Kvantum ideí

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množst...

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu...

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové...

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje l...

121. EPIZÓDA / Kedy sa začal čas? Ako vyriešiť túto paradoxnú otázku zrodenia časopriestoru, v ktorom práve teraz existujeme? Hawking sa spolu s ďalšími pokúšal o akúsi kozmickú archeológiu - sledoval vesmírne javy prichádzajúce k nám z veľkej vzdialenosti, a teda aj z dávnej minulosti. A môže aj kvantová fyzika mať nejaký vplyv na tak veľkú vec ako celý vesmír? Inšpirovaní knihou O pôvode času, s...

120. EPIZÓDA / Mali by sme prácu vedca alebo lekára hodnotiť aj podľa toho či sú dobrí alebo zlí ľudia? Pri týchto exaktnejších povolaniach je nato možno jednoduchšie odpovedať, ale ako môžeme nevynášať morálne súdy bez toho aby sme pritom nezrušili celú morálku? Mal Nietzsche pravdu, keď povedal, že morálka je len výmysel slabých? Mali by sme pri prečinoch hodnotiť slová, skutky, alebo hneď celéh...

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Peters...

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed...

117. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo po...

116. EPIZÓDA / Súčasná česká filozofka Tereza Matějčková vo svojej knihe: Bůh je mrtvev, nic není dovoleno, reflektuje vo svojich úvahách a v rozhovoroch s inými filozofmi na aktuálnu postmodernú dobu. Na podcastovú diskusiu sme si vybrali jej zamyslenie o tom, prečo sú humanitné vedy v kríze a či sa z nej vôbec môžu dostať. Ľudia majú priemerne viac vysokoškolských titulov, ale menej čítajú, navy...

115. EPIZÓDA / Ľudské zmysly dodávajú do nášho mozgu vždy len nedokonalú informáciu o realite naokolo. Aby sme dokázali navigovať v tme alebo urobiť dôležité rozhodnutie na základe veľmi málo poznania, prípadne nebezpečnej situácie, musí náš mozog rátať pravdepodobnosti. Ozaj to robí? A ako? O tom, čo je to bayesovská pravdepodobnosť, ako to súvisí s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, a nakoľk...

114. EPIZÓDA / Čo sa deje v mozgu počas extatických či náboženských zážitkov? Dokážu vedci vidieť v mozgu rozdielne správanie, keď človek požije psychadelickú drogu a keď medituje? V posledných rokoch sa týmto otázkam venuje čoraz viac kvalitného výskumu, ktorý odhaľuje prečo si vieme vyvolať alebo sa aj poctivo dopracovať k stavom rozšíreného vedomia. Čo sa deje počas týchto stavov s našimi zmysl...

113. EPIZÓDA / Čo s toľkými vecami, ktoré nevieme vysvetliť? Považovať ich hneď za nadprirodzené? Alebo máme čakať, že ich raz vysvetlí veda? Mohlo by v realite byť niečo, čo sa vymyká vedeckému opisu, ale predsa to nie je nič nadprirodzené? Filozofická teória liberálneho naturalizmu sa snaží vytvoriť práve takýto ideový priestor medzi atómami a anjelmi. O tom či je niečo také možné sa rozprávali...

112. EPIZÓDA / Čas limituje naše životy a riadime sa podľa neho každý deň? Vieme ho ale vnímať objektívne? Akú úlohu v plynutí času pre nás hrajú fyzikálne zákony a ako k tomu prispieva náš mozog, či dokonca naša pamäť? O stále nevyriešenom fenoméne času sa rozprával neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉...

111. EPIZÓDA / Známy fyzik Martin Rees napísal na začiatku 21. storočia, že je to podľa neho pre ľudstvo posledné storočie. Po globálnej pandémii vo svete stále zúria viaceré vojenské konflikty, spoločnosť je silno polarizovaná, ohrozovaná populizmom a konšpiračnými teóriami. Dokáže takto nezjednotené ľudstvo čeliť prípadným katastrofám? Alebo dokážeme prekonať problémy a mať sa ešte lepšie ako do...

110. EPIZÓDA / Sú čas a priestor jedno a to isté? Prečo potom my, ľudia, vnímame čas a priestor rozdielne? Váži niečo priestor samotný? Môže byť priestor úplne prázdny? Do epizódy prijal pozvanie fyzik Samuel Kováčik, známy aj pod menom Vedátor. ----more---- + + + vypočujte si extra časť aj k tejto letnej epizóde a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   

109. EPIZÓDA / Jakubovi spolu s Andrejom z Pravidelnej dávke sa podarilo vydať knihu, kde je výber z ich podcastových epizód. Jakub, ktorý spolu s Jarom založil aj Kvantum ideí, už podcastuje viac ako šesť rokov a veľmi sa tešíme z jeho prvej knihy. Preto fyzik Jaro a neurovedec Peter diskutujú v tejto epizóde o dvoch vybraných Jakubových kapitolách. V závere podcastu prichádza aj Jakub povedať, n...

108. EPIZÓDA / Franz Kafka zomrel pred sto rokmi. Jeho knihy sú plné absurdna, nezmyselnej byrokracie a iracionálneho diania. Sú ale napísané tak geniálne, že sú aktuálne aj dnes, keď je čoraz ťažšie orientovať sa v komplexnom svete. Jakub a Jaro sa rozprávali o tom, prečo Kafka písal práve takto, aké filozofické myšlienky ho najviac ovplyvnili a čo ho celý život trápilo. Kafku je dôležité nielen...

107. EPIZÓDA / Novoveký filozof G. W. Leibniz netvrdí, že náš svet je dokonalý, ale ponúka argument, ktorý ukazuje, že napriek všetkým nedokonalostiam je tým najlepším z možných svetov. Okrem toho bol Leibniz neuveriteľný génius a polyhistor. Dávno pred Einsteinom tvrdil, že priestor a čas nie sú absolútne. Predpovedal nielen existenciu elementárnych častíc, ale aj podvedomia. Jeho objavy vo fyzik...

106. EPIZÓDA / 0 (nula) je nič a práve preto niečo, a nielen niečo, ale niečo tak veľkého významu, až sa jej niektorí snažia ako myšlienkového nepriateľa zbaviť. Ako do nášho rozmýšľania nula prišla, prečo práve z východu, a prečo sa jej západ tak dlho stránil? Ako nad nulou uvažuje filozofia, matematika a fyzika? A akým spôsobom je bytostne, a paradoxne, previazaná s nekonečnom? Do diskusie o nič...

105. EPIZÓDA / Nástroje umelej inteligencie sa postupne dostávajú do čoraz viac častí spoločnosti a našich životov. Je ešte možné rozoznať čo napísal človek a čo chatGPT? Môže AI vytvoriť aj niečo originálne? Ako ďaleko sme od univerzálnej umelej inteligencie, ktorá by vedela, tak ako človek, riešiť diametrálne odlišné problémy? Aj o tom, či stále existujú principiálne rozdiely medzi mozgom a počí...

104. EPIZÓDA / Najlepšie vysvetlenia materiálnych vecí sú niekedy úplne abstraktné. Zmyslami, ktoré fungujú fyzikálne pozorujeme skutočnosti, ktoré však dávajú zmysel len ak ich opíšeme číslami alebo slovami, ktoré už materiálne nie sú. Geniálny fyzik súčasnosti David Deutsch z Oxfordu sa vo svoje knihe The beginning of infinity zaoberá tým ako je to možné. A tiež tým, či je morálka objektívna a č...

103. EPIZÓDA / Je vesmír nekonečný? Je čas nekonečný? Ako ľudia premýšľali o nekonečne v dejinách? Ako s vecami bez konca narába matematika, fyzika, teológia a filozofia? Oxfordský filozof Adrian Moore napísal knihu s krásnym paradoxným názvom - História nekonečna, ktorá inšpirovala túto epizódu, kde diskutujú fyzik Jaro Varchola, filozof Jakub Betinský a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + +...

102. EPIZÓDA / Jednou z najväčších záhad dnešnej vedy je stále otázka ako sa z neživej chaotickej hmoty môžu vyvinúť organizmy, ktoré sa snažia zachovaváť. Geniálny mysliteľ dneška, evolučný biológ a neurovedec Terrence Deacon, napísal knihu Incomplete Nature, v ktorej načrtáva odpoveď. Podľa Deacona hrá dôležitú úlohu v procese vzniku života, okrem toku energie, aj nič. Áno, nič, absencia niečoho...

101. EPIZÓDA / Zažiť svet nestačí. Nato aby naše poznanie rástlo a rástlo, potenciálne až do nekonečna, potrebujeme dobré vedecké vysvetlenia. Aspoň tak to tvrdí oxfordský fyzik David Deutsch vo svoje knihe: The Beginning of Infinity, o ktorej diskutujú fyzik Jaro a neurovedec Peter Jedlička. V epizóde sa tiež dozviete, aké vysvetlenia sú zlé a aké dobré, a ako čo ešte je dôležité preto, aby veda...