Čudnopis

Kalameny - pri potulkách v rámci pátrania po sídelných názvoch si redakcia potrebovala skrátiť cestu z Liptova na Oravu a keďže sa práve nachádzala v okolí Ivachnovej, zamierila smerom na Lúčku. Zarazil ju názov susednej obce kalameny a tak sa rozhodla pátrať po motívácii tohto sídelného názvu. Etymológiu vysvetlí docent Jaromír Krško.

Žemliare - v okolí Levíc sme preskúmali už niekoľko sídelných názvov. Na našej okružnej ceste sme narazili aj na Žemliare a s docentom Jaromírom krškom sme sa ich rozhodli preskúmať.

Žemberovce - v podhorí Štiavnických vrchov smerom na Levice sme v Čudnopise pátrali už po motivácii vzniku viacerých sídelných názvov. Dnes budeme s docentom Jaromírom Krškom pokračovať vo výklade etymológie názvu Žemberovce.

Pečenice patria k našim najstarším obciam. Dnes v nich nájdeme budovu barokového kláštora, kostol obohnaný múrom a v stráni "chyžky" - vínne pivnice, ktorými sa obec tiež preslávila. Viac v ďalšom vydaní Čudnopisu s docentom Jaromírom Krškom.

Bátovce - ďalší príklad na motiváciu starým pomenovaním či osobným menom nájdeme v prípade sídelného názvu obce, ktorá leží neďaleko Levíc. Zamierime do Bátoviec.

Hontianske Tesáre - po celom Slovensku máme desiatky sídel, ktoré kopírujú štruktúru stredovekých remesiel a služieb. Odrážajú sa v nich skutočnosti, ktoré formovali jednotlivé oblasti. V Honte nájdeme tesne seba niekoľko osád, ktoré majú či v histórii mali v názve tesárstvo. Na pravú mieru veci opäť uvedie Jaromír Krško.

Prenčov - v Prenčove a jeho okolí boli v minulosti mlyny, z miestnej hliny sa vyrábali svetoznáme banskoštiavnické, fajky a ešte v 19 - tom storočí zažila svoju slávu čipka a hrnčiarstvo. Nás bude tradične zaujímať motivácia vzniku sídelného názvu.

Hrochoť - vysoko v horách, odrezaná od okolitého sveta, leží pomerne veľká obec s folklórnou tradíciou a medveďom v erbe. Zvláštny názov by mohol zvádzať k jednoduchej interpretácii, ale je v tom jeden háčik. O aký sídelný názov v ďalšom vydaní Čudnopisu pôjde? Hrochoť.

Ladzany - motivanty názvov obcí môžu byť naozaj rôzne. Verili by ste , že názov obce Ladzany je motivovaný Poliakmi, ktorí sa do podhoria Štiavnických vrchov dostali ako vojnoví zajatci dávno v stredoveku? Presvedčí vás o tom docent Jaromír Krško.

Hrkovce - motivanty názvov obcí môžu byť naozaj rôzne. Jedným z kľúčov by mohla byť národnosť pôvodného, alebo v stredoveku usadeného obyvateľstva. Dôkazov by sa našlo niekoľko. Niektoré vás možno prekvapia.

Slovenské/Nitrianske Pravno - v oblasti Hornej Nitry a Turca je pätnásť dvojíc obcí, ktoré majú rovnaké názvy. Aj týmto zaujímavým faktorm sa budeme venovať v ďalšom vydaní rubriky Čudnopis. Zavítame v ňom hneď do dvoch obcí: Slovenského a Nitrianskeho Pravna.

Horná Štubňa - v oblasti takzvaného Hauerlandu je niekoľko obcí, ktoré v minulosti formovalo nemecké obyvateľstvo. A hoci väčšina z nich má dnes slovenské názvy, existujú aj výnimky. Nájdeme ich na južnom okraji Turca v názvoch obcí Dolná a Horná Štubňa. Ako vznikli, vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Rybáre - na Slovensku je mnoho sídel, pomenovaných podľa činnosti, ktorej sa venovali jej obyvatelia. Len v okolí Zvolena je ich niekoľko. Akoby lemovali cestu, na ktorú sa panstvo vyberalo za poľovačkami na smerom na Slovenskú Ľupču alebo až do oblasti Muráňa. Patria k nim Kováčová, Hájniky, Sielnica, Selce, ale napríklad aj Rybáre. Vysvetlíme si motiváciu ich vzniku.

Palúdzka - mnohé obce sa v moderných časoch stali súčasťou či miestnou časťou miest. To platí aj o Palúdzke, ktorá je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša. Ak sa však pozrieme na historické a jazykové súvislosti, čaká nás zaujímavé rozprávanie.

Makov - v ďalšom vydaní cyklu Čudnopis sa vydáme až k hraniciam s Českou republikou. Makov poznajú všetci ako hraničný priechod. Kto však vie správne odpovedať ma otázku, aká je motivácia vzniku sídelného názvu?

Horelica - na Kysuciach sme už niekoľko sídelných názvov dešifroveli. Tentoraz sa ocitneme v Čadci. Vlastne v jej súčasnej časti - Horelici. Opäť nás bude zaujímať, podľa čoho dostala obec pomenovanie.

Harvelka. Sídelný názov Harvelka by ste už na súčasnej mape nenašli. Hľadali by ste márne, pretože zvyšky obce ležia pod hladinou vodného diela Nová Bystrica. To ešte ale neznamená, že nemôžeme pátrať po motivácii vznku tohto názvu.

Dražkovce - mnoho obcí dostalo názov podľa mena prvého vlastníka pôdy v katastri. Často to bol jej zakladateľ, niečo ako prvý richtár, starosta, hajtman, jednoducho prvý v obci. Problém s identifikáciou takýchto názvovo však spočíva v tom, že mená mali v stredoveku iné podoby ako dnes. Teóriu o takejto motivácii si overíme v paxi pri etymológii sídelného názvu Dražkovce.

Nededza - skúmanie sídelných názvov a ich pôvodu prináša so sebou aj prekvapenia. Dozvieme sa v nich napríklad aj to, ako obec vznikala a aký charakter malo osídlenie. Príklad na to môžeme nájdsť v Nededzi.

Divina/Divinka - na Považí nájdeme niekoľko ojkoným, ktoré poukazujú na starý pôvod, niektoré dokonca poukazujú na veľkomoravské súvislosti. S docentom Jaromírom Krškom skúsime zistiť, či o podobnú motiváciu nejde v prípade dvoch susediacich obcí - Diviny a Divinky.

Dolný/Horný Hričov - neďaleko hradného komplexu Hričov ležia dve obce - Dolný a Horný Hričov. Je zrejmé, že ich názvy súvisia s hradom a všeobecnou geografiou. Vedeli by ste však, podľa čoho je pomenovaný samotný Hričov?

Upohlav - ďalšie zaujímavé názvy do Čudnopisu sme tentoraz hľadali na Považí. Upohlav, Divina, Nededza... Postupne ich budeme s docentom Jaromírom Krškom v našej relácii skúmať.

Závadka nad Hronom - názvy horehronských obcí sme už v Čudnopise preberali. Jedna nám však akosi ostala visieť a keďže podobný sídelný názov zdobí viacero obcí, pátrali sme aj po motivácii názvu Závadka nad Hronom. Viac vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško

Dobšiná na rozhraní Spiša a Gemera má bohatú banícku tradíciu, ktorú od polovice 13. storočia pomáhali budovať aj nemeckí hostia. Ich jazyk sa podpísal aj pod niekoľko verzzií bakalárkej interpretácie etymológie sídelného názvu. S docentom Jaromírom Krškom si vysvetlíme, čo je fikcia a čo fakt.

Sklené - ak sa obec volá Sklené, láka to vysvetliť motiváciu vzniku názvu sklom v akejkoľvek podobe. A ak by to tak aj naozaj bolo, zaujímala by vás história obce?