Čítanie na pokračovanie - Archív extra

Virginia Woolfová je popredná predstaviteľka literárnej moderny 20. storočia. Jej najvýznamnejšie diela vyšli v rokoch 1925-1929. V románe K majáku z roku 1927 sa zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred...

Postupne sa v textovom archíve zhromažďovali krátke prózy, ktoré samy nevydajú na päťdielne Čítanie na pokračovanie, ale každá osve je zásadná, prenikavá, kritická a pôsobivá. A v istej chvíli ich bolo dosť na to, aby každý diel patril inému autorovi či autorke. Svoje strohé prozaické diagnózy píše Michal Hlatký, Michaela Rosová, Tomáš Straka, Jana Turzáková a Jana Wernerová. Redakčne pripravil Jo...

Postupne sa v textovom archíve zhromažďovali krátke prózy, ktoré samy nevydajú na päťdielne Čítanie na pokračovanie, ale každá osve je zásadná, prenikavá, kritická a pôsobivá. A v istej chvíli ich bolo dosť na to, aby každý diel patril inému autorovi či autorke. Svoje strohé prozaické diagnózy píše Michal Hlatký, Michaela Rosová, Tomáš Straka, Jana Turzáková a Jana Wernerová. Redakčne pripravil Jo...

Postupne sa v textovom archíve zhromažďovali krátke prózy, ktoré samy nevydajú na päťdielne Čítanie na pokračovanie, ale každá osve je zásadná, prenikavá, kritická a pôsobivá. A v istej chvíli ich bolo dosť na to, aby každý diel patril inému autorovi či autorke. Svoje strohé prozaické diagnózy píše Michal Hlatký, Michaela Rosová, Tomáš Straka, Jana Turzáková a Jana Wernerová. Redakčne pripravil Jo...

Postupne sa v textovom archíve zhromažďovali krátke prózy, ktoré samy nevydajú na päťdielne Čítanie na pokračovanie, ale každá osve je zásadná, prenikavá, kritická a pôsobivá. A v istej chvíli ich bolo dosť na to, aby každý diel patril inému autorovi či autorke. Svoje strohé prozaické diagnózy píše Michal Hlatký, Michaela Rosová, Tomáš Straka, Jana Turzáková a Jana Wernerová. Redakčne pripravil Jo...

Postupne sa v textovom archíve zhromažďovali krátke prózy, ktoré samy nevydajú na päťdielne Čítanie na pokračovanie, ale každá osve je zásadná, prenikavá, kritická a pôsobivá. A v istej chvíli ich bolo dosť na to, aby každý diel patril inému autorovi či autorke. Svoje strohé prozaické diagnózy píše Michal Hlatký, Michaela Rosová, Tomáš Straka, Jana Turzáková a Jana Wernerová. Redakčne pripravil Jo...

Prozaický debut Duša Martinčoka Niekto sa nájde pozostáva z desiatich príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej starej bratislavskej bytovke. Každá poviedka sa upriamuje na inú osobu, všetky však spája prostredie domu a postava Olivera, ktorý je v každom príbehu približne o rok starší, ako bol v predchádzajúcom. Martinčok kladie dôraz na rôzne podoby ľudskej zraniteľnosti prejavujúcej sa v hraničných ži...

Prozaický debut Duša Martinčoka Niekto sa nájde pozostáva z desiatich príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej starej bratislavskej bytovke. Každá poviedka sa upriamuje na inú osobu, všetky však spája prostredie domu a postava Olivera, ktorý je v každom príbehu približne o rok starší, ako bol v predchádzajúcom. Martinčok kladie dôraz na rôzne podoby ľudskej zraniteľnosti prejavujúcej sa v hraničných ži...

Prozaický debut Duša Martinčoka Niekto sa nájde pozostáva z desiatich príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej starej bratislavskej bytovke. Každá poviedka sa upriamuje na inú osobu, všetky však spája prostredie domu a postava Olivera, ktorý je v každom príbehu približne o rok starší, ako bol v predchádzajúcom. Martinčok kladie dôraz na rôzne podoby ľudskej zraniteľnosti prejavujúcej sa v hraničných ži...

Prozaický debut Duša Martinčoka Niekto sa nájde pozostáva z desiatich príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej starej bratislavskej bytovke. Každá poviedka sa upriamuje na inú osobu, všetky však spája prostredie domu a postava Olivera, ktorý je v každom príbehu približne o rok starší, ako bol v predchádzajúcom. Martinčok kladie dôraz na rôzne podoby ľudskej zraniteľnosti prejavujúcej sa v hraničných ži...

Prozaický debut Duša Martinčoka Niekto sa nájde pozostáva z desiatich príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej starej bratislavskej bytovke. Každá poviedka sa upriamuje na inú osobu, všetky však spája prostredie domu a postava Olivera, ktorý je v každom príbehu približne o rok starší, ako bol v predchádzajúcom. Martinčok kladie dôraz na rôzne podoby ľudskej zraniteľnosti prejavujúcej sa v hraničných ži...

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do dnešného Biškeku. V Sovietskom zväze mali nájsť to, čo im doma chýbalo: istotu, prácu a úctu k robotníkom. Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade spracoval príbehy dobrodruhov, ktorí sa rozhodli vytvárať lepšie zajtra...

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do dnešného Biškeku. V Sovietskom zväze mali nájsť to, čo im doma chýbalo: istotu, prácu a úctu k robotníkom. Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade spracoval príbehy dobrodruhov, ktorí sa rozhodli vytvárať lepšie zajtra...

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do dnešného Biškeku. V Sovietskom zväze mali nájsť to, čo im doma chýbalo: istotu, prácu a úctu k robotníkom. Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade spracoval príbehy dobrodruhov, ktorí sa rozhodli vytvárať lepšie zajtra...

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do dnešného Biškeku. V Sovietskom zväze mali nájsť to, čo im doma chýbalo: istotu, prácu a úctu k robotníkom. Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade spracoval príbehy dobrodruhov, ktorí sa rozhodli vytvárať lepšie zajtra...

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do dnešného Biškeku. V Sovietskom zväze mali nájsť to, čo im doma chýbalo: istotu, prácu a úctu k robotníkom. Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade spracoval príbehy dobrodruhov, ktorí sa rozhodli vytvárať lepšie zajtra...

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.