Čudnopis

Milí poslucháči, nasledujúce chvíle nášho vysielania budú patriť cyklu Čudnopis. Dnes si s profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom budeme klásť otázku, aké je motivácia názvu obce Budikovany.

V ďalších častiach cyklu Čudnopis sa budeme pohybovať v Gemeri aj Novohrade. Najprv navštívime obec Babinec. O anketu sa postará redaktor Egon Tomajko a o odborný výklad profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Milí poslucháči, Levoča - to je mesto, ktoré je dnešným predmetom čudnopisného skúmania. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autorom relácie je Zuzana Galková a našu tradičnú otázku v obci položil David Markovič.

Milí poslucháči, obec Žehra sa stane dnešným predmetom čudnopisného skúmania. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autorom relácie je Zuzana Galková a našu tradičnú otázku v obci položil David Markovič.

Milí poslucháči, obec Štrba je dnes cieľom nášho Čudnopisného pátrania. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autorom relácie je Zuzana Galková a našu tradičnú otázku v obci položil David Markovič.

Milí poslucháči, opäť si s Čudnopisom obujeme túlavé topánky. Obec Harakovce kam sme sa vybrali leží na úpätí Levočských hôr blízko priechodu Branisko. A my sme tam pátrali podľa čoho dostala obec svoje pomenovanie. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autorom relácie je Zuzana...

Dnes sa ocitneme v južnej časti Bebravskej nivy v severnom výbežku Poddunajskej pahorkatiny – ak by sme chceli byť ešte presnejší 34 km severozápadným smerom od Trenčína. Tam totiž leží obec Rybany, do ktorej máme dnes namierené, aby sme vypátrali podľa čoho dostala obec svoje pomenovanie. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fa...

Spoločne navštívime obec Veľké Chlievany. Aj tentoraz nás zaujímalo podľa čoho dostala obec svoje pomenovanie a odpovede sme tradične hľadali najprv u domácich. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Kedysi boli Kolačíny dva a dnes už žiadnu samostatnú obec s takýmto menom nenájdeme. Preto budeme s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom Jaromírom Krškom pátrať v časoch, keď obec ešte existovala.

V ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po vysvetlení vzniku sídelného názvu Ľuborča. Pohybovať sa teda budeme stále na Považí a opierať sa budeme o krstné meno. Ako znelo, to nám už vysvetlí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Borčice

Bolešov

Bohunice

Pred týždňom sme Vám v Čudnopise sľúbili návštevu Mojtína, ktorý síce neleží priamo na brehu Váhu, ale v minulosti kvôli svojej strategickej polohe zastával dôležitú funkciu. Akú? To sa už dozviete od našich sprievodcov - redaktora Egona Tomajka a jazykovedca, profesora Jaromíra Krška.

Milí priaznivci Čudnopisu, v ďalších častiach nášho poznávacieho cyklu ešte zostaneme na Považí a budeme skúmať viacero obcí, ktoré dnes už na mape nenájdeme. Jednoducho preto, lebo sa pripojili k väčším obciam či mestám. Takýmto príkladom je aj bývalá obec Nosice. Viac nám o nej prezradí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela...

Je zaujímavé sledovať, ako sa naša lexika postupne mení. Ako slová z jej okraja doslova miznú, ako sa výrazy z jej stredu posúvajú na okraj a neologizmy alebo cudzie slová sa zasa v celkom inom význame dostávajú medzi pár superfrekventovaných slov. Aj k riešeniu dnešnej čudnopisnej tajničky bude mať preto bližšie staršia generácia.

V historickom vývine slovenského jazyka nájdeme pre jazykovedcov nejeden kúzelný okamih. Možno takým nazvať aj dispalatalizáciu vokálov, napríklad keď sa podoba slova dostáva do spisovnej slovenčiny zdanlivo z nárečia a pritom vlastne z praslovančiny. Viac vysvetlí profesor Jaromír Krško.

Nebýva ani v Čudnopise taká veľká hustota zaujímavých sídelných názvov, ako sme s pánom profesorom Krškom objavili na Považí. Už sme po reštarte navštívili Bezdedov aj Hoštinú a teraz, zasa čo by kameňom dohodil, stojíme v Dohňanoch. Trúfate si na vysvetlenie názvu obce?

Dnes budeme pokračovať v našom čudnopisnom pátraní len pár kilometrov od obce Vieska - Bezdedov, ktorú sme navštívili pred týždňom. Po ďalších zaujímavostiach budeme pátrať spolu s profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Milí poslucháči, dlhý čas sme vám v našom cykle Čudnopis ponúkali reprízy starších častí našej rubriky. V tejto chvíli sme však pripravení pustiť vám celkom novú, ešte celkom teplú a neopočúvanú novinku - rozprávanie o pôvode názvu obce Bezdedov. Ako so starými známymi sa v nej stretneme s jazykovedcom - profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pri našom putovaní za zaujímavými zemepisnými názvami sa nám v našej rubrike už podarilo dostať do viacerých miest, ktoré sa preslávili hradom. Dnes bude reč o ďalšom. Stojí na zvláštnom kopci nad mestečkom, neďaleko hraníc s Maďarskom... a tí, čo si stihli pomyslieť na Fiľakovo, sa trafili. Zopakujme si informácie o meste a motivácii vzniku sídelného názvu s redaktor Egonom Tomajkom a odborným ga...

Milí priaznivci Čudnopisu, dnes navštívime obec, ktorá dala svetu významných ľudí - lekára aj spisovateľa – a ich meno odkazuje na obec, v ktorej sa narodili. Ale poďme pekne poporiadku: chladný deň na sklonku zimy, píše sa rok 2015. Redaktor Egon Tomajko zaparkuje auto pri nenápadnom pomníku s jednoduchým nápisom Ján Jesenius, 1566 – 1621. Potom sa vydá hľadať niekoho, komu by mohol položiť známu...

Dnes sa v Čudnopise pozrieme na Horné Kysuce a zopakujeme si návštevu Čadce. Ozaj, napadne vám, podľa čoho by mohla byť Čadca pomenovaná? Prekvapilo by vás, keby sme vám povedali, že to môže súvisieť s klčovaním lesa alebo s vypaľovaním krovísk? Nás nie. Ale čo ak je všetko celkom inak? Jazykovedec Jaromír Krško vám ponúkne riešenie tejto tajničky.

V ďalšom pokračovaní nášho cyklu Čudnopis nás Egon Tomajko pozve až do Tekova. Presnejšie do Levíc. Názov tohto historického mesta a pôvodne azda obranného strážneho hradu nabáda k veľmi jednoduchým záverom, ale motivácia jeho vzniku je predsa len iná. Na názor sa budeme pýtať obyvateľov mestečka, ale slovo dáme aj odborníkovi, jazykovedcovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komuni...

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa Sebechleby volajú Sebechleby, Medovarce sú Medovarcami a Sliač Sliačom? Alebo napríklad podľa čoho dostali pomenovanie Levice? Podobné otázky si kladieme v našej rubrike Čudnopis spolu s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom. Dnes budeme pátrať, povedzme to odborne: po motivácii vzniku ojkonyma Detva.