Čudnopis

Horelica - na Kysuciach sme už niekoľko sídelných názvov dešifroveli. Tentoraz sa ocitneme v Čadci. Vlastne v jej súčasnej časti - Horelici. Opäť nás bude zaujímať, podľa čoho dostala obec pomenovanie.

Harvelka. Sídelný názov Harvelka by ste už na súčasnej mape nenašli. Hľadali by ste márne, pretože zvyšky obce ležia pod hladinou vodného diela Nová Bystrica. To ešte ale neznamená, že nemôžeme pátrať po motivácii vznku tohto názvu.

Dražkovce - mnoho obcí dostalo názov podľa mena prvého vlastníka pôdy v katastri. Často to bol jej zakladateľ, niečo ako prvý richtár, starosta, hajtman, jednoducho prvý v obci. Problém s identifikáciou takýchto názvovo však spočíva v tom, že mená mali v stredoveku iné podoby ako dnes. Teóriu o takejto motivácii si overíme v paxi pri etymológii sídelného názvu Dražkovce.

Nededza - skúmanie sídelných názvov a ich pôvodu prináša so sebou aj prekvapenia. Dozvieme sa v nich napríklad aj to, ako obec vznikala a aký charakter malo osídlenie. Príklad na to môžeme nájdsť v Nededzi.

Divina/Divinka - na Považí nájdeme niekoľko ojkoným, ktoré poukazujú na starý pôvod, niektoré dokonca poukazujú na veľkomoravské súvislosti. S docentom Jaromírom Krškom skúsime zistiť, či o podobnú motiváciu nejde v prípade dvoch susediacich obcí - Diviny a Divinky.

Dolný/Horný Hričov - neďaleko hradného komplexu Hričov ležia dve obce - Dolný a Horný Hričov. Je zrejmé, že ich názvy súvisia s hradom a všeobecnou geografiou. Vedeli by ste však, podľa čoho je pomenovaný samotný Hričov?

Upohlav - ďalšie zaujímavé názvy do Čudnopisu sme tentoraz hľadali na Považí. Upohlav, Divina, Nededza... Postupne ich budeme s docentom Jaromírom Krškom v našej relácii skúmať.

Závadka nad Hronom - názvy horehronských obcí sme už v Čudnopise preberali. Jedna nám však akosi ostala visieť a keďže podobný sídelný názov zdobí viacero obcí, pátrali sme aj po motivácii názvu Závadka nad Hronom. Viac vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško

Dobšiná na rozhraní Spiša a Gemera má bohatú banícku tradíciu, ktorú od polovice 13. storočia pomáhali budovať aj nemeckí hostia. Ich jazyk sa podpísal aj pod niekoľko verzzií bakalárkej interpretácie etymológie sídelného názvu. S docentom Jaromírom Krškom si vysvetlíme, čo je fikcia a čo fakt.

Sklené - ak sa obec volá Sklené, láka to vysvetliť motiváciu vzniku názvu sklom v akejkoľvek podobe. A ak by to tak aj naozaj bolo, zaujímala by vás história obce?

Budatín - Hrad, strážne miesto, okrúhla veža, legenda o zamurovaní neposlušnej dcéry, to všetko patrí k hradu Badatín a obce, pomenovanej podľa neho. Podľa čoho však dostal názov hrad? V tradičnej rubrike vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Poniky - jednoduchý výklad motivácie zviku sídelného názvu Poniky by nás odkázal na malé koníky. Čo by však robili v oblasti medzi Zvolenom Slovenskom Ľupčou. A tak sa ponúka aj niekoľko iným možností. Najviac nám ich aj tentoraz ponúka jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Lukavica - Lukavíc je na Slovensku hneď niekoľko a motivácia vzniku názvu je pomerne jednoduchá. Aj v tomto prípade by však pomohla znalosť praslovančiny. Viac v tradičnom cykle vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Ľubietová - patrila kedysi k sedmičke slávnych stredoslovenských banských miest a banícka sláva sa na nej viditeľne podpísala. Nás však viac ako história bude zaujímať etymológia názvu Ľubietová.

Modrý Kameň - druhému najväčšiemu na Slovensku dominuje hrad. Ten Turkom v 16 - tom storočí neodolal a z tých čias sa datuje základ miestnej gaštanice. Na hrade, ktorý bol viackrát prestavaný, dnes sídli Múzeum bábkarských kultúr. V Čudnopise bude reč o Modrom Kameni.

Kremnica - mesto uprostred hôr sa preslávilo bohatstvom vzácnych rúd, banskou a hustníckou tradíciou a svetoznámou mincovňou. Dnes si ho možno viacerí spájajú aj s Európskym festivalom humoru a satiry Kremnická gagy. Áno, v ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po motivácii vzniku sídelného názvu Kremnica!

Telgárt - mesto uprostred hôr sa preslávilo bohatstvom vzácnych rúd, banskou a hustníckou tradíciou a svetoznámou mincovňou. Dnes si ho možno viacerí spájajú aj s Európskym festivalom humoru a satiry Kremnická gagy. Áno, v ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po motivácii vzniku sídelného názvu Kremnica!

Šumiac - v ďalšej časti Čudnopisu sa už naozaj priblížime miestu, kde pramení Hron. Vyštveráme sa pod Kráľovu hoľu a zisťovať budeme, prečo sa Šumiac volá Šumiac.

Heľpa - v čudnopisnom pátraní pokračujeme na Horehron. Navštívime obec, o ktorej sa v ľudovej piesni spieva, že je to "pekné mesto". Pátrať budeme po motiváciu vzniku sídelného názvu Heľpa.

Polomka - v Čudnopise sme už mali obce, ktorých pomenovania boli motivované osobnými i všeobecnými podstatnými menami, vyjadrujúcimi napríklad činnosť ich obyvateľov. K trochu inej kategórii patrí pomenovanie, ktoré budeme v Čudnopise rozoberať dnes. Patrí horehronskej obci Polomka.

Sverepec - mnohé obce na Považí majú pre jazykovedca mimoriadne zaujímavé názvy. V cykle Čudnopis sa prustavíme aj pri názve obce Sverepec? Máte vo svojej slovnej zásobe všeobecné podstatné meno sverepec? Viete, čo to znamená?

Púchov - mnohé obce na Považí majú pre jazykovedca mimoriadne zaujímavé názvy. v cykle Čudnopis sa prustavíme aspoň pri dvoch. Viete podľa čoho dostalo svoj názov dnešné mesto Púchov?

Kláštor pod Znievom - niektoré sídelné názvy naznačujú mnoho stôp, ktoré vysvetľujú motiváciu ich vzniku. Platí to určite aj o Kláštore pod Znievom. Nás však nebude zaujímať len slovo kláštor a história rádov, ktoré v obci pôsobili. Preveríme aj etymológiu slova Zniev.

Bzovík je pôvodne cisterciátsky neskôr premonštrátsky a jezuitský kláštor prestavaný na pevnosť. Rovnaké meno nesie aj obec, susediaca s areálom v ruinách. Viete však, podľa čoho dostala obec pomenovanie? Vysvetlenie ponúka jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Krpeľany - v ohybe Váhu, medzi Kraľovanmi a Sučanmi, neďaleko hlavnej cesty, leží obec so zvláštnym názvom. Ľudová etymológia aj tentoraz ponúka príbeh. Aká je skutočná motiváciu obecného názvu, to nám vysvetlí docent Jaromír Krško