Experiment

Ochorenia prenášané zo zvierat na ľudí, známe ako zoonózy, predstavujú infekcie, s ktorými sa dnes bežne stretávame. K ich zvýšenému výskytu prispieva aj strata biodiverzity v dôsledku zásahov človeka do ekosystémov. Aký veľký je však vplyv zmien vo využívaní pôdy a úbytku biodiverzity na prenos patogénov medzi zvieratami a ľuďmi?

Ako sovy žijú? Čím sú výnimočné? Aký vzťah majú s ľuďmi a aký vzťah majú ľudia s nimi? Kto alebo čo predstavuje pre sovy najväčšie nebezpečenstvo? Odpovede ponúknu ochranári a ornitológovia.

Staroveký Egypt a život, ktorý v ňom ľudia viedli, nás fascinuje aj preto, že vďaka vede vieme relatívne veľa o jednotlivcoch, ktorí žili pred tisíckami rokov. O tom, ako ľudia v tomto období prežívali zamilovanosť, lásku, či zradu sa budeme rozprávať a archeológom a egyptológom Jozefom Hudecom a poetkou Katarínou Džunkovou, ktorá prebásnila do slovenčiny prvú zbierku staroegyptskej ľúbostnej poéz...

Skúmajú nadoblačné blesky alebo fotia Zem. No cubesaty, čiže miniatúrne satelity dokážu ešte oveľa viac. Ten slovenský dokonca zachytil tri najsilnejšie hviezdne explózie.

Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) oslávi tento rok 70. výročie svojho založenia. Preto sa budeme rozprávať o tom, čo sa v CERNe za ten čas podarilo, aké otázky rieši fyzika na hrane poznania dnes, a ako na hľadaní odpovedí participujú slovenskí vedci.

Často sa hovorí, že v zime priberáme, pretože si naše telo robí zásoby. Nie je to však úplne tak, pretože v zime sa nás telo snaží zahriať a páli pritom svoje tukové zásoby z leta. Možno by sme teda v zime mohli chudnúť rýchlejšie, keby sa nám do cesty nepostavili vianočné koláče, či nechuť cvičiť v škaredom počasí.

Ako možno uplatniť mechanickú silu v chémii, na čo slúži planetárny mlyn a ako sa dá využiť vaječná škrupinka na čistenie odpadových vôd? V Experimente bude reč aj o využití svetla či elektriny v chémii.

Relácia o využití skla a keramiky v medicíne, zhodnotení odpadu zo skla a špeciálnych povlakoch s vylepšenými vlastnosťami. Diskusia o výnimočných vlastnostiach skla a keramiky a technologickej príprave pokrokových materiálov.

Stáročia až tisícročia ležia v zemi a čakajú na svoje objavenie. Niekedy cielené, väčšinou však náhodné. Práca archeológov prináša zistenia, ktoré menia naše vnímanie známych dejín. Po ich objavoch už nemusí platiť to, čo platilo dovtedy. V Experimente budeme diskutovať o archeológii - spoločenskej vede, ktorá nám odkrývaním artefaktov ponúka obraz o našej minulosti.

Svet sa s obavami pozerá na Island. Z viac ako 130 aktívnych sopiek na ostrove, jedna z nich, pod mestečkom Grindavik začala byť viac aktívna. Tamojších obyvateľov evakuovali, nakoľko ich môžu ohroziť gejzíry lávy alebo výpary stúpajúce z trhlín v zemi. O aktuálnej situácii na Islande sa budeme rozprávať s odborníkom na vulkanickú aktivitu.

S chladným počasím sa každoročne zvyšuje výskyt rôznych respiračných ochorení. Už sme si zvykli na kovidové, či chrípkové vlny, no vyradiť z prevádzky nás vedia aj ďalšie infekcie. O tom ako vyzerá tohtoročná zimná vírusová sezóna, aká je voči nim najlepšia prevencia a ako ich prípadne liečiť, sa budeme rozprávať s epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou a lekárom a vedcom Petrom Sabakom.

Duševné zdravie školákov sa zhoršuje. Čo ich trápi, prečo majú depresie či problémy so správaním? Na druhej strane – čo im robí radosť a ako im možno pomôcť? Rozprávať sa budeme s odborníkmi z oblasti detskej psychológie.

Ako prví pristáli na Mesiaci s ľudskou posádkou a vrátili sa späť na Zem. Zostrojili výkonné raketoplány, vďaka ktorým existuje Medzinárodná vesmírna stanica aj Hubblov vesmírny ďalekohľad. Patria medzi špičku na Marse a majú najdrahšie, najdlhšie pôsobiace a najvzdialenejšie projekty v kozme. Dnes sa budeme rozprávať o Národnom úrade pre letectvo a vesmír, ktorý všetci poznáme pod skratkou NASA....

Pri veľmi nízkych teplotách prúdi niektorými kovmi elektrina bez odporu. Bez odporu takisto tečú niektoré tekutiny. Ako je to možné, ako vedci dosahujú teploty chladnejšie než vesmíre vo svojich laboratóriách a ako nám môžu pomôcť ich objavy v medicíne, energetike, či poznaní vesmíru? Rozprávať o tom budú slovenskí fyzici.

Kto bol Robert Oppenheimer a prečo uspel s vývojom atómovej bomby? S odborníkom na jadrovú fyziku a historikom udeme hovoriť aj o prvom jadrovom teste Trinity či o zhodení jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki.

Človeka dokážu zabiť ale aj mu zachrániť život – a pritom väčšina ľudí vníma hady ako nebezpečné a jedovaté zvieratá. Had je ikonické zviera, symbol medicíny, života, sexuality, hriechu aj múdrosti. V Experimente budeme diskutovať o herpetológií - odbore zoológie, ktorý skúma plazy a obojživelníky.

Tohtoročná hubárska sezóna je bohatá na vzácne druhy húb. O tom, prečo sú niektoré huby chránené, akú úlohu majú v lese vo všeobecnosti, ale aj o inváznych hubách a klasickej hubačke budú rozprávať mykológovia.

Lesné požiare tento rok potrápili viacero európskych krajín a ich sezóna ešte nie je na konci. Odborníci preto budú rozprávať o tom, ako požiare zhoršuje klimatická kríza, ako sa modeluje ich priebeh a ako nám s nimi môže pomôcť veda.

19. septembra 1943 sa na Observatóriu Skalnaté pleso uskutočnilo prvé astronomické pozorovanie slnečnej fotosféry. Bolo to vtedy kvôli vede, alebo bol účel úplne iný? Ako sa astronómia na Slovensku zmenila za posledných 80 rokov a čo ju čaká v budúcnosti? Odpovede budeme hľadať s odborníkmi z Astronomického ústavu SAV.

Slovenská akadémia vied je najväčšou vedecko-výskumnou inštitúciou na Slovensku. Združuje 45 pracovísk v 26 mestách a obciach. Základnému a aplikovanému výskumu sa tam venuje takmer 2000 vedcov a vedkýň. V špeciálnom Experimente z Námestia M.R. Štefánika v Bratislave budeme diskutovať o najväčších úspechoch a výzvach inštitúcie za posledných 70 rokov.