Verbisti

V Cirkvi, v našich rodinách aj v osobnom živote je mnoho nedostatkov, ktoré Mária rozpoznáva a prináša Ježišovi.

Dnes v prvom čítaní prednáša Šalamún modlitbu pri posviacke Jeruzalemského chrámu. Boží chrám má byť aj pre nás domom modlitby.  

Ježiš dnes neprichádza ako učiteľ s dlhými rečami, ale ako Ten, ktorého prítomnosť uzdravuje. Evanjelium nás vedie do krajiny Genezaret, kde stačí dotyk, tiché priblíženie sa, jednoduchý akt viery – a chorí nachádzajú uzdravenie. Boh je bližšie, než si často myslíme. Niekedy stačí len natiahnuť ruku.

... evanjelium nás vedie k hlbokej rovnováhe. Byť soľou – neviditeľne, ale účinne. Byť svetlom – viditeľne, ale pokorne

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ 

Boha treba viac poslúchať ako ľudí

Kristus nás posiela ako slobodných ľudí bez opory v istotách sveta, aby sme v spoločenstve, s dôverou v Boha a bez strachu zo zlyhania či odmietnutia niesli svetu pravdu, ktorá uzdravuje a lásku, ktorá premieňa človeka. 

„A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený.“  (1 Kor 2,3)

Pápež František: „ Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. "

Zázraky ukazujú Božiu moc a zároveň nám pripomínajú, ako veľmi Boha potrebujeme v každodennom živote.

Dňa 2. februára sme si pripomenuli Deň zasväteného života – deň, ktorý oslavuje krásu a význam tohto osobitného povolania.

V dnešnom prvom čítaní vidíme koniec kráľovho syna Absolóna. V  láske jeho otca voči nemu, môžeme objaviť niečo z lásky nášho Otca voči nám. 

Sviatok Obetovania Pána je tichým doznievaním vianočného svetla, ktoré sa dnes z jaslí presúva do chrámu. Dieťa, ktoré sa narodilo v tichu Betlehema, je dnes prinesené do chrámu – do priestoru očakávania, proroctva a stretnutia. Boh, ktorý sa stal malým, vstupuje do rúk starca. Svetlo, ktoré sa zjavilo v noci, je dnes pomenované:  svetlo pre všetky národy .

Vypočujte si slová zamyslenia provinciála Spoločnsoti Božieho Slova na Slovensku, P. Mareka Vaňuša SVD, na mesiac február 2026.

Blahoslavenstvá nie sú zoznamom povinností. Sú pozvaním k životu, ktorý je hlbší, pravdivejší a slobodnejší.

Kdo to asi je, že ho poslouchá i vítr a moře?

Možno nám Boh niektoré zápasy neberie preto, že by nás nechcel oslobodiť. Možno nás učí niečo hlbšie: že sloboda nerastie zo sebestačnosti, ale zo vzťahu. 

Všetko veľké bolo raz malé

Evanjelium nás pozýva neschovávať svetlo viery, ale nechať ho svietiť v každodennom živote. Spomienka svätého Jozefa Freinademetza nám pripomína, že evanjelium sa najviac šíri tichou vernosťou, darovaním a láskou.

Božie slovo nás nevolá k výkonu ani k porovnávaniu sa so sebou či s inými. Pozýva nás najprv zastaviť sa, započúvať sa a pozrieť sa na svoj život Božími očami.

Teológ vychádza z viery Cirkvi a usiluje sa pochopiť jej pravý zmysel; keď ho pochopí, snaží sa ho uviesť do dialógu s vedou a kultúrou svojej doby — bez toho, aby ho skreslil.

Čo musí človek opustiť, aby sa mohol stať skutočne blízkym? Nie každý odchod znamená vzdialenie.

Nech totiž prežíva človek čokoľvek, bolesť, sklamanie, nespravodlivosť… aj pre neho je tu radosť, ktorú Pán pripravil.

Keď dnes v evanjeliu počujeme o Ježišovej rodine, isto sa v nás ozýva túžba patriť do nej. Radostnou správou dnešného úryvku z evanjelia je, že aj my môžeme byť bratom či sestrou Ježiša; stačí nám plniť Božiu vôľu.  

Manželství a rodina patří k nejzákladnějším lidským zkušenostem. Jsou místem blízkosti, věrnosti a odpovědnosti, ale také křehkosti a zranitelnosti. Evangelia se těmto skutečnostem nevyhýbají – naopak je berou vážně a zasazují je do širší perspektivy Božího království. Ježíš manželství a rodinu neodmítá, ale zároveň je zbavuje nároku být absolutními hodnotami. Právě v tomto napětí se rodí biblická...