Čudnopis

Zemepisný názov Štítnik naznačuje možnú motiváciu vzniku názvu obce. Občas sa však stane, že odborný výklad nás trochu prekvapí. Jedno také prekvapenie má prichystané aj docent Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výklad vzniku názvu má opäť pripravený jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Najťažšie obdobie svojej histórie zažila obec, o ktorej dnes bude reč, pravdepodobne za tureckých nájazdov. Veď od roku 1543 do roku 1676 napadli turecké hordy obec či mestečko sedemkrát, viackrát ju vyplienili, a raz odviekli 500 mladých ľudí do otroctva. Z obdobia tureckých vpádov pochádzajú aj slávne vínne pivnice na neďalekej Starej Hore, ktoré spočiatku ľudom slúžili ako úkryt pred Turkami. Z...

Medzi najzvláštnejšie názvy, ktorých pôvod sme sa v rubrike Čudnopis pokúšali vysvetliť, istotne patrí Polerieka v Turci. Zisťovali sme, čo si myslia miestni a pýtali sme sa aj jazykovedca, profesora Jaromíra Krška. Poďte teda pátrať s nami.

Tentokrát preskúmame pôvod názvu liptovskej obce, ktorá dala Slovensku známych literátov, vedcov či hercov - a preslávil ju úspešný, priam legendárny film Tisícročná včela či zbojník Pacho. Áno, dnes sa vyberieme do Hýb a to, čo vieme alebo len tušíme, sa nám možno pokúsi vyvrátiť profesor Jaromír Krško z katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banske...

K starým služobníckym osadám patrí aj obec Podkonice. Presnejšie by sme mali hovoriť o Koniciach, osade, ktorá kedysi ležala nad súčasnou osadou. Jej obyvatelia sa, okrem iného, starali o kone pánov zo Slovenskej Ľupče. Možno trochu predchádzame výkladu profesora Jaromíra Krška z Katedy slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univarzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poďme teda po p...

História sokoliarstva siaha údajne až do obdobia okolo 2000 rokov pred naším letopočtom. Prvými sokoliarmi boli pravdepodobne kočovnícki z ázijských stepí, Prečo o tom hovoríme? Nuž, lebo obec, o ktorú sa v Čudnopise budeme zaujímať, sa v histórii so sokoliarstvom spájala.

V rubrike Čudnopis pátrame po pôvode názvov obcí. Mnohé sú tradičné, historické, ale niektoré vznikli len nedávno. To platí aj o názve Čierny Balog. Na mape sa zjavil až na sklonku 19. storočia a spojil viacero osád na Čiernom Hrone. Ale nepredbiehajme. Viac nám v dnešnej časti nášho cyklu prezradí jazykovedec, profesor Jaromír Krško, ktorý sa motiváciou vzniku sídelných názvov zaoberá profesionál...

Pred týždňom sme sa v reprízovej rubrike "Čudnopis" venovali zemepisným názvom, ktorých archaická podoba bola odvodená od adjektíva regiónu a pomenovania svätého, ktorému bol zasvätený kostol alebo kaplnka. Preskúmali sme oblasť Liptova, ale ponúkajú sa aj sídelné názvy západnejšie ležiaceho Turca. No a najmä o nich vám teraz viac prezradí jazykovedec, profesor z Univerzity Mateja Bela Jaromír Krš...

Zaujímavým javom v názvosloví našich obcí je prípad, keď sa v ňom stretáva zemepisné určenie, teda región v podobe napríklad adjektíva gemerský, liptovský, turčiansky a krstné meno. Spája ich aj to, že v minulosti sa v názve vyskytovalo slovíčko svätý/svätá... Viac nám už v ďalšej repríze Čudnopisu prezradí profesor Jaromír Krško spolu s redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Čičmany. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Niektoré obce nás prekvapia svojou starobylosťou, iné sú, napriek zdaniu, vlastne celkom mladé. Aj preto majú dedinky naokolo folklórne tradície a obec nášho dnešného záujmu nie. Nebudeme vás viac napínať, v repríze Čudnopisu sa vyberieme do Ľubochne. Hovoriť o nej bude a na miestne unikáty nás upozorní profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Univerzity Mateja Bela v spol...

V Honte sme sa už v našej Rubrike Čudnopis ocitli. Krásny zvlnený kraj, kde sa darí viniču a ovocinárstvu, to je možno aj vaša vizuálna predstava. O tom, že je to tak, by vás presviedčal aj Egon Tomajko, ktorý sa v roku 2015 vybral do Medovariec, aby zistil, či sa v ústnom podaní nezachovali nejaké mýty a legendy o vzniku obce, alebo o tom, čomu sa domáci od nepamäti venovali.

V dnešnej časti reprízovaného seriálu Čudnopis z roku 2015 pôjdeme na Oravu. Navštívime rázovitú obec Zázrivá, ktorá sa preslávila v mnohých smeroch. Má niekoľko častí, roztrúsených v dolinkách i pod grúňmi a navštíviť všetky by bola slušná túra. S Egonom Tomajkom zamierime do Ústredia a zistíme, čo vedia domáci o pôvode názvu svojej obce. Samozrejme, ponúkneme vám aj vysvetlenie profesora Jaromír...

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Tornaľa. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V našej rubrike Čudnopis spolu s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom budeme pátrať po pôvode názvu obce Bešeňová.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Fiľakovo. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V repríze rubriky Čudnopis sa vydáme do obce Turčianske Jaseno. Naším sprievodcom v Turci je redaktor Egon Tomajko.

V našej rubrike zájdeme na horné Kysuce a navštívime okresné mesto Čadca. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom, vám objasníme pôvod názvu tohto mestečka.

V našej reprízovej rubrike Čudnopis navštívime Levice. O svojom pátraní nám viac prezradí profesor Jaromír Krško.

Tentokrát v Čudnopise zavítame na južný okraj Poľany. Spolu s jazykovedcom profesorom Jaromírom Krškom budeme pátrať po pôvode názvu mesta Detva.

V našej reprízovej rubrike Čudnopis navštívime bývalé centrum sklárstva, dnes okresné mesto Poltár. O svojom pátraní nám viac prezradí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V našej reprízovej rubrike Čudnopis prechádzame z regiónu do regiónu, z Ponitria cez Pohronie povedú tentoraz naše kroky na Považie. Možno tí, čo pozdĺž brehov tejto rieky žijú, teraz zbystrili pozornosť a dúfame, že ich nesklameme, keď poviem, že sa vydáme... Ale nepredbiehajme. Prezradia Vám to redaktor Egon Tomajko a jazykovedec, profesor Jaromír Krško!

V našej rubrike Čudnopis spolu s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom budeme pátrať po pôvode názvu obce Prievidza.

Dnes spolu v Čudnopise s jazykovedcom Jaromírom Krškom a redaktorkou Zuzanou Galkovou odhalíme pôvod názvu obce Žarnovica.

V našej reprízovej rubrike s názvom „Čudnopis“ sa opýtame „Prečo sa to tak volá“ jazykovedca, profesora Jaromíra Krška v súvislosti s krajským mestom na severe Slovenska. Pôvod názvu budeme skúmať tentoraz v Krupine.