Čudnopis

Ožďany - v Čudnopise pravidelne zisťujeme motivácu vzniku sídelných názvov. Tentoraz budeme pátrať po pôvode názvu Ožďany.

Pinciná - v rubrike Čudnopis zisťujeme motiváciu vzniku názvov našich mestečiek, dedín, ale aj miestnych častí. v ďalšej časti cyklu budeme pátrať mo motivácii vzniku sídelného názvu Pinciná.

Tuhár - v cykle Čudnopis pátrame po pôvode a motivácii vzniku našich sídelných názvov. Ďalšou novohradskou obcou, ktorú preskúmame, bude Tuhár.

Trebeľovce - v cykle Čudnopis skúmame motiváciu vzniku našich sídelných názvov. V ďalšej časti nás redaktor Egon Tomajko a jazykovedec, docent Jaromír Krško pozvú do novohradskej obce Trebeľovce.

Podrečany - v rubrike Čudnopis sa v týchto týždňoch pohybujeme v Novohrade. Navštívili sme už Lučenec, Prahu i Podrečany, tentoraz nás čakajú Trebeľovce a výklad motivácie sídelného názvu.

Lučenec - jedným z dvoch sŕdc Novohradu je mesto LUčenec. V jeho názve sa ozývajú možné motivanty, je ich dokonca niekoľko. Zauvažujte s nami nad tým, prečo sa LUčenec volá Lučenec.

Praha - v rubrike Čudnopis skúmame motiváciu sídelných názvov v regióne. Tentoraz sa s docentom Jaromírom Krškom vyberieme do novohradskej obce Praha.

Horné/Dolné Strháre - v rubrike Čudnopis skúmame tradične motiváciu vzniku sídelných názvov. V ďalšom pokračovaní nás bude zaujímať výklad názvov Horné/Dolné Strháre!

Babiná

Chrťany

Kalameny - pri potulkách v rámci pátrania po sídelných názvoch si redakcia potrebovala skrátiť cestu z Liptova na Oravu a keďže sa práve nachádzala v okolí Ivachnovej, zamierila smerom na Lúčku. Zarazil ju názov susednej obce kalameny a tak sa rozhodla pátrať po motívácii tohto sídelného názvu. Etymológiu vysvetlí docent Jaromír Krško.

Žemliare - v okolí Levíc sme preskúmali už niekoľko sídelných názvov. Na našej okružnej ceste sme narazili aj na Žemliare a s docentom Jaromírom krškom sme sa ich rozhodli preskúmať.

Žemberovce - v podhorí Štiavnických vrchov smerom na Levice sme v Čudnopise pátrali už po motivácii vzniku viacerých sídelných názvov. Dnes budeme s docentom Jaromírom Krškom pokračovať vo výklade etymológie názvu Žemberovce.

Pečenice patria k našim najstarším obciam. Dnes v nich nájdeme budovu barokového kláštora, kostol obohnaný múrom a v stráni "chyžky" - vínne pivnice, ktorými sa obec tiež preslávila. Viac v ďalšom vydaní Čudnopisu s docentom Jaromírom Krškom.

Bátovce - ďalší príklad na motiváciu starým pomenovaním či osobným menom nájdeme v prípade sídelného názvu obce, ktorá leží neďaleko Levíc. Zamierime do Bátoviec.

Hontianske Tesáre - po celom Slovensku máme desiatky sídel, ktoré kopírujú štruktúru stredovekých remesiel a služieb. Odrážajú sa v nich skutočnosti, ktoré formovali jednotlivé oblasti. V Honte nájdeme tesne seba niekoľko osád, ktoré majú či v histórii mali v názve tesárstvo. Na pravú mieru veci opäť uvedie Jaromír Krško.

Prenčov - v Prenčove a jeho okolí boli v minulosti mlyny, z miestnej hliny sa vyrábali svetoznáme banskoštiavnické, fajky a ešte v 19 - tom storočí zažila svoju slávu čipka a hrnčiarstvo. Nás bude tradične zaujímať motivácia vzniku sídelného názvu.

Hrochoť - vysoko v horách, odrezaná od okolitého sveta, leží pomerne veľká obec s folklórnou tradíciou a medveďom v erbe. Zvláštny názov by mohol zvádzať k jednoduchej interpretácii, ale je v tom jeden háčik. O aký sídelný názov v ďalšom vydaní Čudnopisu pôjde? Hrochoť.

Ladzany - motivanty názvov obcí môžu byť naozaj rôzne. Verili by ste , že názov obce Ladzany je motivovaný Poliakmi, ktorí sa do podhoria Štiavnických vrchov dostali ako vojnoví zajatci dávno v stredoveku? Presvedčí vás o tom docent Jaromír Krško.

Hrkovce - motivanty názvov obcí môžu byť naozaj rôzne. Jedným z kľúčov by mohla byť národnosť pôvodného, alebo v stredoveku usadeného obyvateľstva. Dôkazov by sa našlo niekoľko. Niektoré vás možno prekvapia.

Slovenské/Nitrianske Pravno - v oblasti Hornej Nitry a Turca je pätnásť dvojíc obcí, ktoré majú rovnaké názvy. Aj týmto zaujímavým faktorm sa budeme venovať v ďalšom vydaní rubriky Čudnopis. Zavítame v ňom hneď do dvoch obcí: Slovenského a Nitrianskeho Pravna.

Horná Štubňa - v oblasti takzvaného Hauerlandu je niekoľko obcí, ktoré v minulosti formovalo nemecké obyvateľstvo. A hoci väčšina z nich má dnes slovenské názvy, existujú aj výnimky. Nájdeme ich na južnom okraji Turca v názvoch obcí Dolná a Horná Štubňa. Ako vznikli, vysvetlí jazykovedec, docent Jaromír Krško.

Rybáre - na Slovensku je mnoho sídel, pomenovaných podľa činnosti, ktorej sa venovali jej obyvatelia. Len v okolí Zvolena je ich niekoľko. Akoby lemovali cestu, na ktorú sa panstvo vyberalo za poľovačkami na smerom na Slovenskú Ľupču alebo až do oblasti Muráňa. Patria k nim Kováčová, Hájniky, Sielnica, Selce, ale napríklad aj Rybáre. Vysvetlíme si motiváciu ich vzniku.

Palúdzka - mnohé obce sa v moderných časoch stali súčasťou či miestnou časťou miest. To platí aj o Palúdzke, ktorá je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša. Ak sa však pozrieme na historické a jazykové súvislosti, čaká nás zaujímavé rozprávanie.

Makov - v ďalšom vydaní cyklu Čudnopis sa vydáme až k hraniciam s Českou republikou. Makov poznajú všetci ako hraničný priechod. Kto však vie správne odpovedať ma otázku, aká je motivácia vzniku sídelného názvu?