SK DEJINY

Ak hovoríme o zlatých časoch slovenského filmu, hovoríme o 60. rokoch. Priblížime si filmovú poetiku slovenskej novej vlny a budeme sa pýtať, čím sa líšila od starej vlny, aj od českej vlny. V 60. rokoch sa začali písať dejiny slovenského televízneho filmu. Vzniklo aj mnoho zaujímavých dokumentov, napríklad s historickou tematikou. V treťom dieli cyklu SK_Dejiny, venovanej stému výročiu slovenskej...

Po druhej svetovej vojne vznikli prvé slovenské hrané filmy. Za socializmu zase éra budovateľských filmov a postupne sa slovenský divák mohol pozrieť aj na civilnejšie žánre ako detektívky a komédie. Veľkou udalosťou vo svete slovenského filmu bolo vybudovanie vlastných filmových ateliérov na Kolibe. Budeme hovoriť aj o filmovej hudbe, o zvukových majstroch a dabingu. V druhej časti série SK_Dejin...

Starostlivosť o nezaopatrené deti bola sociálnou a spoločenskou otázkou. V 19. storočí sa však získala aj významný národný rozmer. Priblížime si ho na rodinných stratégiách, ktoré fungovali v slovenskej národoveckej komunite. Katolíci a evanjelici – výchova a vzdelanie zodpovedajúce vierovyznaniu. Aj tieto súvislosti hrali v sirotskej téme významnú úlohu. Povieme si viac o sirotinci v Modre, ktorý...

Hrady sú obľúbenými miestami, ktoré ľudia často navštevujú. Zastavia sa tam len tak po ceste, alebo si k nim naplánujú rodinný výlet. Popri múdrych kráľoch, odvážnych rytieroch a urodzených dámach hrady najviditeľnejšie symbolizujú stredovek. Aj keď sú dnešné hrady väčšinou len zrúcaninami, nikoho nenechávajú na pochybách, že sú svedkami dávnych dôb, mimoriadneho úsilia aj dômyselnosti stredovekýc...

Hrady sú obľúbenými miestami, ktoré ľudia často navštevujú. Zastavia sa tam len tak po ceste, alebo si k nim naplánujú rodinný výlet. Popri múdrych kráľoch, odvážnych rytieroch a urodzených dámach hrady najviditeľnejšie symbolizujú stredovek. Aj keď sú dnešné hrady väčšinou len zrúcaninami, nikoho nenechávajú na pochybách, že sú svedkami dávnych dôb, mimoriadneho úsilia aj dômyselnosti stredovekýc...

Po 2. svetovej vojne sa v spoločnosti uplatňovalo čoraz viac žien. Dokladajú to dobové štatistiky, hovoria o tom odborné štúdie. Priniesol však tento trend aj nástup ženských tém do verejného priestoru? V záverečnej časti cyklu SK_Dejiny o ženách v našich dejinách sa pozrieme aj na ženy vo vedúcich pozíciách, na ženy vo filme a povieme si, čo je to ženská literatúra.

Nová žena. Tak sa volal časopis, ktorý začal vychádzať na Vianoce v roku 1937. Aká bola teda nová žena v čase rozvíjajúcej sa emancipácie? Pozrieme sa na to optikou manželstva i rozvodu. Budú nás zaujímať protesty proti obmedzeniu vysokoškolského štúdia žien, aj to, ako sa vnímalo povolanie divadelnej herečky za Slovenského štátu. Sledujete tretí diel z cyklu SK_Dejiny o ženách v našich dejinách.

Sociálna nerovnosť a obmedzená svojprávnosť sa v minulosti vzťahovala na mnohé skupiny obyvateľstva. Týkala sa aj žien. Ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti sa vnímalo cez tradičné rozdelenie sociálnych pozícií oboch pohlaví. Moderná doba priniesla popri spoločenských, politických a ekonomických zmenách aj zápas rôznych skupín za svoje práva. Ženská emancipácia bola dlhodobým procesom, ktorý...

Ženy a muži. Veľká a večná téma. Kedysi mali obe pohlavia svoje tradičné spoločenské roly. Tento svet sa však postupne narúšal. Rovnosť a nerovnosť pohlaví, emancipácia aj feminizmus. O týchto témach budeme hovoriť s historičkou, etnologičkou a sociologičkou.

V Bratislave sa tradične obchodovalo s vínom, posedávalo sa vo viechach a vo vinárňach vyhrávala muzika. V Bratislave sa tradične dalo dobre najesť a chodievalo sa sem za vychýrenými delikatesami. K ikonickým miestam mesta patrili trhy a trhoviská a so životom mesta bol neodlúčiteľne spojený Dunaj. Čaro tradičnej Bratislavy je poslednou témou v cykle SK_Dejiny, ktorý je venovaný nášmu hlavnému mes...

Domáci už tradične vidia svoje mesto inak, než návštevníci. Platí to aj pre Bratislavu. Pre mnohých, a to bez ohľadu na geografický pôvod, je však veľmi pútavý príbeh Bratislavy v keltsko-rímskej dobe. Cestopisy, bedekre a moderné turistické príručky nám priblížia lákadlá a pozoruhodnosti, ktoré od 18. storočia ponúkala Bratislava svojím návštevníkom. Osobitý príbeh o Bratislave rozpráva múzeum me...

Nedávne 90. roky zanechali vo väčšine populácie výrazné pamäťové stopy. Pozitívne aj negatívne. Dnešní seniori boli v 90. rokoch v produktívnom veku. Vtedajšia nastupujúca generácia je dnes na vrchole síl a rozhoduje o budúcnosti. Rozpadol sa sovietsky blok a otvorili sa hranice na západ. Práve tam smerovali húfy ľudí. Na nákupy, za prácou, možnosťami, za novými životnými obzormi. A Západ prichádz...

Nedávne 90. roky zanechali vo väčšine populácie výrazné pamäťové stopy. Pozitívne aj negatívne. Dnešní seniori boli v 90. rokoch v produktívnom veku. Vtedajšia nastupujúca generácia je dnes na vrchole síl a rozhoduje o budúcnosti. Rozpadol sa sovietsky blok a otvorili sa hranice na západ. Práve tam smerovali húfy ľudí. Na nákupy, za prácou, možnosťami, za novými životnými obzormi. A Západ prichádz...

V 90. rokoch si ľudia na Slovensku kládli častú otázku: "Môžem si kúpiť, čo chcem, cestovať môžem, kde chcem, len kde na to vziať?". Aj takto vyzerala v praxi nová ekonomika. Zďaleka to však neboli jej najvážnejšie problémy. Rozpadli sa staré fabriky i družstvá. Hroty nožníc sociálnej nerovnosti sa roztvárali čoraz viac. Pre mnohých sa však práve vtedy začala éra slobodného podnikania a prosperity...

Nová doba. Aj tak sa hovorilo obdobiu po páde socializmu. V SK_Dejiny otvárame veľkú epochu našej najnovšej histórie. Drvivá väčšina z nás v nej prežila nejakú časť života. A tak je naozaj o čom hovoriť. Presvedčia nás o tom hostia, ktorí sa pozrú na 90. roky optikou histórie, sociológie a forenznej psychológie.

Keď staré budovy alebo industriálne pamiatky stratili svoje pôvodné využitie, tradične sa vynorila otázka, ako s nimi naložiť, či a ako ich zachrániť. Prípadne ako ich využiť a kto to zaplatí. Otázky, ktoré sú veľmi aktuálne aj dnes. V SK_Dejiny pokračujeme v diskusii o pamiatkovej starostlivosti a o efektívnom využití pamiatok na Slovensku.

Vysoké Tatry boli do polovice 19. storočia takmer nenarušenou prírodnou krajinou. Ľudia žili na periférii vysokohorskej oblasti, alebo sem prichádzali len sezónne. Po prvých bádateľoch a prírodovedcoch sa otvárali brány záujemcom o turistiku, ozdravné pobyty aj šport. V tatranských osadách sa budovali turistické chaty, ubytovne, liečebné domy, horské hotely a športoviská. Rozrastala sa sieť turist...