SK DEJINY

Slovo „prekariát“ pochádza z francúzštiny a znamená dočasnosť a nestálosť. A práve to je, popri tvorivosti, súčasťou života mnohých umelcov. Nijaký trvalý pracovný pomer, ale dohody, zákazky, sociálna a finančná neistota. My budeme skúmať, ako sa žilo výtvarným umelcom za socializmu. Z čoho žili, ako boli platení a čo znamenalo ocenenie národný umelec. Priblížime si fungovanie obchodu s umením. Of...

Turizmus sa stal masovou záležitosťou. Menili sa trendy, ale aj predstavy ľudí o tom, kde a ako tráviť vysnívanú dovolenku. Ako ich pri tom ovplyvňovali spoločenské zmeny? Odpoveď pohľadáme v sociológii turizmu. Za socializmu boli u nás cestovné kancelárie štátne podniky. Aké možnosti poskytovali našim turistom? A ako u nás dovolenkovali turisti z Východu a Západu?

Dovolenky si plánujeme v predstihu, aj na poslednú chvíľu. V každom prípade, patria do nášho životného rytmu a pomáhajú nám sa regenerovať. No kedy sa zrodil turizmus ako podnikateľské odvetvie? Pozrieme sa na jeho začiatky. Na prvé cestovné kancelárie, dovolenky doma a v zahraničí, aj na rozvoj služieb. Nové možnosti turizmu prinášala moderná infraštruktúra, ale aj automobily, ktoré vo veľkom zač...

Vydrica je štvrť na bratislavskom nábreží Dunaja. V roku 1948 tu boli napríklad pohostinstvá Orient či Šamov hostinec. Miesta, ktoré pre prekvitajúcu prostitúciu a pridružené problémy označili noviny Smena za hanbu mesta. Noviny mali na titulke heslo „My svet prerobíme!“. A tak sa aj stalo. Príkladom bolo nábrežie Dunaja. Za socializmu sa tu búralo a stavalo, pribúdali nové dominanty, aj nedorieše...

Bratislavské nábrežie sa nám dnes mení pred očami. Nás však zaujíma, akú atmosféru mal tento priestor kedysi. Pozrieme sa na to, ako sa pri jeho výstavbe darilo alebo nedarilo napĺňať rôzne vízie. Napríklad aj tú, aby sa z Bratislavy po prvej vojne stala brána medzinárodného obchodu. A tu si povieme viac aj o Medzinárodnom dunajskom veľtrhu, ktorý býval vyše 20 rokov veľkou udalosťou v letnom živo...

„Čarovné prímorské a morské prostredie, rozvášnené typy mužných hrdinov, milencov opojného mora a krásnych žien,“ píše sa v úvode námorníckych noviel od asi najznámejšieho slovenského námorníka a zároveň spisovateľa Tida Gašpara. V druhej časti diskusie SK_Dejiny o lodnej doprave sa s naslovovzatými odborníkmi pozrieme na trochu realistickejšiu stránku práce na lodi. Budeme hovoriť o Dunajplavbe,...

Lodná doprava sa využívala na prepravu ľudí a tovaru v časoch, keď ešte neexistovali železnice ani pevné cesty. Pre naše územie mal kľúčový význam Dunaj ako spojnica Európy a ako vodná cesta k Čiernemu moru. Keď sa do lodnej prepravy zaviedol parný pohon, odštartovala nová éra vo využívaní vodných tokov. Parníky na Dunaji sa stali veľkou atrakciu, no aj výnosným obchodom. Ako tento modernizačný sk...

V druhom dieli SK_Dejiny venovanom postaveniu histórie ako vedy, ale aj ako „slúžky politiky“ privítame hostí, s ktorými budeme diskutovať o tom, ako sa dejiny učia a čo je cieľom výučby dejepisu na základných a stredných školách. Našimi hosťami budú teoretici i ľudia s praxou. Budeme hovoriť o tom, ako by mali vyzerať kvalitné učebnice dejepisu, aké miesto vo formovaní vzťahu k dejinám má rodina,...

Už stredoveké kroniky vznikali na objednávku panovníkov za účelom zdôvodnenia dynastických nárokov na moc. Od začiatku 19. storočia sa písanie historických prác o národných dejinách stalo dôležitou súčasťou legitimizácie každého moderného štátu a všetkých národných hnutí. História sa stala nástrojom pre presadzovanie politických cieľov, podporovanie a legitimizáciu režimov, ospravedlnenie konflikt...

V pokračovaní diskusie SK_Dejiny o slovenskej žurnalistike sa sústredíme na profesiu novinára. Pozrieme sa na vznik odborného novinárskeho školstva, na tlačové agentúry, na investigatívnu žurnalistiku či na bulvár. Priblížime si aj to, ako socialistický režim ovplyvnil výkon tejto profesie a aké úlohy pred slovenskými novinármi stáli po Novembri 1989.

Slovenská žurnalistika sa začala formovať v polovici 19. storočia. Veľký rozmach zažila po vzniku Československej republiky aj v dvoch nasledujúcich nedemokratických režimoch. Novinárska práca sa profesionalizovala, zriaďovali sa špecializované pracoviská na výučbu aj na výskum novinárskej tvorby. Nové výzvy jej priniesli udalosti po roku 1989. V dvoch dieloch cyklu SK_Dejiny budeme hovoriť o deji...

Skalica bola v 14. storočí povýšená zo stredovekej osady na slobodné kráľovské mesto. Od udelenia mestských výsad a privilégií uplynulo na jeseň 2022 650 rokov. V 17. storočí patrila Skalica medzi 6 najväčších a najvýznamnejších miest Slovenska. Na prelome 19. a 20. storočia sa vďaka pôsobeniu niekoľkých národoveckých rodín stala významným centrom slovenského národného hnutia. Skalica, pred druhou...

V januári 2008 odhalili v Skalici bronzovú sochu kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Panovníka, ktorý v 14. storočí povýšil Skalicu na slobodné kráľovské mesto. Začala sa éra veľkého rozvoja a slávy Skalice. Ako sa žilo v slobodnom kráľovskom meste v stredoveku a novoveku? Na to sa pozrieme v prvej časti venovanej dejinám Skalice. Budeme hovoriť o mešťanoch, cechoch, františkánoch, jezuitoch, alebo aj o kr...

Prvá svetová vojna, boľševická revolúcia v Rusku, hospodárke krízy a politicky a etnicky motivované násilie vyháňali tisíce ľudí z ich domovov. Smerovali z východu na západ prípadne zo severu na juh, preč z Krvavého územia, ako oblasť Ukrajiny, Bieloruska a Poľska nazval americký historik Timothy Snyder. Toto obdobie kruto zasiahlo aj do života mnohých Rusínov na Slovensku. O týchto, ale aj ďalšíc...

Rusíni sú relatívne malou menšinou, no i napriek tomu sa z etnografického aj lingvistického hľadiska členia na niekoľko skupín. V tretej časti SK_Dejiny budeme hovoriť o rusínskej kultúre, literatúre a sakrálnej architektúre. Predstavíme si i expozície nedávno otvoreného Múzea rusínskej kultúry.

Rusíni na Slovensku prešli veľmi zložitým procesom formovania národnej identity. V meniacich sa režimoch 20. storočia sa raz podporovala rusínska, inokedy ukrajinská alebo veľkoruská orientácia. V druhej časti SK_Dejín budeme hovoriť o tom, ako sa vyvíjalo rusínske národné hnutie, aký bol v rusínskej spoločnosti vzťah medzi národnosťou a vierovyznaním, ako sa vyvíjal postoj uhorskej a po roku 1918...

Rusíni žijú na území Slovenska už od stredoveku. Počas osídľovania na valašskom práve v 14. až 16. storočí vytvorilo rusínske obyvateľstvo pomerne kompaktné osídlenie na severovýchode Slovenska. Pôvodne pastiersky typ osídlenia sa v priebehu generácii menil na roľnícky. Uchovali si byzantsko-slovanský obrad, vlastný jazyk, materiálnu kultúru a tradície. Rusínske národné hnutie prebiehalo paralelne...

Žlto-biele auto s čiernym nápisom VB si mnohí pamätajú z nedávnych čias. Za socializmu ho používali príslušníci Verejnej bezpečnosti, teda poriadkovej a kriminálnej polície. Po druhej vojne prešla polícia veľkými zmenami a ešte väčšími za socializmu. Povieme si viac o špecializovaných činnostiach a kynológii v policajnej službe. Za socializmu sa vraj podarilo výrazne znížiť kriminalitu. Bola to pr...

Dejiny polície sú pútavou sondou do života modernej spoločnosti. Dnes budeme hovoriť o tom, ako sa rodila moderná polícia. Priblížime si zakladateľské peripetie aj zavádzanie moderných vyšetrovacích metód, ktorými kriminalisti čelili čoraz vynaliezavejšej práci kriminálnych živlov. Slávna éra četníctva, veľké prípady medzivojnového obdobia, polícia v Slovakštáte a Protektoráte. Aj to sú témy prvéh...

Šírenie kresťanstva sa od staroveku spájalo so špecifickými prejavmi zbožnosti. Už v prvých storočiach po Kristovi vyhľadávali pustovníci samotu v egyptskej púšti. V tom čase sa však formovali už aj menšie skupiny mníchov, ktorí žili v kláštoroch a riadili sa stanovenými pravidlami. V prvej časti cyklu SK_Dejiny venovanej kláštorom na Slovensku budeme hovoriť o kláštoroch a ľuďoch, ktorí sa rozhod...

Rómovia sú trvalou súčasťou našej kultúrnej a národnostnej mapy zhruba od 15. storočia. Prevažnú väčšinu našich spoločných dejín tvorilo úsilie priviesť ich k spôsobu života majority. Hlboko bola zakorenená predstava, že vzájomné komplikované vzťahy vyrieši ich prevýchova a asimilácia. Nariadenia, perzekúcie ani sociálne experimenty konštruktívne riešenia neprinášali. Podoby spolužitia Rómov s väč...

V júni 1945 prišla na Povereníctvo vnútra rezolúcia z Modrého Kameňa. Stálo v nej, že Rómovia sa za vojny osvedčili v partizánskom hnutí a v Povstaní. Písalo sa tu aj o nehumánnom zaobchádzaní s Rómami za Slovenského štátu. My budeme hovoriť o rómskom holokauste aj o asimilačnej politike za socializmu. Aká bola rómska inteligencia a čo prinieslo uznanie Rómov za národnostnú menšinu po páde sociali...

V 18. storočí vyšla kniha Samuela Augustiniho Cigáni v Uhorsku. Jej autor pristupoval k výskumu Rómov vedecky, racionálne a bez emócií. Aj my budeme hovoriť o Rómoch. Zaujímať nás bude ich príchod do Európy, zžívanie sa s majoritou, aj podoby spolužitia u nás do konca prvej republiky. Pozrieme sa do vnútorného sveta rómskej komunity, na jej štruktúru či hodnoty. Začína sa prvý diel SK_Dejín o spol...