Čudnopis

Osada Drábsko je mladou osadou, pretože bola založená až koncom 18. storočia. Tvrdenie, že pomenovanie je odvodené od drábov,ktorí kedysi v 16. storočí strážili panské lesy, neobstojí a preto musíme pátrať ďalej. Spoľahnúť sa však môžeme na jazykovedca, docenta Jaromíra Krška, ktorý sa etymológii a vlastným zemepisným názvom venuje systematicky.

Párnica - V rubrike "Čudnopis" pátrame po motivácii vzniku názvov našich osád. Na otázku, prečo sa obec volá tak, ako sa volá, sa pýtame miestnych obyvateľov a potom rovnakú otázku položíme aj jazykovedcovi, docentovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V ďalšom vydaní sa budeme pýtať na oravskú obec "Párnica...

Čremošné - hovorí sa, že v najstarších časoch naši predkovia pomenúvali svoje sídla podľa zvierat alebo rastlín: Psiare, Chrťan, Sokolec alebo Jablonové, Jablonica, Hrušovo, Lipany, Smečany.... Príkladov by sme mohli nájsť mnoho. Jedným z nich je azda aj Čremošné. Vysvetliť motiváciu vzniku názvu obec nám pomôže docent Jaromír Krško.

Cinobaňa/ Názov obce Cinobaňa zvádza k zjednodušenej interpretácii. V okolí boli bane a ťažili sa tu drahé kovy, takže je to jednoduché: Názov je motivovaný výskytom cínu! Lenže v skutočnosti sa v Cinobani cín nikdy neťažil. Po skutočnej motivácii názvu Cinobaňa budeme opäť pátrať s docentom Jaromírom Krškom.

Horná/Dolná Strehová/ O Poiplí sme už v našej rubrike hovorili niekoľkokrát. Spomínali sme ho aj v súvislosti s obranným systémom, ktorý tvorili pevnosti, strážne veže a zariadenia, slúžiace na ochranu severnej hranice Uhorska a obrannej línie v boji proti Turkom. Ak povieme Dolná/Horná Strehová, platí to tiež? Otázku sme položili nášmu spolupracovníkovi, jazykovedcovi, docentovi Jaromírovi Krškov...

Prestavlky, Prestavlky/ Medzi najčudnejšie názvy, ktorými sme sa v našej rubrike doposiaľ zaoberali, určite patrí názov obce Prestavlky. Špekulovať by sa možno dalo, ale zmysel trochu uniká. Pozrime sa na meno obce spolu s jazykovedcom, docentom Jaromírom Krškom

V najstarších časoch vraj boli obce pomenované podľa zvierat či rastlín, ktovín alebo aj stromov. Príkladov by sa našlo viacero. Nás však teraz zaujali podobné názvy v Liptove, konkrétne Bobrovec, Bobrovček, a Bobrovník, ktoré sa nachádzajú len niekoľko kilometrov od seba. Všetko nám opäť vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Motivácia vzniku názvov našich obcí je mimoriadne zaujímavá a pátranie po nej prináša mnoho prekvapení. Jedno z nich sme zažili aj pri odhaľovaní pôvodu názvu obce Divín.

Gemerské Dechtáre, Gemerské DechtáreV názve Gemerské Dechtáre nachádzame dve slová, ktoré naznačujú nielen to, kde máme obec hľadať, ale aj to, čomu sa kedysi jej obyvatelia venovali. O takzvaných služobníckych osadách veľmi rád hovorí docent Jaromír Krško, ktorý ich z jazykovedného hľadiska vedecky skúma.. Dajme mu teda slovo.

Istebné - Sídelný názov Istebné má praslovanský pôvod, znamená kolová stavba a súvisí tiež so slovom "izba"... Viac nám v ďašom pokračovaní cyklu Čudnopis vysvetlí docent Jaromír Krško.

Štítnik - Zemepisný názov Štítnik naznačuje možnú motiváciu vzniku názvu obce. Občas sa však stane, že odborný výklad nás trochu prekvapí. Jedno také prekvapenie má prichystané aj docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výklad vzniku názvu má opäť pripravený jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Sebechleby - Zemepisný názov Sebechleby sa zdá byť na interpretáciu jednoduchý. Avšak iba zdanlivo. Pri motivácii musíme brať do úvahy aj okolnosti, nad ktorými bežne neuvažujeme. Výklad motiváciu vzniku názvu má opäť pripravený jazykovedec, docent Jaromír Krško. zaujímať nás však bude aj to, čo si myslia domáci.

Polerieka - Zemepisný názov Polerieka je vhodný na náš výskum. Na jednej strane ponúka zdanlivo jednoduché vysvetlenie, cez polia tiekla rieka a názov bol na svete. V skutočnosti však rieku v Polerieke ani v jej okolí nemajú. nad osadou je síce jazero, ale cez obec tečie len potôčik. Polerieku spomína vo svojom majstrovskomdiele aj matej Bel, hovorí o šesťkilometrovom prítuku Turca, že nezamŕza. V...

Hybe - Zemepisné názvy v sebe často ukrývajú tajomstvá. Niektoré naopak priam ponúkajú jednoduchú interpretáciu. Istí sai však sme len v menšine prípadov. Aj preto pátrame v rubrike Čudnopis po motivácii vzniku názvu. Dnes sa vyberieme do tatranského podhoria. Skúmať budeme pôvod názvu obce, ktorá nám dala znýmych literátov, vedcov i hercov. Vyberieme sa do liptovskej obce Hybe.

Podkonice - Zemepisný názov Podkonice zvádza k prvoplánovej interpretácii. K tomu, aby sme mohli zaujať stanovisko, podložené aj hstoricky, potrebujeme ovládať napríklad históriu neďelekej Slovenskej Ľupče, pod panstvo ktorej Podkonice patrili. Vlastne by sme možno mali povedať "Konice", pretože súčasná obec leží "pod" pôvodne služobníckou osadou, ktorá sa starala o kone panstva z Ľupče.

Veľké Dravce - Zemepisný názov Veľké Dravce zvádza k jednoznačnej interpretácii. Naznačuje, žeide o pôvodne služobnícku osadu, obvytaelia ktorej pre kráľovský dvor chovali a cvičili dravé vtáky a lovili nimi zver do kráľovskej kuchyne. Či je to naozaj tak, to nám prezradí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Čierny Balog - Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. A potom sú ešte prípady, keď potrebujeme vysvetlenie.

Turčianske "sväté"/ Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. A potom sú ešte prípady, keď potrebujeme vysvetlenie.

Liptovské "sväté" obce / Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. Možno len trošku dovysvetľovať by sa hodilo, prečo má množstvo sídiel v Liptove v názve krstné meno a v pôvodnom názve slovo "svätý". Zisťovať budeme najprv v Liptove a odborný výklad nám ponúkne docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity...

Čičmany/Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. A potom sú ešte prípady, keď potrebujeme vysvetlenie. V našom prípade sa oň postará doc. Jaromírom Krško vo svojom výklade motivácie vzniku názvu obce. V jubilejnom dvadsiatok vydaní cyklu zavítame do Čičmian.

Ľubochňa / Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. A potom sú ešte prípady, keď potrebujeme vysvetlenie. Docent Jaromír Krško nám vďalej časti cyklu Čudnopis vyvsetlí, ako vzniklo pomenovanie Ľubochňa, platiace pôvodne pre potok a neskôr pre celú obec.

Medovarce / Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. Názov hontianskej obce Medovarce patrí k tým ľahšie rozlúštiteľným. Aj keď to nie sú Včeláre ani Úľany, predpokladáte správne, že tu bolo rozšírené včelárstvo. Čo sa tu však varilo? med, medovina alebo medovica? Vysvetlenie nám ponúkne náš stály poradca, jazykovedec Jaromír Krško.

Zázrivá / Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. A potom sú ešte prípady, keď potrebujeme vysvetlenie. V našom prípade sa oň postará doc. Jaromírom Krško vo svojom výklade motivácie vzniku názvu rázovitej oravskej dediny Zázrivá.

Tornaľa /Miestne názvy skrývajú v sebe často množstvo historických zaujímavostí. Pôvod ojkonyma totiž vyjadruje často dobu vzniku, hospodárske a spoločenské pomery a tiež vlastnícke vzťahy. Aké to však je v prípade názvu, ktorý je zloženiononou dvoch maďarských slov. Motiváciu vzniku názvu mestečka Tornaľa nám vysvetlí doc. Jaromír Krško.

Bešeňová / Pri niektorých názvoch obcí je pre nás pôvod tajomstvom, pri niektorých je zrejmý. A potom sú ešte prípady, keď potrebujeme vysvetlenie. V našom prípade sa oň postará doc. Jaromírom Krško vo svojom výklade motivácie vzniku názvu mesta. Tentoraz navštívime liptovskú obec Bešeňová