva do spisovnej slovenčiny zdanlivo z nárečia a pritom vlastne z praslovančiny. Viac vysvetlí profesor Jaromír Krško.

Nebýva ani v Čudnopise taká veľká hustota zaujímavých sídelných názvov, ako sme s pánom profesorom Krškom objavili na Považí. Už sme po reštarte navštívili Bezdedov aj Hoštinú a teraz, zasa čo by kameňom dohodil, stojíme v Dohňanoch. Trúfate si na vysvetlenie názvu obce?

Dnes budeme pokračovať v našom čudnopisnom pátraní len pár kilometrov od obce Vieska - Bezdedov, ktorú sme navštívili pred týždňom. Po ďalších zaujímavostiach budeme pátrať spolu s profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Milí poslucháči, dlhý čas sme vám v našom cykle Čudnopis ponúkali reprízy starších častí našej rubriky. V tejto chvíli sme však pripravení pustiť vám celkom novú, ešte celkom teplú a neopočúvanú novinku - rozprávanie o pôvode názvu obce Bezdedov. Ako so starými známymi sa v nej stretneme s jazykovedcom - profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pri našom putovaní za zaujímavými zemepisnými názvami sa nám v našej rubrike už podarilo dostať do viacerých miest, ktoré sa preslávili hradom. Dnes bude reč o ďalšom. Stojí na zvláštnom kopci nad mestečkom, neďaleko hraníc s Maďarskom... a tí, čo si stihli pomyslieť na Fiľakovo, sa trafili. Zopakujme si informácie o meste a motivácii vzniku sídelného názvu s redaktor Egonom Tomajkom a odborným ga...

Milí priaznivci Čudnopisu, dnes navštívime obec, ktorá dala svetu významných ľudí - lekára aj spisovateľa – a ich meno odkazuje na obec, v ktorej sa narodili. Ale poďme pekne poporiadku: chladný deň na sklonku zimy, píše sa rok 2015. Redaktor Egon Tomajko zaparkuje auto pri nenápadnom pomníku s jednoduchým nápisom Ján Jesenius, 1566 – 1621. Potom sa vydá hľadať niekoho, komu by mohol položiť známu...

Dnes sa v Čudnopise pozrieme na Horné Kysuce a zopakujeme si návštevu Čadce. Ozaj, napadne vám, podľa čoho by mohla byť Čadca pomenovaná? Prekvapilo by vás, keby sme vám povedali, že to môže súvisieť s klčovaním lesa alebo s vypaľovaním krovísk? Nás nie. Ale čo ak je všetko celkom inak? Jazykovedec Jaromír Krško vám ponúkne riešenie tejto tajničky.

V ďalšom pokračovaní nášho cyklu Čudnopis nás Egon Tomajko pozve až do Tekova. Presnejšie do Levíc. Názov tohto historického mesta a pôvodne azda obranného strážneho hradu nabáda k veľmi jednoduchým záverom, ale motivácia jeho vzniku je predsa len iná. Na názor sa budeme pýtať obyvateľov mestečka, ale slovo dáme aj odborníkovi, jazykovedcovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komuni...

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa Sebechleby volajú Sebechleby, Medovarce sú Medovarcami a Sliač Sliačom? Alebo napríklad podľa čoho dostali pomenovanie Levice? Podobné otázky si kladieme v našej rubrike Čudnopis spolu s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom. Dnes budeme pátrať, povedzme to odborne: po motivácii vzniku ojkonyma Detva.

V našej rubrike Čudnopis pátrame po pôvode názvov obcí v regióne. Pred týždňom sme vám sľúbili návštevu Detvy, ale napokon dáme prednosť bývalému centru sklárstva, dnes okresnému mestu Poltár. Vybral sa tam redaktor Marcel Páleš a o svojom pátraní nám viac prezradí aj dnes už profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bys...

V našej rubrike Čudnopis prechádzame z regiónu do regiónu, z Pohronia do Ponitria a tentoraz naše kroky povedú na Považie. Možno tí, čo pozdĺž brehov tejto rieky žijú, teraz zbystria pozornosť a dúfame, že ich nesklameme, keď poviem, že sa vydáme... Ale nepredbiehajme. Prezradia Vám to redaktor Egon Tomajko a jazykovedec, profesor Jaromír Krško.

V našom cykle Čudnopis pátrame po motivácii vzniku názvov obcí v širšom regióne. Jednoducho sa snažíme sa vysvetliť, prečo sa obec volá tak ako sa volá. Hlavou výskumného tímu je jazykovedec, profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ten sa s nami ponára do starých vrstiev slovenčiny a pátra aj v histórii. Tent...

V našej pravidelnej rubrike Čudnopis sa dnes vyberieme do mestečka na strednom Slovensku, ktoré mestečka, ktoré má v erbe - v červenom gotickom štíte zlatý kruh, ktorý symbolizuje aj jeho názov. Súčasnú podobu získal v roku 1982 a štatút mesta v roku 1996. Konajú sa tam preteky motocyklov na plochej dráhe a... Už tušíte, kam vás s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krš...

V našej rubrike Čudnopis pátrame s profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici po okolnostiach, na základe ktorých vzniklo pomenovanie osád. Jednoducho, zisťujeme prečo sa obec volá tak ako sa volá. Na začiatku nášho cyklu, pred šiestimi rokmi, sme zavítali do Krupiny a teraz si našu návštevu zopakujeme.

Prišiel čas vybrať sa opäť s jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrice na jazykovedno – historickú exkurziu. Tentoraz zamierime na juh stredného Slovenska, pretože nám chrobáka do hlavy nasadilo pomenovanie mesta, v erbe ktorého nájdeme prekrížené klasy a banícke insígnie.

V cykle našej rubriky „Čudnopis“ sa rozprávame o pôvode názvov sídiel v našom regióne. Možno to znie aj trochu čudne, ale presne o to ide. Otázku „Prečo sa to tak volá“ kladieme profesorovi Jaromírovi Krškovi, ale aj obyvateľom miest, mestečiek a obcí. Dnes zamierime na sever. Budeme sa zaujímať o Žilinu.

Aj dnes zostaneme pri návratoch do histórie cyklu Čudnopis. Opäť sa pristavíme pri pátraní po pôvode názvu mesta Zvolen. Naším stálym sprievodcom pri čudnopisnom putovaní je ako obvykle profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a spolu s ním redaktor Egon Tomajko.

Prečo sa Banská Bystrica volá Banská Bystrica? Dnes sa spolu vrátime trošku do histórie cyklu Čudnopis, na samotný počiatok relácie. V historicky prvom diely relácie Čudnopis sa v repríze opäť pristavíme pri pátraní po pôvode názvu mesta Banská Bystrica.

V ďalšej časti cyklu Čudnopis sa ocitneme v obci s názvom Pružina. Okolie tejto obce bolo osídlené už v praveku, čo dokladajú viaceré archeologické náleziská. Ako obvykle, naším stálym sprievodcom pri čudnopisnom putovaní bude aj tentoraz profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a spolu s ním redaktori Egon Tom...

V ďalšej časti cyklu Čudnopis sa ocitneme v Prečíne. Obec Prečín leží v Trenčianskom kraj. Obklopujú ho kopce Súľovských vrchov, nachádza sa v južnej časti Súľovsko- prečínskej kotliny na sútoku riek Domanižanka a Bodianka.

V čudnopisnom putovaní navštívime mestskú časť Považskej Bystrice s názvom Podmanín.

V ďalšej časti cyklu Čudnopis sa ocitneme v obci Ladce. Obec leží v Považskom podolí, v podcelku Ilavská kotlina, na ľavej nive Váhu a priamo pri Nosickom kanáli. Zaujímavosťou je, že v obci sa nachádza najstaršia cementáreň na Slovensku.

Košeca - v ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po pôvode názvu obce Košeca.